Metodológia pedagogiky mentálne postihnutých: Komplexný pohľad

Úvod

Pedagogika mentálne postihnutých (PMP), často označovaná aj ako psychopédia, je kľúčovou oblasťou špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou výchovy, vzdelávania a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na PMP, jej miesto v systéme vied, metodológiu a špecifické aspekty edukácie mentálne postihnutých jedincov.

1. PMP ako disciplína špeciálnej pedagogiky a jej súvzťažné vedy

Špeciálna pedagogika (ŠP) je systém vedeckých poznatkov o špecifických pedagogických javoch a procesoch, ako aj o ich vzájomných interakciách. PMP, ako súčasť ŠP, je systémom vedeckých poznatkov o mentálnom postihnutí (MP), o osobách s MP, o ich špeciálnych (edukačných) potrebách a o ich výchovnej rehabilitácii a jej zákonitostiach. Predmetom ŠP je edukácia postihnutých, narušených a ohrozených jedincov, zatiaľ čo predmetom PMP je edukácia osôb s MP.

1.1 Zaradenie PMP v systéme vied

PMP sa ako vedný odbor zaraďuje do sústavy špeciálnopedagogických vied. ŠP je pre PMP základným východiskovým odborom. Sústava špeciálnopedagogických vied patrí do sústavy pedagogických vied a táto do sústavy vied o človeku.

1.2 Vymedzenie základných pojmov

• Mentálna retardácia (MR): Najširšie označenie pre ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie.

• Mentálne postihnutie (MP): Viaceré kritériá, najčastejšie etiologické, symptomatologické a podľa závažnosti (stupeň MP), schopnosti učenia a vzdelávania. Najširší, najvšeobecnejší strešný pojem. Označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Spoločensky akceptovateľnejší pojem.

  Prečítajte si tiež: Sociálna pedagogika a rodina

  • Napríklad:
    1. 10-ročné dieťa je na úrovni 2-ročného.
    2. Podpriemerný intelekt - IQ pod 70.

• Psychopédia: Vedný odbor, ktorý sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých jedincov.

  • Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť poznané veci transformovať do myšlienok a udalostí. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie (IQ pod 70), ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku.

1.3 Oligofrénia a demencia

Mentálna retardácia sa delí na oligofréniu (slabomyseľnosť) a demenciu.

• Oligofrénia: Obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, teda narušenie intelektu. Je zdedená alebo vrodená, poprípade vzniká v ranom období detstva, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny oligofrénie môžu byť biologicky podmienené, súvisiace s poškodením mozgu, alebo sociálne podmienené, t.j. extrémna výchovná zanedbanosť.

• Demencia: Neskôr získaná porucha mentálnych, povahových i duševných schopností, ktorá vzniká ako následok nejakého ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

1.4 Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

Prečítajte si tiež: Význam sociálnej pedagogiky

1. Debilitu (ľahká mentálna retardácia): IQ 70-50 - jedinci sú vychovávateľní a vzdelávateľní.

2. Imbecilitu (stredná mentálna retardácia): IQ 49-35 - jedinci nie sú vzdelávateľní, iba vychovávateľní.

3. Idiocitu (ťažká a hlboká mentálna retardácia): IQ 34-0 - jedinci nie sú vzdelávateľní ani vychovávateľní.

1.5 Autizmus

Autizmus je vrodená neschopnosť nadviazania kontaktu s ostatnými ľuďmi.

1.6 Výchova a vzdelávanie mentálne postihnutých na Slovensku

V každom meste existujú osobitné a pomocné školy, kde chodia mentálne postihnuté deti.

Prečítajte si tiež: Vzájomné prepojenia rehabilitácie, resocializácie a špeciálnej pedagogiky

• Mierna duševná zaostalosť (debilit) s IQ 50-70 znamená, že deti sú vychovávateľné, vzdelávateľné a svojprávne, navštevujú špeciálne školy. Rozlišujeme eretickú formu (nekľud, pohyblivosť, výchovné problémy).

• Stredne ťažká duševná zaostalosť (imbecilita) s IQ 35-49 predstavuje výrazné obmedzenie schopnosti človeka. Títo jedinci sa pokladajú za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných a obyčajne sú zaradení do ústavov. Znaky zahŕňajú primitívne myslenie, oneskorenú reč, manuálnu nezručnosť, agramatickú reč a poruchy výslovnosti. Výchova sa zameriava na osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluhu a základné spoločenské návyky, pričom jedinec je nesamostatný a vyžaduje stálu starostlivosť.

• Ťažká duševná zaostalosť (idiocia) s IQ 20-34 a hlboká duševná zaostalosť (hlboká idiocia) s IQ menej ako 20 znamenajú, že ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako dvojročné dieťa. Dorozumievajú sa cez neverbálne znaky a posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru a dožívajú sa veku do 30 rokov. Príčiny môžu byť genetické, prenatálne (počas tehotenstva) alebo spôsobené ožiarením.

