Mentálne Operácie Podobnosti: Komplexný Pohľad do Psychológie Poznania

Úvod

V oblasti psychológie poznávania zohrávajú mentálne operácie kľúčovú úlohu pri spracovaní informácií a porozumení sveta okolo nás. Jednou z týchto fundamentálnych operácií je podobnosť, ktorá umožňuje identifikovať vzťahy a súvislosti medzi rôznymi objektmi, javmi a situáciami. Tento článok sa zameriava na hlbšiu analýzu mentálnych operácií podobnosti v psychológii, pričom sa opiera o existujúce poznatky a rozširuje ich o nové perspektívy.

Psychické Procesy a Poznanie

Psychické procesy sú dynamické deje, ktoré umožňujú človeku aktívne interagovať s okolitým svetom. Delia sa na:

  1. Poznávacie procesy: Umožňujú poznávať objektívnu realitu, získavať informácie a vytvárať si o nej obraz.
  2. Citové procesy: Umožňujú utvárať vzťahy k objektom, javom a ľuďom, prežívať emócie a pocity.
  3. Vôľové procesy: Umožňujú zasahovať do objektívnej reality, riadiť svoje správanie a dosahovať ciele.

Poznávanie je proces, ktorého výsledkom je poznanie, teda súbor poznatkov a vedomostí. Oboznamujeme sa s novými javmi a zmyslami zisťujeme ich vlastnosti.

Delenie Poznávacích Procesov

Poznávacie procesy môžeme rozdeliť na:

  1. Zmyslové poznávanie: Konkrétne poznanie založené na priamom vnímaní reality prostredníctvom zmyslov.
  2. Kognitívne poznávanie: Rozumové, nepriame poznanie založené na spracovaní informácií, myslení a usudzovaní.

Vlastnosti Vnímania

Vnímanie, ako základný zmyslový poznávací proces, má niekoľko dôležitých vlastností:

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

  1. Výberovosť: Neodrážame všetky podnety, len niektoré. Je podmienená vzťahom k pôsobiacemu podnetu a vlastnosťou pôsobiaceho podnetu.
  2. Centrácia: Odlíšenie vnímaného objektu (figúra) od jeho okolia (pozadie). Čím viac je figúra kontrastná voči pozadiu, tým je lepšie vnímateľnou.
  3. Celostnosť: Tendencia vnímať aj neúplné tvary, javy ako celky, ktoré dávajú zmysel.
  4. Konštantnosť: Predmet aj v zmenených podmienkach vnímame ako ten istý.
  5. Transpozícia: Predmety a javy vnímame ako také isté, aj keď sú exponované v inej podobe.

Druhy Vnímania

Vnímanie môžeme deliť podľa rôznych kritérií:

  1. Vnímanie tvaru: Vnímanie formy a veľkosti.
  2. Vnímanie priestoru: Vnímanie priestorových vzťahov medzi objektmi.
  3. Vnímanie vzdialenosti (hĺbky): Vnímanie priestorových vzťahov medzi.
  4. Vnímanie pohybu: Vnímanie zmeny polohy predmetu v priestore.
  5. Vnímanie času: Vnímanie časových následností a postupných zmien na predmetoch okolo nás.
  6. Medziosobné (sociálne) vnímanie: Vnímanie iných ľudí a sociálnych situácií.

Typy Vnímania

Človek uplatňuje jednotlivé znaky vnímania → podmienené individuálnou charakteristikou.

  1. Synkretický: Zameriava sa na celok, unikajú mu detaily.
  2. Analyticko-syntetický: Rozloží podnet na časti a ten vníma ako celok.
  3. Emocionálny: Zameriava sa na city vyvolané podnetom.

Predstavivosť a Tvorivosť

Predstavivosť je psychický poznávací proces umožňujúci vytvoriť si vo vedomí obraz predmetov a javov, ktoré sú priestorovo a časovo vzdialené. Tvorí prechod od priameho k sprostredkovanému poznaniu a výsledkom je názorný obraz predmetov a javov vo vedomí človeka.

Druhy Predstáv

Predstavy môžeme deliť podľa rôznych kritérií:

  • Konkrétna: Môj pes.
  • Všeobecná: Pes.

