Odchodné a evidencia na úrade práce: Podmienky a dôležité informácie

Strata zamestnania môže byť náročná životná situácia, ktorá so sebou prináša finančnú neistotu. Našťastie, existuje systém dávok v nezamestnanosti, ktorý má občanom preklenúť toto obdobie. V tomto článku vám poskytneme komplexný prehľad o odchodnom, evidencii na úrade práce a podmienkach nároku na dávku v nezamestnanosti, povinnostiach uchádzačov o zamestnanie a ďalších dôležitých aspektoch, ktoré by ste mali poznať.

Odchodné a odstupné: Rozdiely a podmienky

Pri skončení pracovného pomeru môže zamestnanec mať nárok na odstupné alebo odchodné. Hoci sa tieto dva pojmy často zamieňajú, ide o dve rozdielne peňažné plnenia s odlišným účelom.

Odstupné

Odstupné predstavuje peňažné plnenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi ako určitú satisfakciu pri skončení pracovného pomeru. Ide o finančnú kompenzáciu za predčasné ukončenie pracovného pomeru dohodnutého na neurčitý čas, z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa.

Podmienky nároku na odstupné:

• Skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) Zákonníka práce (zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa alebo jeho časti, nadbytočnosť zamestnanca).
• Skončenie pracovného pomeru dohodou z rovnakých dôvodov ako pri výpovedi.
• Strata dlhodobej spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku.
• V prípade pedagogických a odborných zamestnancov aj skončenie pracovného pomeru na základe zákona z dôvodu dovŕšenia 65 rokov veku.

Výška odstupného:

Zákonník práce ustanovuje iba minimálnu sumu odstupného. Konkrétna výška závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a dôvodu jeho skončenia. Zamestnávateľ môže v podnikovej kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise upraviť poskytovanie odstupného aj nad minimálny rozsah uvedený v Zákonníku práce.

Odchodné

Odchodné je peňažné plnenie, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok. Ide o určité plnenie za celoživotnú pracovnú kariéru zamestnanca. Odchodné sa podľa § 118 ods. 2 Zákonníka práce nepovažuje za mzdu.

Prečítajte si tiež: Všetko o Odchodnom a Odstupnom pri Invalidite

Podmienky nároku na odchodné:

• Prvé skončenie pracovného pomeru zamestnanca po vzniku nároku na starobný alebo invalidný dôchodok.
• Zamestnanec požiada o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.

Výška odchodného:

Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce patrí zamestnancovi odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, ak mu vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.

Príklady:

• Príklad 1: Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi v súlade s ustanovením § 76a ods. 2 Zákonníka práce odchodné v sume priemerného mesačného zárobku.
• Príklad 2: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovne na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce.
• Príklad 3: Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok . Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Evidencia na úrade práce

Nezamestnaným osobám nevzniká zákonná povinnosť prihlásiť sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (úrad). Avšak, evidencia na úrade práce je podmienkou pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

Podmienky zaradenia do evidencie

Do evidencie uchádzačov o zamestnanie môže byť zaradená osoba, ktorá:

• Nie je zamestnancom a nie je ani v inom pracovnoprávnom vzťahu.
• Neprevádzkuje ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.
• Nezarába v žiadnej inej krajine.
• Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 dní kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 3 písm. a) ZSZ. Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, bude zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Osoba, ktorá je zaradená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, má nasledujúce povinnosti:

• Aktívne si hľadať zamestnanie a preukazovať túto aktivitu úradu.
• Byť úradu k dispozícii do troch pracovných dní odo dňa vyzvania, a to na účel ponuky vhodného zamestnania, či na účel ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce.
• Dostaviť sa na úrad práce v stanovenom termíne. Ak sa uchádzač nemôže dostaviť na úrad práce, je povinný túto skutočnosť oznámiť (osobne, telefonicky, poštou) a ospravedlniť svoju neprítomnosť.
• Oznámiť práceneschopnosť. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Do troch pracovných dní od dátumu vystavenia má povinnosť predložiť doklad o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti. Ukončenie pracovnej neschopnosti musí preukázať osobne v pracovný deň nasledujúci po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. UoZ si od ošetrujúceho alebo odborného lekára vyžiada odpis ePN v súlade s §12a odst.3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
• Preukazovať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na dávku. Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Každú zmenu týchto skutočností je povinný oznámiť príslušnej pobočke do ôsmich dní.