1.7 Populácia s mentálnou retardáciou v SR

Populácia s mentálnou retardáciou v Slovenskej republike predstavuje 2-2,5% bez komplikácií a 0,3-0,4% s komplikáciami.

1.8 Downov syndróm

Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jedným nadpočetným chromozómom u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú aj na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku.

1.9 Východiskové, partnerské a suportívne disciplíny pre PMP

Ako východiskové disciplíny pre PMP slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

2. Miesto špeciálnej pedagogiky v sústave vied, hraničné odbory a pomocné vedy

V súčasnosti sa teória a prax výchovy a vzdelávania jedincov vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť označuje ako špeciálna pedagogika, ale i ako defektológia. Všetky tieto názvy vystihujú svoj cieľ (rehabilitáciu, resocializáciu, revalidizáciu, kompenzáciu, korekciu, reedukáciu), svoj predmet (výchovu a vzdelávanie postihnutých jedincov) a miesto, kde sa výchovno-vzdelávací proces uskutočňuje.

V našej terminológií, vzhľadom na tradície a chápanie odboru, je potrebné termíny defektológia a špeciálna pedagogika chápať relatívne oddelene, nakoľko každý má svoj vlastný osobitný význam. Vychádzajúc z uceleného chápania človeka ako jednoty bio-psycho-sociálnych faktorov aj vedný odbor o defektnom (postihnutom, narušenom) jedincovi možno vymedziť, ako súhrn poznatkov z oblasti patobiológie, patopsychológie a sociálnej patológie, ktoré súhrne vytvárajú komplexný vedný odbor multidisciplinárneho charakteru označovaný ako humánna defektológia. Čiže, definujeme ju ako širokokoncipovaný vedný odbor, ktorého predmetom je skúmanie zákonitosti rozvoja socializácie postihnutého jedinca z hľadiska špeciálnej pedagogiky, patobiológie, psychológie, sociálnej patológie, kybernetiky a iných odborov.

Predmetom špeciálnej pedagogiky je skúmanie zákonitosti spojených s výchovou, vzdelávaním a rozvíjaním postihnutého jedinca. Vo vzťahu ku humánnej defektológií má užšie zameranie. Špeciálna pedagogika ako vedný odbor resp. vedná oblasť predstavuje relatívne ucelený, integrovaný a vnútorne diferencovaný, logicky usporiadaný systém vedeckých poznatkov o špeciálnopedagogických javoch, procesoch, ako aj o ich vzájomnej interakcií, ktorý sa buduje na základe výsledkov vedeckovýskumnej a vedecko-bádateľskej činnosti. Za kritérium vedeckosti jednotlivých poznatkov sa považuje možnosť ich empirickej verifikácie.

Špeciálnopedagogickými javmi v tejto súvislosti sa rozumejú také kategórie a ich nositelia, akými sú napríklad postihnutie, postihnutý jedinec, narušenie, narušené dieťa, handicap, handicapovaný jedinec, špecifické potreby, dieťa so špecifickými potrebami, ťažkovychovávateľnosť, ťažkovychovávateľné dieťa a pod.

3. Pedagogika ako vedný odbor v sústave pedagogických vied

Pedagogika je veda o výchove človeka. Skúma jej podstatu a zákonitosti, objasňuje ciele, metódy a ďalšie prostriedky výchovy a na základe zovšeobecnených empirických skúseností stanovuje pedagogické zásady pre organizáciu a riadenie výchovnej činnosti. Je to veda, ktorá skúma zákonitosti výchovy (výchovného procesu) a rozpracúva teórie výchovy (výchovy a vzdelávania) človeka vo všetkých etapách ľudského života (Pedagogika - z gr. pojmu paidagogos - vedenie, výchova detí, Pais = dieťa, agóge = vedenie).

Predmetom pedagogiky je analyzovať celý rad špecifických výchovných a vzdelávacích javov z hľadiska výchovu podmieňujúcich vonkajších a vnútorných činiteľov s osobitným zreteľom na realizáciu cieľov výchovy stanovených spoločnosťou. Výchova a výchovný proces je mnohostranný a široko podmienený, jeho účinnosť a výsledok závisí od pôsobenia viacerých činiteľov.

3.1 Základné znaky pedagogiky ako vedného odboru

• Má svoj predmet výskumu
• Má svoje metódy
• Má svoj vedecký jazyk, svoju terminológiu

3.2 Vývojové etapy pedagogiky

1. Empirická etapa: Prevažujú skúsenosti z VV praxe, je vybudovaná na individuálnych skúsenostiach, ktorým ale chýba zovšeobecnenie.
2. Deskriptívna etapa: Formujú sa zásady, pravidlá, pokyny pre VV prax, vytvára sa systém.
3. Kauzálna etapa: Pedagogická teória dosahuje vedeckú systematizáciu svojich kategórií.