Ďalšie delenie:

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

  • Spomienková: Vnútorný zážitok prežitého.

  • Fantazijná: Názorný obraz predmetov a javov, týmto spôsobom nikdy nevnímaných.

    • Reprodukujúca: Názorný obraz vznikajúci na základe opisu.
    • Konštruujúca: Vytváranie obrazov, ktoré doteraz neexistovali.
    • Bdelé snenie: Obraz, ktoré sa väčšinou týkajú budúcnosti.

Typy Predstavivosti

  1. Zrakový: Ľahko si predstavuje obrazy a tváre.
  2. Sluchový: Ľahko si predstavuje melódie.
  3. Pohybový: Ľahko si predstavuje pohybovú aktivitu.
  4. Zmiešaný: Nedominuje istý druh predstavivosti.

Tvorivosť (Kreativita)

Tvorivosť je cieľavedomý, organizovaný proces objavovania poznatkov a spôsobov praktickej premeny okolitej skutočnosti. Prináša novú vyššiu spoločenskú hodnotu.

Tvorivé Schopnosti

  1. Fluencia: Schopnosť produkcie množstva nápadov, myšlienok za krátke časové obdobie.
  2. Flexibilita: Schopnosť meniť zameranosť, smer myšlienok.
  3. Originalita: Schopnosť vytvárať nové, nezvyčajné jedinečné odpovede, riešenia, nápady.
  4. Redefinovanie: Schopnosť zmeniť význam funkcie predmetov, znakov.
  5. Elaborácia: Schopnosť utvárať z častí prvkov zmysluplné celky.

Tvorivý Proces

  1. Preparačná (prípravná): Zhromažďovanie poznatkov pre riešenie problému.
  2. Inkubačná (latentná): Vedome nepracujeme na riešení problému, prebiehajú nevedomé procesy.
  3. Inšpiračná: Vznik riešenia problému, vrcholná fáza tvorivého procesu.
  4. Verifikačná: Overenie správnosti riešenia.

Myslenie a Myšlienkové Operácie

Myslenie je sprostredkovaný, zovšeobecňujúci, abstrahujúci spôsob poznávania objektívnej reality, ktorá nám umožňuje poznať nielen podstatné vlastnosti predmetov a javov, ale aj vzájomné vzťahy a súvislosti. Je to najvyšší a najdokonalejší poznávací proces a rozumové poznávanie skutočnosti.

Myšlienkové Operácie

Myšlienkové operácie sú základné postupy, ktoré používame pri myslení. Medzi ne patria:

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

  1. Analýza: Myšlienkové rozčlenenie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok predmetov a javov.
  2. Syntéza: Myšlienkové spájanie častí do celku.
  3. Komparácia (porovnávanie): Myšlienková operácia, ktorou sa zisťuje podobnosť, odlišnosť.
  4. Triedenie: Myšlienková operácia zaraďovania predmetov, javov do skupín, na základe spoločných znakov.
  5. Abstrakcia: Myšlienková operácia, ktorou vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti predmetov.
  6. Zovšeobecnenie: Myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastností jednotlivých predmetov a javov určitej triedy, určovanie spoločných zákonitostí.
  7. Indukcia: Myšlienkové vyvodzovanie všeobecných tvrdení z jednotlivých prípadov.
  8. Dedukcia: Myšlienková operácia aplikovania všeobecného poznatku na konkrétny prípad.
  9. Analógia: Vyvodenie poznatku o predmete a jave na základe jeho podobnosti s iným predmetom či javom.

Formy Myslenia

  1. Pojem: Základná myšlienková forma, rečové vyjadrenie základných a podstatných vlastností, výsledok zovšeobecnenia.

    • Rozsah: Množstvo pojmov, ktoré zahŕňa.
    • Obsah: Výpočet najzákladnejších znakov pojmu.
    • Činnosť: Vyšívanie.
    • Stav: Zelený.
    • Abstrakcia: Láska.
    • Predmet: Ihla.

  2. Súd: Myšlienka, ktorá niečo tvrdí alebo popiera.

  3. Úsudok: Vzťah medzi dvoma či viacerými súdmi (premisami), z ktorých vyvodzujeme nový súd → záver.

