Integrácia mentálne postihnutého dieťaťa v materskej škole

Úvod

Problematika integrácie detí s mentálnym postihnutím do bežných materských škôl je čoraz aktuálnejšia. Mentálne postihnutie predstavuje rôznorodú skupinu stavov, ktoré ovplyvňujú kognitívne funkcie a adaptívne správanie dieťaťa. Cieľom tohto článku je poukázať na dôležitosť integrácie týchto detí do predškolského vzdelávania, analyzovať výhody a nevýhody tohto procesu a preskúmať možnosti, ako zabezpečiť kvalitnú odbornú starostlivosť a výchovu pre tieto deti v materských školách.

Definícia a stupne mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia u detí predškolského veku je charakterizovaná obmedzením intelektových funkcií a adaptívneho správania, ktoré sa prejavujú v konceptuálnych, sociálnych a praktických oblastiach. Je dôležité zvážiť vzdelávací potenciál dieťaťa do budúcnosti a presne definovať, čo znamená mierny mentálny postih.

Stupne mentálneho postihnutia sa delia na:

• Ľahký mentálny postih
• Stredný mentálny postih
• Ťažký mentálny postih
• Hlboký mentálny postih

Integrácia detí s mentálnym postihnutím

Integrácia detí s mentálnym postihnutím do bežných materských škôl je proces, ktorý si vyžaduje komplexný prístup a spoluprácu medzi rodičmi, pedagógmi a odborníkmi. Cieľom integrácie je umožniť deťom so zdravotným znevýhodnením plnohodnotne sa zapojiť do spoločnosti a zabezpečiť im rovnaké príležitosti na vzdelávanie a rozvoj.

Výhody integrácie

• Rozvoj sociálnych zručností: Deti s mentálnym postihnutím sa učia sociálnym zručnostiam od svojich zdravých rovesníkov, čo im pomáha lepšie sa adaptovať v spoločnosti.
• Podpora sebaúcty: Integrácia zvyšuje sebaúctu a sebavedomie detí s mentálnym postihnutím, pretože sa cítia akceptované a rovnocenné s ostatnými.
• Odbúravanie predsudkov: Integrácia pomáha odbúravať predsudky a stereotypy voči ľuďom s postihnutím a podporuje inkluzívnu spoločnosť.
• Príprava na ďalšie vzdelávanie: Úspešná integrácia v materskej škole vytvára predpoklady pre ďalšie úspešné začlenenie do základnej školy.

Nevýhody a výzvy integrácie

• Nedostatočná pripravenosť: Len málo štátnych škôlok je pripravených pre deti so zdravotným znevýhodnením.
• Nedostatok zdrojov: Za najväčšie problémy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup v dôsledku vysokých počtov detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením a nepripravenosť učiteľov pre prácu s týmito deťmi.
• Nepripravenosť učiteľov: Nepripravenosť učiteliek na prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je veľmi rozsiahla.
• Administratívne prekážky: Zriaďovatelia bežných materských škôl (na rozdiel od základných či stredných škôl) na ich vzdelávanie nedostávajú navýšené normatívne prostriedky, a teda nie sú motivovaní oficiálne vykazovať ich počty.
• Fyzické bariéry: Prítomnosť fyzických bariér v budove materskej školy považuje za problém 35,2 % respondentov z materských škôl z prieskumu analýzy To dá rozum.
• Odmietanie prijímania: Neschopnosť zabezpečiť podmienky pre deti so zdravotným znevýhodnením môže viesť k odmietaniu ich prijímania do materských škôl. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa je v právomoci riaditeľa/riaditeľky. Ministerstvo školstva prijímanie detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neukladá ako povinnosť. Voči rozhodnutiu riaditeľa sa rodičia nemôžu odvolať, keďže sa naň nevzťahuje zákon o správnom konaní.

Špeciálne materské školy

Na Slovensku podľa geografickej polohy, iba 60 % okresov na Slovensku má aspoň 1 špeciálnu materskú škôlku. Tá však má svoje obmedzené kapacity. Až 40% slovenských okresov nemá aspoň jednu špeciálnu materskú školu (ŠMŠ). Dokonca jednotlivé ŠMŠ sú väčšinou určené pre deti s konkrétnym druhom postihnutia. Špeciálne materské školy pri vzdelávaní detí so špeciálnymi potrebami zápasia s podobnými problémami ako bežné.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Výhody špeciálnych materských škôl

Hlavnou výhodou špeciálnej škôlky je množstvo asistentov v prepočítanom množstve na dieťa (častokrát v pomere 1:2 - jeden učiteľ na dve deti). Druhou výhodou je špeciálne upravený program - s možnosťou canisterapie, fyzioterapie, logopédie a podobne.

Nevýhody špeciálnych materských škôl

Nevýhodou, najmä pre deti s menšou mentálnou poruchou, je brzdiaci kolektív.