3.3 Vznik pedagogiky ako vedy

K osamostatneniu pedagogiky ako samostatnej vedy došlo až v novoveku, keď v období priemyselných revolúcií dochádzalo k diferenciácii vied. Predstaviteľmi boli Rousseau, Pestalozzi, Herbart, Owen. Od 19. storočia, najmä zásluhou J.H. Herbarta sa pedagogika vymedzuje ako veda opierajúca sa o empíriu a spolupracujúca s inými vedami.

3.4 Sústava a členenie pedagogických vied

Systém pedagogických disciplín rešpektuje horizontálne a vertikálne členenie.

3.4.1 Horizontálne členenie pedagogiky

Horizontálne členenie pedagogiky prihliada na špecifický obsah pedagogickej disciplíny:

• Všeobecné základy pedagogiky
• Metodológia pedagogiky
• Teória výchovy
• Teória vyučovania a vzdelávania
• Teória vyučovania jednotlivých učebných predmetov
• Teória organizácie a riadenia školy
• Pedagogika voľného času
• Špeciálna pedagogika
• Dejiny pedagogiky
• Porovnávacia pedagogika
• Andragogika
• Technológia vzdelávania

3.4.2 Vertikálne členenie pedagogiky

Vertikálne členenie pedagogiky vychádza z vekového obdobia objektu výchovy:

• Pedagogika predškolského veku
• Pedagogika školského veku
• Andragogika a gerontopedagogika

3.4.3 Delenie podľa špecifickosti jednotlivých pedagogických disciplín

• Pedagogika všeobecná
• Pedagogika predškolského veku (detské jasle, materská škola)
• Pedagogika školského veku (mladší, stredný, starší)
• Teória vyučovania (didaktika)
• Metodika
• Dejiny pedagogiky
• Špeciálna pedagogika

3.4.4 Delenie podľa tzv. školského hľadiska

• Pedagogika predškolská (detských jaslí, materských škôl)
• Pedagogika školská (elementárnych tried, stredoškolská, vysokoškolská)
• Pedagogika špeciálna
• Pedagogika mimo vyučovacia (rodinnej výchovy, detských a mládežníckych organizácií, výchovných zariadení)
• Pedagogika dospelých
• Pedagogika mimoškolská (pedagogika sociálnych zariadení, pedagogika vojenská a ďalšie)

3.4.5 Základné, hraničné a aplikované vedné disciplíny pedagogiky

Pedagogické vedy sa podľa tohto hľadiska delia nasledovne:

• Základné:
  • Všeobecná pedagogika
  • Didaktika
  • Teória výchovy
  • Dejiny pedagogiky
  • Metodológia
  • Porovnávacia pedagogika
  • Andragogika
  • Technológia vzdelávania
• Hraničné:
  • Sociálna pedagogika
  • Kybernetická pedagogika
  • Ekonómia výchovy a vzdelávania
  • Školská štatistika
  • Teória organizácie a riadenia školy
  • Školský manažment
  • Školské zdravotníctvo a školská hygiena a iné…
• Aplikované:
  • Školské:
    • Predškolská pedagogika
    • Pedagogika ZŠ
    • Stredoškolská pedagogika
    • Vysokoškolská pedagogika
    • Špeciálna pedagogika
    • Predmetové didaktiky
  • Mimoškolské:
    • Pedagogika voľného času
    • Pedagogika mládežníckych a detských organizácií
    • Mimoškolská pedagogika
    • Pedagogika masovokomunikačných prostriedkov
    • Športová pedagogika
    • Náboženská pedagogika
    • Vojenská pedagogika
    • Pedagogika rodinnej výchovy
    • a iné…

4. Vzťah pedagogiky k iným vedám

V sústave vied pedagogika patrí k humanitným, spoločenským vedám, resp. vedám o človeku. Komplexnosť výchovnej problematiky vedie k úzkemu spojeniu pedagogiky s inými vedami. Takáto úzka spolupráca je príznačná pre súčasné vedecké bádanie v mnohých oblastiach a je osobitne významná u takých odborov, kde sú skúmané javy zložito podmienené faktormi prírodnými i sociálnymi, ako je to práve vo vedách pedagogických.

Snahou pedagogiky je, aby sa výchova realizovala v súlade s prirodzenosťou človeka a umožňovala jeho vývoj. Opiera sa pritom o výsledky rôznych vied, sleduje vedeckotechnický pokrok, pokrok v kultúre.