Vlastnosti Myslenia

Predpoklad každého riešenia problému a tvoria individuálnu charakteristiku osobnosti.

  1. Hĺbka: Schopnosť preniknúť do podstaty problému.
  2. Šírka: Schopnosť riešiť problém vo všetkých súvislostiach.
  3. Presnosť: Schopnosť výstižne formulovať problémy, úlohy a dôsledne postupovať pri ich riešení.
  4. Pružnosť: Schopnosť nepridržiavať sa pri riešení problému starých metód, ale využívať novšie poznatky.
  5. Kritickosť: Spôsobilosť nestranne a prenikavo posudzovať riešenia problémov, úloh iných ľudí.

Reč a Pamäť

Reč je nástroj myslenia, prostredníctvom reči formulujeme myšlienky, spôsob dorozumievania, rečou vyjadrujeme výsledky myslenia a symbolizuje objektívnu realitu, sústava znakov, na ktorých sa dohodli príslušníci národ a označujú tak realitu.

Druhy Reči

  1. Vnútorná: Reč, ktorou myslíme.
  2. Vonkajšia: Hovorená a písaná reč.

Pamäť

Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka. Má fyziologický základ: pamäťové stopy, dočasné nervové spoje.

Fázy Pamäťového Procesu

  1. Zapamätávanie: Utvorenie pamäťových spojov a stôp a dočasných nervových spojov.
    • Neúmyselné.
    • Úmyselné.
  2. Uchovanie: Časový úsek, ktorý uplynie od zapamätania k vybaveniu.
  3. Vybavenie: Aktualizácia, sprítomnenie pamäťového materiálu, aktivizácia minulej skúsenosti.
    • Znovupoznanie: Uvedomenie si minulého prežívania pri opätovnom pôsobení podnetov.
    • Spomínanie: Vybavovanie minulých zážitkov, bez priameho pôsobenia.
    • Reprodukcia: Doslovné vybavenie zapamätaného.

Druhy Pamäti

  1. Úmyselná a neúmyselná.
  2. Mechanická a logická.
  3. Krátkodobá a dlhodobá.

Vlastnosti Pamäti

  1. Rýchlosť / Ľahkosť: Rýchlosť, ľahkosť zapamätania, vybavenia.
  2. Presnosť: Presnosť zapamätania, vybavenia.
  3. Rozsah: Rozsah pamäti.

Typy Pamäti

  1. Názorná: Pri zapamätaní a vybavení sa uplatňuje výraznejšie 1. signálna sústava.
  2. Slovno-logická: Pri zapamätaní a vybavení sa výraznejšie uplatňuje 2. signálna sústava.
  3. Citová: Zapamätanie a vybavenie emocionálne nabitých zážitkov.

Citové Procesy

City sú subjektívne prežívanie stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom:

  • Vonkajšie: Podnetom je objektívna realita: ľudia, javy, predmety.
  • Vnútorné: Podnetom si je sám človek.

Majú fyziologický základ: ústredie v podkôrových častiach mozgu → fylogeneticky staré. Prejavujú sa navonok v našom správaní, ovplyvňujú mimiku a pantomimiku. City môžme maskovať a tlmiť.

Vlastnosti Citov

  1. Polarita: Každý druh citu sa rozprestiera od jedného k druhému pólu.
  2. Ambivalencia: Každý cit sa skladá z viacerých stenických (prijemných) a astenických (neprijemých) citov.
  3. Časové trvanie: Každý cit má rôzne časové trvanie.
  4. Neopakovateľnosť: Cit sa v tej istej podobe neopakuje.

Delenie Citov

  1. Nižšie emócie: prežívajú ich aj iné organizmy.
  2. Vyššie emócie: City spoločenského vedomia: prežíva ich len človek.