Vyradenie z evidencie

Neplnenie si povinností môže byť klasifikované ako nespolupráca uchádzača o zamestnanie s úradom, čo môže mať dôsledok vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Medzi najčastejšie dôvody vyradenia z evidencie patria:

Prečítajte si tiež: Odchod do starobného dôchodku a nároky

• Nástup do zamestnania na základe pracovnej zmluvy alebo obdobného pracovného vzťahu.
• Začatie samostatnej zárobkovej činnosti.
• Nástup na sústavnú prípravu na povolanie (denné štúdium).
• Nespolupráca s úradom (nedostavenie sa na stretnutie, odmietnutie ponuky vhodného zamestnania alebo rekvalifikačného kurzu bez vážnych dôvodov).
• Nedodržanie liečebného režimu počas PN.
• Odchod do zahraničia na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní (s výnimkou odchodu do členského štátu EÚ s cieľom hľadať si zamestnanie).

V prípade nespolupráce s úradom, ak uchádzač odmietne nastúpiť na rekvalifikačný kurz bez vážneho dôvodu, úrad ho môže vyradiť z evidencie pre nespoluprácu. V takomto prípade je možné požiadať o znovuzaradenie do evidencie až po šiestich mesiacoch.

Možnosti privyrobenia si počas evidencie

Počas evidencie na úrade práce je možné privyrobiť si na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne 273,99 eur (suma platná do 30.6.2025). Dôležité je, že kópiu dohody je potrebné predložiť na úrade práce najneskôr deň pred jej začiatkom. Uchádzač však nemôže mať uzatvorenú dohodu so zamestnávateľom, u ktorého bol bezprostredne pred zaradením do evidencie v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo na dohodu.

Dávka v nezamestnanosti

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je podmienkou pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti.

Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti

Na to, aby občan mal nárok na dávku v nezamestnanosti, musí splniť niekoľko podmienok stanovených zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Medzi najdôležitejšie patrí:

• Evidencia na úrade práce: Uchádzač musí byť evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého pobytu.
• Poistenie v nezamestnanosti: V posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie musí byť poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (2 roky).
• Aktívne hľadanie zamestnania: Uchádzač musí aktívne hľadať zamestnanie a preukazovať túto aktivitu úradu práce.
• Žiadna aktívna živnosť: Uchádzač nemôže mať aktívnu živnosť. Živnosť musí byť buď zrušená alebo pozastavená.
• Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti. Dôležité je splnenie podmienky predchádzajúceho poistenia v nezamestnanosti. Na poskytnutie dávky, na jej výšku a ani na obdobie poskytovania dávky nemá vplyv spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu. Nie je podstatné ani to, či bol pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas alebo určitú dobu. Sociálna poisťovňa priznáva nárok na dávku v nezamestnanosti na základe splnenia zákonných podmienok a nie podľa toho, či zamestnanec dostal výpoveď alebo skončil pracovný pomer dohodou.

Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?

Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Zamestnanec úradu pri podávaní žiadosti poskytne občanovi informácie o podmienkach evidencie na úrade a poučí ho, že žiadosť o zaradenie je zároveň žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, ktorú posudzuje, priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa.

Prečítajte si tiež: Dôležité informácie o odchodnom

Žiadosť je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne tu: Žiadosť o dávku v nezamestnanosti alebo vám formulár poskytne Sociálna poisťovňa. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu pobočky Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého pobytu. O dávku v nezamestnanosti nežiadajte na oboch úradoch súčasne.

K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti.

Výška a výpočet dávky v nezamestnanosti

Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z vymeriavacích základov zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období (posledné dva roky), z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Ak občan pred zaradením do evidencie, za rozhodujúce obdobie pre výpočet dávky t. j. za posledné 2 roky mal poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanec z dvoch pomerov (pracovná zmluva a dohoda o pracovnej činnosti na pravidelný príjem), tak výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z oboch zárobkov.

Dávka v nezamestnanosti sa podľa § 116 ZSP vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (poštovou poukážkou). Príslušná pobočka Sociálnej poisťovne rozhodla o priznaní dávky v nezamestnanosti poistencovi na obdobie 6 mesiacov, a to od 1. 6. Dávka v nezamestnanosti sa vypláca mesačne pozadu podľa rozhodnutia o priznaní dávky spôsobom, aký si poistenec zvolí priamo na tlačive Žiadosť o dávku v nezamestnanosti v časti D. Prednostne sa dávka vypláca na bankový účet uvedený v žiadosti o dávku. DVZ sa podľa § 108 ods. 2 ZSP zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 2 ZSP podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa ZSP alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je podľa § 108 ZSP obdobie 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Maximálna dávka v nezamestnanosti je limitovaná a od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022.

