Riešenie slovných úloh u žiakov s mentálnym postihnutím a poruchami učenia

Komunikačná schopnosť človeka je komplexná a ovplyvnená biologickými, psychickými a sociálnymi faktormi. Narušená komunikačná schopnosť (NKS) nastáva, keď niektorá z týchto rovín interferuje s komunikačným zámerom žiaka. Tento článok sa zameriava na špecifické poruchy učenia, ako dyslexia, dysgrafia, dysortografia a dyskalkúlia, ktoré môžu významne ovplyvniť schopnosť žiakov s mentálnym postihnutím riešiť slovné úlohy.

Príčiny narušenej komunikačnej schopnosti

NKS môže mať rôzne príčiny, vrátane:

  • Prostredie: Nedostatočne podnetné sociálne alebo domáce prostredie, prípadne neurotizujúce prostredie.
  • Percepcia: Zrakové alebo sluchové postihnutie.

Medzi 10 kategórií NKS patria napríklad vývinová bezrečnosť, afázia, mutizmus, narušenie zvuku reči (fufňavosť), narušenie plynulosti (zajakavosť, brblavosť), narušenie článkovania (dyslália, dyzartria), poruchy hlasu (dysfónia, afónia), kombinované chyby a poruchy reči, symptomatické poruchy reči (napr. pri ADHD alebo ADD).

Žiaci s ADHD (porucha pozornosti s hyperaktivitou) majú problémy so sústredením, impulzivitou a hyperaktivitou. Žiaci s ADD (porucha pozornosti bez hyperaktivity) sa javia ako pomalí a ich práca trvá dlhšie.

Špecifické vývinové poruchy učenia

Špecifické vývinové poruchy učenia (ŠVPU) postihujú značnú časť populácie a zahŕňajú ťažkosti s čítaním (dyslexia), písaním (dysgrafia), pravopisom (dysortografia) a matematikou (dyskalkúlia). Tieto poruchy sa často vyskytujú v kombinácii a prejavujú sa od začiatku školskej dochádzky. Deti s ŠVPU si ťažko osvojujú učivo bežnými metódami, hoci majú primeranú inteligenciu a podnetné prostredie. Príčiny vzniku ŠVPU súvisia s dysfunkciami centrálnej nervovej sústavy, nevyzretosťou kognitívnych centier mozgu a dedičnosťou.

Prečítajte si tiež: Život s mentálnym postihnutím: aspekty

Dôsledky porúch učenia, ako frustrácia, traumatizácia, depresie a problémy v správaní, môžu byť závažnejšie ako samotné poruchy a negatívne ovplyvňujú vývin dieťaťa. Preto je dôležité včasné podchytenie detí s poruchami učenia, individuálny prístup, pozitívna motivácia a reedukačno-terapeutická starostlivosť.

Ak výsledky dieťaťa v škole nezodpovedajú vynaloženej námahe a má ťažkosti s písaním, čítaním alebo počítaním, je vhodné osloviť učiteľa a školského špeciálneho pedagóga, ktorí môžu nasmerovať rodičov na odbornú pomoc do poradenského zariadenia. Tam dieťa diagnostikujú, určia jeho silné a slabé stránky, navrhnú postupy a reedukáciu.

Dyslexia: Porucha čítania

Dyslexia je neschopnosť osvojiť si čítanie, čo nepriaznivo vplýva na osvojovanie si poznatkov vo všetkých vyučovacích predmetoch a často sa objavuje v spojení s dysortografiou.

Typy dyslexie:

  • Dobrá technika čítania, slabé porozumenie textu.
  • Slabá technika čítania, dobré porozumenie textu.
  • Slabá technika čítania, slabé porozumenie textu.

Prejavy dyslexie:

  • Ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen.
  • Zámena tvarovo podobných písmen (napr. b-d-p, m-n, u-n, z-s, k-h, a-e).
  • Zámena písmen, ktorých hlásky sú akusticky podobné (napr. ž-š, h-ch, b-p, z-s, k-g, t-d, ť-ď).
  • Zámena funkčne podobných písmen (napr. samohlások a-e-o-u, spoluhlások h-k-l).
  • Vynechávanie písmen v slovách, slov vo vetách.
  • Ťažkosti v spájaní hlások do slabík, slabík do slov.
  • Ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu.
  • Časté „dvojité čítanie“ (tiché predčítavanie slov).
  • Ťažkosti v čítaní slov so skupinami spoluhlások.
  • Deformovanie slov, vsúvanie písmen do slov.
  • Problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok.
  • Nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík.
  • Neschopnosť reprodukovať obsah prečítaného textu.
  • Plytké dýchanie pri čítaní - tenzia.