Nižšie Emócie

  1. Telesné city: City, ktoré prežívame pri vnútornej biologickej rovnováhe či nerovnováhe.
    • Spokojnosť / nespokojnosť.
    • Príjemnosť / nepríjemnosť.
    • Napätie / uvoľnenie.
  2. Citové reakcie: City, v ktorých prežívame vzťah medzi organizmom a prostredím → vznikajú rýchlo.
    • Útočné: Hnev.
    • Obranné: Strach.
    • Sociálne: Závislosť, podradenosť, nadradenosť.
    • Špecifická citová reakcia: Smiech.
  3. Citové stavy: Subjektívne prežívanie vnútorných stavov, často dôsledkom telesných citov, celkový stav: nálada.
    • Dobrá / zlá.
    • Veselá / smutná.
    • Eufória.
  4. Citové vzťahy: Vznikajú vo vzťahu ku predmetom a ľuďom a majú pre subjekt mimoriadny význam.
    • Láska / nenávisť.
    • Priateľstvo / nepriateľstvo.
    • Sympatia / antipatia.

Vyššie City: City Spoločenského Vedomia

  1. Poznávacie (intelektuálne) city: Prežívame pri poznávaní a objavovaní pravdy.
  2. Estetické city: Prežívame pri hodnotení podnetov z hľadiska krásy, symetrie, harmónie.
  3. Morálne (etické) city: Prežívame pri hodnotení javov z hľadiska dobra a zla.

Vôľové Procesy

Vôľové procesy sú psychické procesy, ktoré zabezpečujú cieľavedomé a zámerné konanie človeka.

Fázy Vôľového Konania

  1. Prípravná: Uvedomenie si cieľa a motivácie, končí rozhodnutím.
  2. Realizácia rozhodnutia: Dosahovanie cieľa, stretnutie s prekážkami, vnútornými aj vonkajšími ukončenie.
    • Dosiahnutie cieľa: upokojenie, radosť, pozitívne city.
    • Nedosiahnutie cieľa: sklamanie, smútok, depresie.

Psychické Stavy

Psychické stavy sú prechodné stavy organizmu, ktoré ovplyvňujú psychickú činnosť. Delenie:

  1. Citové stavy: nálady.
  2. Pozornosť: zameranosť.

Pozornosť

Pozornosť je psychický stav, ktorý sa prejavuje zameranosťou vedomia na podstaty. Zameranosť vedomia: pôsobiace podnety sa dostávajú do nášho vedomia, uvedomujeme si ich. Sústredenosť: intenzita psychickej činnosti.

Druhy Pozornosti

  1. Mimovoľná: Neúmyselná, vyvolaná a udržiavaná vlastnosťami pôsobiacich podnetov.
  2. Zámerná: Úmyselná.

Vlastnosti Pozornosti

  1. Rozsah.
  2. Koncentrácia / intenzita.
  3. Stálosť.
  4. Rozdelenie.
  5. Prenos.

Psychické Procesy a Stavy v Interakcii s Prostredím

Psychické procesy a stavy sú dynamické a neustále sa menia v závislosti od interakcie človeka s okolitým svetom. Ich priebeh je ovplyvnený vývinovými zmenami, stavom organizmu a vplyvom prostredia.

Pociťovanie

Pociťovanie je proces získavania „surových“ informácii z vonkajšieho aj vnútorného prostredia a ich premena do podoby nervových impulzov, ktoré mozog ďalej využíva. Orgánové (viscerálne) pocity vznikajú činnosťou vnútorných zmyslových orgánov a signalizujú nám stav a činnosť orgánov trávenia, vylučovania, dýchania, orgánov krvného tlaku a rozmnožovacích orgánov.

Podnetové Prahy

Ak má vzniknúť pocit, musí mať podnet určitú intenzitu (silu). Najmenšiu intenzitu podnetu, ktorá už vyvoláva pocit, nazývame dolný podnetový prah. Podnety s nižšou intenzitou, ktorú už nepociťujeme, nazývame podprahové podnety. Najvyššiu intenzitu podnetu, ktorú ešte vyvoláva pocit, nazývame horný podnetový prah. Podnety s vyššou intenzitou sa nazývajú nadprahové podnety (buď ich nepociťujeme, alebo ich pociťujeme ako bolesť). Najmenší rozdiel medzi dvoma podnety toho istého druhu, ktorý ešte umožňuje postrehnúť rozdiel medzi nimi, nazývame rozdielový podnetový prah.