Starostlivosť o dieťa s mentálnym postihnutím v rodine

Vývoj dieťaťa so špeciálnymi potrebami je úzko spätý s rodinným prostredím. Rodičia zohrávajú kľúčovú úlohu v podpore rozvoja svojho dieťaťa a v jeho príprave na integráciu do spoločnosti. Je dôležité, aby rodičia boli informovaní o možnostiach výchovy a vzdelávania svojho dieťaťa a aby mali prístup k odbornej pomoci a podpore.

Výchovno-pedagogické štýly, ktoré sa môžu v rodine aplikovať, by mali byť založené na láske, trpezlivosti a porozumení. Dôležité je podporovať samostatnosť dieťaťa a rozvíjať jeho silné stránky.

Projekt integrácie v predškolskom zariadení

Cieľom projektu integrácie je začleniť postihnuté dieťa medzi zdravých rovesníkov v bežnom predškolskom zariadení, aby sa následne splnil jeho cieľ t.j. efektívneho zaradenia sa postihnutého dieťaťa do života.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Práva a potreby detí s mentálnym postihnutím

Cieľom tejto práce bolo poukázať na právo uspokojovania takéhoto dieťaťa a vyzdvihnutie jeho každodenných potrieb v rodine aj v spoločnosti. Šancu prežiť plnohodnotný život by mali dostať všetci rovnako.

Medzi nami žijú deti, ktoré prichádzajú na svet už s určitým postihnutím. Mentálnym, zmyslovým, psychickým, či iným. Je veľmi dôležité riešiť inkluzívne vzdelávanie čo najskôr, ideálne už od druhého roku života dieťaťa alebo podľa zdravotného stavu.

Vylučovanie nemalej časti detí so zdravotným znevýhodnením z možnosti navštevovať materskú školu má totiž nepriaznivý vplyv nielen na deti samotné, ale aj na ich rodiny. Deťom je odopieraná jedna z významných možností na rozvoj ich schopností, zručností, ako aj sociálnych vzťahov.

Materská škola ako vstupná brána do inštitucionalizovaného vzdelávania má za cieľ podporiť nielen socializáciu detí, ale prostredníctvom vlastnej aktivity detí podporovať poznávanie sveta okolo seba. Materská škola ako prvý stupeň inštitucionalizovaného vzdelávania je aj vstupom do rozvoja kompetencií.

Platný štátny vzdelávací program pre materské školy upozorňuje na to, že dieťa by malo mať vytvorené podmienky na aktívny kontakt s rovesníkmi, ale aj dospelými a pri poznávaní sveta a vzťahov využívať hru, priamu skúsenosť aj bádanie.

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

Metódy a formy výučby v materských školách

Medzi špeciálnymi a bežnými materskými školami sú len minimálne rozdiely vo využívaní metód a foriem výučby, dominuje rozhovor o téme. Spôsoby osvojovania si vedomostí aj kompetencií detí v špeciálnych materských školách sú podobné tým, ktoré využívajú materské školy s prevahou detí bez špeciálnych potrieb.

Vyučovanie (prostredníctvom umenia) v sebe zahŕňa nielen hudobné a pohybové aktivity, ale aj rôzne riekanky pri rozvoji komunikačných kompetencií detí alebo obrazové materiály na podporu vnímania a orientácie. Dôležitou metódou výučby v špeciálnych materských školách je rozhovor alebo diskusia o téme.

Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách preferujú vo svojej edukačnej praxi bádateľské metódy a experimenty realizované žiakmi menej ako v bežnej materskej škole. Je možné usudzovať, že v špeciálnych materských školách sú zrejme v porovnaní s bežnými materskými školami menej často preferované tie metódy, ktoré predpokladajú aktívne zapojenie sa detí do poznávania cez manipuláciu s predmetmi alebo javmi. Dôvodom je nedostatok učiteliek a asistentov.

Učiteľky a učitelia v špeciálnych materských školách deklarujú individuálne vyučovanie a prácu v malých skupinách. Individuálne vyučovanie v špeciálnej materskej škole je posudzované dvomi spôsobmi. Ide jednak o rešpektovanie potrieb detí - predovšetkým prispôsobením dĺžky činnosti alebo zaťaženia podľa postihnutia dieťaťa. To sa prejavuje aj v rešpektovaní času, počas ktorého sa dieťa dokáže sústrediť.

Pri práci vo dvojici sa rozvíjajú nielen komunikačné kompetencie detí, rozširuje sa ich slovná zásoba, podporuje sa učenie sa navzájom, ale rozvíja sa aj schopnosť akceptovať druhého, kontrolovať svoju agresiu. Vzájomná pomoc detí počas práce v skupinách alebo pri práci vo dvojiciach im tak pomáha rozvíjať nielen svoje zručnosti a schopnosti, ale aj podporuje pocit samostatnosti (do miery, ako to umožňuje typ a závažnosť postihnutia) a spolupatričnosti.

Súčasný stav a výzvy v predškolskom vzdelávaní

Materská škola je prvá inštitucionalizovaná forma vzdelávania, s ktorou prichádza dieťa do kontaktu. Jej cieľom je vytvárať vhodné predpoklady na rozvoj kompetencií a základných gramotností v nasledujúcom období.