Odporúčania pre prácu so žiakmi s dyslexiou:

  • Posadiť dieťa na výhodné miesto.
  • Dopriať dieťaťu dostatok času na premyslenie odpovede.
  • Hovoriť pomaly a zreteľne, parafrázovať zadania.
  • Trpezlivo vysvetľovať učivo.
  • Oceňovať úsilie a pokroky.
  • Akceptovať silné a slabé stránky dieťaťa.
  • Nezosmiešňovať neúspešný výkon.
  • Zvoliť najvýhodnejšiu formu skúšania.
  • Byť v kontakte s rodičmi a odborníkmi.
  • Organizáciu hodiny napísať v bodoch na tabuľu.
  • Znižovať rušivé momenty.
  • Používať metodické pomôcky, farebné kriedy a perá.
  • Písať na tabuľu dôležité informácie.
  • Nevyvolávať dieťa k dlhému čítaniu nahlas pred celou triedou.
  • Pred čítaním vyberať z textu ťažké slová a precvičovať ich čítanie.
  • Neporovnávať výkon žiaka s dyslexiou s výkonom žiaka bez poruchy.
  • Viesť žiaka k používaniu správnej techniky čítania.
  • Tolerovať pomalšie tempo čítania.
  • Umožniť žiakovi používať korekčné pomôcky (čítacie okienko, záložky, farebné fólie).
  • K domácej úlohe zadávať len primeranú časť textu (I. stupeň ZŠ).
  • Používať vhodné texty (väčšie písmo, text členený na odstavce, obrázky).
  • Knihu pre domáce čítanie by si malo dieťa vyberať samo.
  • Vo vyšších ročníkoch využívať nahrávky primeranej časti diela.

Dysgrafia: Porucha písania

Dysgrafia je znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú stránku písomného prejavu, nie obsahovú. Ťažkosti sa prejavujú pri osvojovaní si tvarov písma, v ich napodobňovaní a zapamätávaní. Písmo dieťaťa s dysgrafiou je nezrelé až nečitateľné.

Prejavy dysgrafie:

  • Silné, husté a natlačené písmo.
  • Roztiahnuté písmo.
  • Nedbanie na linajkovanie/riadkovanie.
  • Skomolené písmo.
  • Pisársky kŕč.
  • Trasľavé písmo.
  • Zajakavosť v písme.
  • Písmo detí s obrnou.
  • Zrkadlové písmo.
  • Dieťa nepíše jedným ťahom.
  • Zamieňa podobné písmená (m/n, b/d, h/k/l, z/s, a/o, t/d…).

Odporúčania pre prácu so žiakmi s dysgrafiou:

  • Dbať na správne sedenie pri písaní.
  • Dbať na správne držanie písacieho nástroja, prípadne dať žiakovi násadku.
  • K písaniu používať vhodné písacie potreby.
  • Využívať pomocné linajky.
  • Zaraďovať uvoľňovacie cviky.
  • Nenútiť žiaka k dlhodobému dopisovaniu, prepisovaniu.
  • Nechať ho písať len to najdôležitejšie, zredukovať množstvo písaného textu.
  • Viesť dieťa k používaniu tlačeného písma, počítačovej techniky (ťažšie formy dysgrafie).
  • U žiakov s dysgrafiou nehodnotiť známkou úpravu.

Dysortografia: Porucha pravopisu

Dysortografia nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len špecifických dysortografických javov. Deti s dysortografiou majú slabší jazykový cit, čo sa prejavuje ťažkosťami v aplikácii naučených pravopisných pravidiel.