Zmyslová Citlivosť a Adaptácia

Schopnosť pociťovať podnety s čo najnižším pocitovým prahom a rozlišovať s čo najmenším rozdielovým prahom sa nazýva zmyslová citlivosť. Keď niekto pociťuje podnety s veľmi nízkym podnetovým prahom, hovoríme, že má rozvinutú absolútnu zmyslovú citlivosť. Zmyslová adaptácia je zmena zmyslovej citlivosti, ktorá vzniká pri dlhodobom pôsobení podnetu.

Zákon Kontrastu

Zákon kontrastu vyjadruje skutočnosť, že pri náhlej zmene intenzity podnetu sa nám spočiatku intenzita nového podnetu zdá väčšia alebo menšia než aká je v skutočnosti.

Vnímanie ako Odraz Vonkajšieho Sveta

Vnímanie je odrážanie vonkajšieho sveta v mysli. Sociálne vnímanie je vnímanie iných ľudí, s ktorými sa stretávame, a sociálnych situácii, do ktorých sa dostávame. Je to špeciálny prípad vnímania, pretože vnímaným objektom je osoba, ktorá je tiež schopná byť v interakcii s vnímajúcou osobou.

Faktory Skresľujúce Sociálne Vnímanie

  • Povaha interakcie medzi vnímajúcim a vnímaným: Vnímanie je ovplyvnené vzťahom k danej osobe.
  • Poradie vnímanej informácie: Voláme to aj „prvý dojem“.
  • Projekcia: Svoje vlastnosti osoba pripisuje aj iným (najmä záporné).
  • Haloefekt: Schopnosť hodnotiť človeka podľa prvého dojmu.
  • Efekt dobroty: Blízkych a známych máme tendenciu posudzovať zhovievavejšie.

Typy Vnímania

  • Analytický typ: Rozložiť vnímané podnety a javy na časti a zamerať sa na detaily.
  • Syntetický typ: Má sklon odrážať vnímané podnety a javy v celku, nepripisujú význam detailom.
  • Analyticko-systetický typ: Má sklon rozčleniť vnímané podnety a javy na časti a tieto časti vrámci celku.
  • Emocionálny typ: Má sklon nezacieľovať sa na pochopenie zmyslu vnímaných predmetov a javov, ale na prežívanie.

Predstavy a Fantázia

Človek môže mať vo svojom vedomí názorné obrazy vonkajších predmetov a javov aj vtedy, keď práve nepôsobia na jeho receptory. Tento jav sa nazýva predstavivosť. Predstava je obraz utvorený vo vedomí bez priameho pôsobenia podnetov na zmyslové orgány. Predstavy vznikajú na základe pocitov a vnemov a sú im blízke svojou názornosťou. Fantazijné predstavy nie sú založené na reprodukcii pôvodných zážitkov, ale na tvorbe nových názorných obrazov, preto sa nazýva obrazotvornosťou.

Druhy Fantázie

  • Rekonštruujúca: Obraz krajiny, ktorý sme nikdy nenavštívili si predstavujeme podľa jej opisu alebo mapy.
  • Tvorivá: Obraz javov a predmetov, ktoré doteraz neboli vytvorené a neexistujú.
  • Bdelé snenie: Utváranie predstáv, ktoré sa vzťahujú na vlastnú želanú budúcnosť.
  • Spánkové sny: Sú osobitným druhom fantazijných predstáv, pretože nemajú priamy pôvod v reálnej skutočnosti. Sú prejavom nemyselnej fantázie.
  • Halucinácie: Sú osobitným druhom predstáv. Vznikajú pri nenormálnom stave organizmu (horúčky, otrava alkoholom), alebo pri duševných chorobách. Halucinácie sú predstavy, ktoré človek prežíva tak živo, že ich subjektívne považuje za vnemy.

Predstavové Typy

  • Zrakový typ (vizuálny): Prízračná je preň preblana zrakových predstáv a ľahkosť ich uchovania a vybavenia.
  • Pohybový typ: Ľudia, ktorí si bez ťažkostí dokážu uchovať a zopakovať (reprodukovať) pracovné, hravé, tanečné pohyby.
  • Sluchový (autlitívny) typ: Vyznačuje sa akustickými predstavami. U ľudí tohto typu sa ľahko utvárajú a vybavujú zvukové predstavy.
  • Zmiešaný typ: Nachádzame u ľudí, ktorí takmer v rovnakej miere používajú predstavy hociktorého typu.