Doba poberania dávky

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje nezamestnanej osobe počas podporného obdobia šiestich mesiacov. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.

Prerušenie poberania dávky

Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej.

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a obdobie poberania dávky trvalo najmenej tri mesiace, má nárok na 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak požiada o jej vyplatenie písomne.

Vplyv evidencie na úrade práce na dôchodok a zdravotné poistenie

Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. Ak odchádzate do „riadneho“ dôchodku, táto skutočnosť vás neovplyvní.

Ak ste evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, zdravotné poistenie za vás platí štát - a to aj po uplynutí šesťmesačnej podpory v nezamestnanosti, pokiaľ v evidencii zostávate. Mesačná výška preddavku na zdravotné poistenie v roku 2025 je 107, 25 eura, čo vychádza približne na 3,6 eura za deň.

Povinnosť podať daňové priznanie

Povinnosť podať či nepodať daňové priznanie závisí od výšky príjmov, nie od toho, kde ste evidovaný. Za rok 2024 (podávané v roku 2025) ste povinný podať daňové priznanie, ak vaše celkové zdaniteľné príjmy presiahli sumu 2 823,24 eura. Do tejto sumy sa nezapočítavajú a oslobodené od dane sú dávky a podpory, vrátane dávky v nezamestnanosti.

Odstupné a podpora v nezamestnanosti

Ukončenie pracovného pomeru je vo väčšine prípadov spojené aj s nárokom na odstupné. Ide o finančnú kompenzáciu, na ktorú má v prípade nezaviného ukončenia pracovného pomeru zamestnanec nárok.

Kedy má zamestnanec nárok na odstupné?

Zamestnanec má nárok na odstupné, ak je jeho pracovný pomer ukončený z organizačných alebo prevádzkových dôvodov. Ďalšími prípadmi sú zrušenie alebo premiestnenie pracovného miesta, prípadne ak sa zamestnanec stane tzv. Zamestnanci, ktorí patria do špecifických chránených skupín, napr.

Kedy zamestnanec nemá nárok na odstupné?

Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak podal výpoveď sám alebo bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností. Výpoveď dohodou v zákonníku práce neexistuje. Pracovný pomer možno ukončiť iba výpoveďou zamestnanca alebo po vzájomnej dohode. Ak sa obe strany dohodnú na ukončení pracovného pomeru, nárok na odstupné nie je povinný. Väčšinou zamestnávateľ ponúka odstupné vo výške jedného základného platu. V tomto prípade sa prijaté finančné prostriedky skôr považujú za odmenu než za odstupné.

Mám nárok na podporu, ak som dostal odstupné?

Áno, aj keď zamestnanec dostane odstupné, môže mať nárok na podporu v nezamestnanosti. Dĺžka evidencie na úrade práce: Po skončení pracovného pomeru a vyplatení odstupného je potrebné sa zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Výška odstupného: Ak má zamestnanec dostatočné odstupné, môže to ovplyvniť okamžité vyplácanie podpory.

Odstupné a dôchodcovia

Dôchodcovia, ktorí sú stále zamestnaní, či už na plný alebo skrátený úväzok, môžu mať nárok na odstupné rovnakým spôsobom ako ostatní zamestnanci. Aj keď dôchodca nemusí mať nárok na odstupné, môže mať prístup k iným formám ochrany, vrátane dôchodkových a sociálnych dávok.

Odstupné zo zdravotných dôvodov

Nárok na odstupné zo zdravotných dôvodov je dôležitou formou ochrany zamestnancov, ktorí sa ocitli v nepríjemnej situácii spôsobenej zdravotnými komplikáciami. Zamestnancovi patrí odstupné v prípade, že podľa lekárskeho posudku nesmie alebo nemôže vykonávať prácu z dôvodu zdravotného postihnutia, choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Odstupné v tomto prípade predstavuje najmenej 12-násobok priemerného mesačného zárobku.

Zmena od roku 2025

Od januára 2025 nastáva jedna zásadná zmena. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude po novom vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený. Výška odstupného bude predstavovať 12-násobok mesačného zárobku a tým pádom zostáva zachovaná.

tags: #odchodne #a #evidencia #na #úrade #práce