V školskom roku 2018/2019 dochádzalo do MŠ 2 221 detí s diagnostikovaným zdravotným znevýhodnením. To znamená, že podľa odhadov až 60 % detí so zdravotným znevýhodnením vo veku od troch rokov do začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky v súčasnosti MŠ nenavštevuje. Kým v školskom roku 2018/2019 tvorili deti so zdravotným znevýhodnením len 1,35 % všetkých detí v materských školách, v základných školách bol ich podiel takmer desaťnásobne vyšší a dosahoval 11,07 % všetkých žiakov. Bežné materské školy navštevuje len tretina (33,7 %) detí so zdravotným znevýhodnením, ktoré sú zapojené do predškolského vzdelávania. Väčšinou nie. Len pätina respondentov spomedzi riaditeliek, učiteliek, asistentov učiteľa a odborných zamestnancov v bežných materských školách, ktorí sa zúčastnili na dotazníkovom prieskume To dá rozum, sa domnieva, že ich škola je pripravená na vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením.

Nízke zastúpenie detí so zdravotným znevýhodnením v predškolskom vzdelávaní môže byť čiastočne vysvetlené administratívnymi dôvodmi, keďže zriaďovatelia bežných materských škôl (na rozdiel od základných či stredných škôl) na ich vzdelávanie nedostávajú navýšené normatívne prostriedky, a teda nie sú motivovaní oficiálne vykazovať ich počty. Štatistiky môžu byť do istej miery skreslené aj tým, že nie všetky deti, ktoré majú zdravotné znevýhodnenie, majú už v tomto veku stanovenú diagnózu.

Analýza zistení o stave školstva na Slovensku: To dá rozum, Bratislava: MESA10, 2019. Za najväčšie problémy sa považujú nedostatočné podmienky pre individuálny prístup kvôli vysokému počtu detí v triedach, nedostatok pedagogických asistentov a odborných zamestnancov, fyzické bariéry v budove školy, nedostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb detí so zdravotným znevýhodnením, ako aj nepripravenosť učiteľov pre prácu s deťmi so špeciálnymi výchovno vzdelávacími prostriedkami (ŠVVP).

Učitelia majú zo zákona zakázané podávať akékoľvek lieky.

Prechod do základnej školy

Rodič alebo jeho zákonný zástupca je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v ZŠ (zápis sa koná každoročne od 1. apríla do 30. apríla), zápis je potrebný vykonať v mieste trvalého bydliska v spádovej oblasti. Najneskôr môže dieťa do školy nastúpiť 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo 8. Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami možno začleniť do bežnej základnej školy.

Je dôležité zvážiť, aký je jeho vzdelávací potenciál do budúcnosti. Tí, čo tu píšu, že by aj deti s poruchami učenia (rôzne dys) dali do špeciálnych škôl, nech sa netrápia, si asi neuvedomujú, že zo špeciálnej základnej školy nemožno ísť na nijaký maturitný odbor a ani na väčšinu nematuritných stredných škôl. Rovnako pri integrovanom vzdelávaní na normálnej škole ale vo variante A či B. Dys je iba problém s učením, pričom intelekt je v norme, kľudne aj zvýšený. Taký človek môže byť čímkoľvek pri správnom prístupe. Lebo ak by mal byť integrovaný a že by síce mal niečo prispôsobené, ale šiel by normálne podľa učiva ZŠ, tak je to pre jeho budúcnosť isto lepšie, keďže si bude normálne môcť vyberať z ponuky stredných škôl (hoci aj stredných odborných škôl, podľa toho, čo ho bude baviť).

Príklad z praxe

Uvediem príklad jedného z mnohých žiakov (učila som ich pred materskou na základnej umeleckej škole). Ako prvák nastúpil do normálnej ZŠ, kde ale učiteľka nechcela Rómske deti (jeho rodičia ako jedni z mála odolali tlaku a predsa ho dali do normálnej školy) a tak už 6.9. nahlásila triedna učiteľka na cpppap že nezvláda učivo a treba ho dať na špecku - to "videla" po 2-3 dňoch v prvom ročníku 🤷🏻‍♀️. Po pár mesiacoch rodičia nezvládli tlak a dali dieťa na špecku, bez diagnostiky, lebo nikto ju od nich nechcel. Tohto chalana som následne učila na saxofón, v 7. a 8. ročníku začal - nemal žiadny mentálny postih podľa mňa, len nebol zvyknutý plniť úlohy. Na špecke mu to stačilo, mal jednotky, ale jeho intelekt úplne zakrnieval. Ono hra na nástroj je vysoko kognitívna schopnosť, prepája hemisfery, musí riešiť množstvo veci naraz - hral z not, dokázal hrať v pohode z listu (čiže priamo hrať to, čo prvýkrát číta, nieže podľa sluchu - s čím majú problém aj mnohé deti z normálnych skol). Mali sme avízo z konzervatória, že by ho vzali. Ale zo špecky sa nedá. Tak sme skúsili s rodičmi cpppap, diagnostiku kvôli prestupu na normálnu školu do deviatky, alebo kľudne aj zopakovať osmičku.

tags: #mentálne #postihnuté #dieťa #v #materskej #škole