Asociácie a Vybavovanie Predstáv

Asociácia je mimovoľné psychické združovanie prvkov, medzi ktorými bola predchádzajúcou činnosťou mysle vytvorená súvislosť. Vďaka asociácii výskyt jedného prvku v určitých podmienkach vyvoláva iný, s ním spojený prvok.

Asociačné Zákony

  • Primárne asociačné zákony (Aristoteles):
    • Zákony dotyku v priestore a čase: Tendenciu vybaviť sa vo vedomí majú tie predstavy, ktoré vznikli na tom istom mieste alebo v tom istom čase.
    • Zákon podobnosti a kontrastu: Tendenciu vybavovať sa vo vedomí majú tie predstavy, ktoré sú si podobné alebo kontrastné.
  • Sekundárne asociačné zákony:
    • Zákon novosti: Novšie predstavy, zážitky majú väčšiu tendenciu vybavovať sa vo vedomí.
    • Zákon častosti: Častejšie vybavované predstavy (opakované informácie).
    • Zákon živosti: Živšie predstavy, zážitky, ktoré v nás vyvolali hlbší dojem.

Druhy Asociácií v Priebehu Experimentu

  1. Diskrétna voľná asociácia: Keď Pb má odpovedať na podnetové slovo jedným slovom, ktoré ho napadne.
  2. Diskrétna kontrolovaná asociácia: Špecifický spôsob odpovede (napr. opak…).
  3. Kontinuálna voľná asociácia: Séria samostatných slov, čo najrýchlejšie.

Pozornosť a Jej Vlastnosti

Pozornosť je psychický stav človeka, ktorá sa prejavuje zameraní a v sústredenosti vedomia na určité predmety a javy. Predmetom pozornosti môžu byť vonkajšie situácie (obraz, prednáška učiteľa…), ako aj podnety z vlastného organizmu napr. bolesť, hlad. Sústredenosť pozornosti rozumieme stupeň aktivity našej psychickej činnosti, to je človek sa momentálne zameriava len na jeden problém a nerozptyľuje sa ostatnými podnetmi. Sústredenosť označujeme aj pojmom intenzita pozornosti. Funkciou pozornosti je „vypúšťať“ do vedomia obmedzený počet informácií, a tak ho chrániť pred veľkým množstvom podnetov.

Druhy Pozornosti

  • Mimovoľná (neúmyselná): Človek ju venuje vykonávaniu určitej činnosti bez toho, aby sa na ňu zvlášť zameriaval.
  • Zámerná (úmyselná): Vzbudzuje a udržiava ju človek svojím vôľovým úsilím.

Vlastnosti Pozornosti

  • Rozsah/kapacita pozornosti: Počet podnetov, ktoré pozornosť naraz obsiahne.
  • Koncentrácia: Ako dlho je daná osoba schopná nepretržite sledovať isté podnety.
  • Oscilácia: Kolísanie, to je výkyvy pozornosti, ktoré môžu byť zapríčinené vonkajšími či vnútornými podnetmi.
  • Rozdeľovanie pozornosti: Zameraná súčasné sústredenie na dva alebo viaceré podnety.
  • Prenášanie pozornosti: Je vedomé premiestňovanie pozornosti z jedného podnetu na iný.
  • Selektivita: To je výberovosť pozornosti, predstavuje schopnosť sústrediť sa na určitý podnet a zároveň ignorovať bezvýznamné podnety z okolia.

Faktory Ovplyvňujúce Pozornosť

  • Vonkajšie: Novosť, neočakávanosť, hluk…
  • Vnútorné: Celkový telesný stav, nálada, choroba…

Pamäť a Jej Fázy

Pamäť je psychický proces odrazu minulého prežívania a správania vo vedomí človeka. Každá skúsenosť u človeka zanecháva viac alebo menej trvalé a pevné stopy v mozgovej kôre. Vďaka pamäti človek získava individuálnu skúsenosť a pamäť nám umožňuje nielen zapamätať, podržať, ale aj vybaviť si isté zážitky, informácie, či skúsenosti.