Prečítajte si tiež: Výučba matematiky pre mentálne postihnutých

Prejavy dysortografie:

  • Výmena, pridávanie a vynechávanie písmen alebo slabík.
  • Nerozlišovanie mäkkých a tvrdých slabík.
  • Nerozlišovanie diakritických a interpunkčných znamienok.
  • Nerozlišovanie krátkych a dlhých slabík.
  • Nerozlišovanie sykaviek.
  • Nedodržiavanie hraníc slov vo vete.

Odporúčania pre prácu so žiakmi s dysortografiou:

  • Diktáty pripravovať ako doplňovačku.
  • Navýšiť časovú dotáciu.
  • Voliť pomalšie tempo diktovania.
  • Používať kompenzačné pomôcky (tabuľka pre dyslektikov s farebne odlíšenými mäkkými a tvrdými spoluhláskami, tabuľka abecedy s tlačenými a písanými tvarmi písmen).
  • Využívať slovné hodnotenie.
  • Zaznamenávať celkový počet chýb/počet chýb z aktuálne preberaného gramatického pravidla, diktát neklasifikovať známkou.
  • Chyby neopravovať červenou, ale zelenou.
  • Diktát dopredu precvičiť, napr. formou domácej úlohy.
  • Výrazne podčiarknuť slová napísané správne.
  • Oceniť snahu o zvládnutie a aplikáciu pravopisných pravidiel.
  • Pri overovaní vedomostí uprednostňovať testovú formu.

Dyskalkúlia: Porucha matematických schopností

Dyskalkúlia je narušená štruktúra vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni inteligencie. Znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.

Prejavy dyskalkúlie:

  • Praktognostická dyskalkúlia: Ťažkosti s matematickou manipuláciou s predmetmi, zoraďovaním predmetov, porovnávaním skupín, odhadovaním počtu predmetov, diferenciáciou geometrických tvarov.
  • Verbálna dyskalkúlia: Ťažkosti v slovnom označovaní množstiev, počtov predmetov, číslic, operačných znakov, aritmetických úkonov, menovaní radu čísel, násobkov čísel, párnych a nepárnych čísel.
  • Lexická dyskalkúlia: Ťažkosti v čítaní matematických symbolov, zamieňanie operačných symbolov, neschopnosť prečítať viacmiestne čísla s nulami, čísla napísané zvisle, zamieňanie tvarovo podobných čísiel.
  • Grafická dyskalkúlia: Ťažkosti v písaní matematických znakov, číslic, viacmiestnych čísel, neúhľadný písomný prejav, problémy pri rysovaní v geometrii.
  • Operačná dyskalkúlia: Neschopnosť prevádzať matematické operácie, zámeny matematických operácií, ťažkosti pri riešení kombinovaných úloh.
  • Ideognostická dyskalkúlia: Nedostatky v chápaní matematických pojmov a vzťahov, nedostatky v číselnom rade, ťažkosti v slovných úlohách.

Odporúčania pre prácu so žiakmi s dyskalkúliou:

  • Tolerovať zhoršenú orientáciu na číselnej osi.
  • Tolerovať chyby vzniknuté zámenou znamienka + za - alebo . za :.
  • Pri písomnom nácviku matematických operácií tolerovať chyby z nesprávneho podpísania čísiel.
  • Pri nácviku matematických operácií voliť ľahké čísla.
  • Pri nácviku písomného delenia či násobenia používať len čísla obsahujúce číslice 1-4.
  • Pri slovných úlohách na násobenie a delenie viaccifernými číslami tolerovať používanie kalkulačky.
  • Slovné úlohy riešiť pomocou manipulácie s predmetmi.
  • Pri riešení písomne zadaných slovných úloh dodržiavať správny metodický postup.
  • Deťom so zníženým logickým myslením pomáhať pri vypracovávaní zápisu matematickej úlohy.
  • Overovať vedomosti len z práve preberaného učiva.
  • Umožniť mu zápis čiastkových výsledkov (medzivýsledkov).
  • Pred ústnym alebo písomným skúšaním mu dať podobné príklady a úlohy na domácu úlohu.
  • Tolerovať používanie názoru (prstov) a znížené pracovné tempo.

Odporúčania pre žiakov so špecifickými poruchami učenia v cudzích jazykoch a ostatných predmetoch

Prečítajte si tiež: Definícia mentálneho a viacnásobného postihnutia

tags: #mentalne #postihnuti #riesenie #slovnych #uloh