Fázy Pamäti

  1. Zapamätanie: To je vštepenie do pamäti, znamená vytvorenie stôp a dočasných spojov v mozgovej kôre vplyvom vonkajších a vnútorných podnetov.
  2. Pamätanie: To je podržanie v pamäti, predstavuje čas od zapamätania po vybavenie. Pre túto etapu je príznačný proces zabúdania.
  3. Vybavovanie: Ide o aktivizáciu minulej skúsenosti, čo vedie k uvedomeniu si, že prítomné prežívanie nie je v našom vedomí nové, že sme to už raz prežili.

Stupne Vybavovania

  1. Znovupoznanie: Vzniká pri opätovnom pôsobení pôvodných podnetov.
  2. Spomínanie: Minulé zážitky sa nám vybavujú do vedomia bez priameho pôsobenia podnetov.
  3. Reprodukcia: Zapamätané a vybavené sa zhoduje.

Druhy Pamäti

  • Ultrakrátkodobá (senzorická): Informácie prichádzajú zo zmyslov uchováva krátky čas, sú to prchavé záznamy toho, čo momentálne vnímame.
  • Krátkodobá: Zapamätanie si na veľmi krátky čas. Kontroluje prenos do dlhodobej pamäte. Má obmedzenú kapacitu. Dočasne sa v nej uchovávajú nielen senzorické informácie, ale aj informácie vybavené z dlhodobej pamäti. Označujeme ju aj ako pracovná alebo operačná pamäť.
  • Dlhodobá: Odrazy javov a zážitkov, ktoré si pamätáme pomerne dlhý čas, od niekoľko dní až po dlhé roky.
  • Emocionálny typ: Ľahšie si zapamätá a vybavuje city a citovo zafarbené zážitky.
  • Pohybový typ: Ľahko a rýchlo si zapamätá pohyby, je základom manuálnych schopností a športových výkonov.

Vlastnosti Pamäti

  • Rýchlosť a pohotovosť: Zapamätať a vybaviť si.
  • Trvanlivosť: Ako dlho si pamätáme.
  • Rozsah a presnosť: Aké množstvo si pamätáme, ako aj presnosť vybavenia.

Myslenie a Jeho Formy

Myslenie je záverečným stupňom procesu poznávania. Umožňuje objavovanie neznámeho, vysvetľovanie, odhaľovanie súvislosti, rozpoznávanie podstatného a jeho odlíšenie od toho, čo nie je dôležité. Je viazané na reč. Podstatou procesu myslenia je vykonávanie myšlienkových operácii.

Myšlienkové Operácie

  • Analýza: Rozčlenenie celku na časti, vyčleňovanie jednotlivých stránok (vlastnosti, vzťahov) predmetov a javov.
  • Syntéza: Spájanie vyčlenených častí, myšlienkové zjednocovanie.
  • Porovnávanie: Zisťujeme tak podobnosť a odlišnosť medzi viacerými predmetmi a javmi.
  • Zovšeobecnenie: Myšlienkové zisťovanie a spájanie spoločných vlastnosti jednotlivých predmetov a javov do určitej skupiny (triedy).
  • Konkretizácia: Je opakom zovšeobecnenia, je to vyvodenie vlastnosti jedného konkrétneho prípadu z poznania všeobecných zákonitosti.
  • Abstrakcia: Vyčleňovanie podstatných znakov objektu, zatiaľ čo ostatné znaky sú zanedbávané. Vznikajú ňou pojmy (napr.

Základné Formy Myslenia

Majú rečovú podobu, rozoznávame: pojem, súd a úsudok.

  • Pojem: Je rečovým vyjadrením všeobecných a podstatných znakov nejakého predmetu.
  • Súd: Vyjadruje vzťah medzi dvoma, alebo viacerými pojmami.
  • Úsudok: Vyjadruje vzťah medzi dvoma alebo viacerými súdmi + ide o vyvodenie záveru.

#

tags: #mentálne #operácie #podobnosti #psychológia

Ďalšie články