4.1 Pedagogika a filozofia

Filozofia je veda o najvšeobecnejších zákonitostiach vývoja prírody, spoločnosti a myslenia. Ich úzku spojitosť dokazuje fakt, že sa pedagogika rozvíjala v rámci filozofie. Všetky významné filozofické smery výrazne ovplyvnili i pedagogické teórie. Výchova bola predmetom záujmu mnohých filozofov: Platón, Aristoteles, Demokritos, E. Roterdamský, J. Locke, Descartes, Rousseau, Diderot, Kant, Herbart, Spencer. Každá disciplína čerpá zo všeobecných zákonitosti filozofie a prináša jej konkrétny materiál ku zovšeobecňovaniu. Filozofia je významná nielen pre pedagogickú teóriu, ale i pedagogickú prax. Pomáha lepšie sa orientovať v najvšeobecnejších otázkach spoločenského života a adekvátnejšie aplikovať výchovné ciele a zásady v každodennej praxi. Filozofia umožňuje pedagogike hlbšie preniknúť do podstaty výchovných javov, vidieť ich v spoločenskej podmienenosti a biologicko-psychologickej učenosti. Filozofiu výchovy = hraničná disciplína medzi pedagogikou a filozofiou, zaoberá sa skúmaním a rozvíjaním najvšeobecnejších základov pedagogiky, zhromažďuje teoretický materiál k vymedzeniu cieľov výchovy, podieľa sa na vhodnom výbere obsahu učiva. Etika = veda o mravnosti, mravných hodnotách, je teóriou morálky. Etické smery v minulosti výrazne ovplyvnili základné chápanie cieľov výchovy a funkciu pedagogiky. Pedagogika vychádza z etiky pri stanovení cieľov a pri konkretizácii požiadaviek a noriem mravnej výchovy. Logika = veda o možných spôsoboch, formách a stavbe myslenia, o správnom a presnom formulovaní myšlienok, ako aj o vyvodzovaní dôsledkov opierajúcich sa o logické analýzy. Pedagogike poskytuje pomoc pri riešení metodologických problémov, pri vymedzovaní obsahu vzdelania, pri stanovovaní didaktických princípov a zásad. Poznanie zásad logiky pomáha učiacemu sa rešpektovať a uplatňovať správne zásady myslenia, adekvátne vyjadrovať a formulovať vlastné myšlienky. Estetika - veda o všeobecných vzťahoch človeka ku skutočnosti a o vnímaní umenia. História - vysvetľuje pedagogické javy v hlbších súvislostiach s ekonomickým, sociálnym, politickým a kultúrnym vývojom spoločnosti. Filozofia spoločnosti - ako formy sociálno -ekonomickej spoločnosti ovplyvňujú teóriu výchovy a výchovnú prax

4.2 Pedagogika a psychológia

Psychológia je najvýznamnejšia pomocná veda pedagogiky, lebo skúma a analyzuje duševné stránky rozvoja osobnosti, čím pomáha pedagogike poznávať objekty výchovy a umožňuje jej adekvátnejšie aplikovať zámerné vplyvy na žiaka. Všetky pedagogické teórie, smery a prúdy sa rozvíjali v úzkom kontakte s rozvojom psychologických teórií. Obe vedy majú spoločný skúmaný objekt = poznávanie a formovanie osobnosti človeka. Všeobecná psychológia = skúma duševné javy človeka, prežívanie a správanie, zisťuje zákonitosti duševných procesov, poskytuje všeobecné a konkrétne poznatky na analyzovanie výchovno-vzdelávacích javov, najmä poznatky o podstate poznávacích procesov (pocity, vnemy, predstavy, myslenie, pamäť, pozornosť, city, vôľa). Vývinová psychológia = analyzuje celkový (duševný, telesný, fyziologický). Život človeka z hľadiska genézy, vývoja a zrenia - od jeho počiatkov až po ukončenie. Formuluje typické znaky jednotlivých vekových období, čím umožňuje všestrannú modifikáciu organizácie výchovného prostredia. Na základe vývinových znakov vytyčuje obsah a metódy vzdelania a výchovy, celkovú organizáciu zámerného pôsobenia. Vytvára predpoklady na rešpektovanie zásady vekových osobitostí. Psychológi… Vedný odbor. normatívne-aký má byť vychovávaný jedinec, desktriptívne-popisujú aký je jedinec-biolog. a psychol.

5. História starostlivosti o mentálne postihnutých

• Otrokárska spoločnosť: Senegal - utracujú deti choré, oddeliť dobré od zlého.
• Hypokrates: Každá choroba má svoju podstatu.
• Stredovek: Od úrovne a vyspelosti územia - otrocké práce, prvé zatriedenia.
• Martin Luther, Kalvín: Považovali ich za plod lásky s čertom, nechceli aby žili v spoločnosti.
• EDUARD I a II: Anglické predpisy - určovali ako sa má spoločnosť správať k duševne chorým.
• Novovek: Obdobie rozvoja vedy, umenia, soc.hum.procesy, stredobod spisovateľov a filozofov.
• J.A. Komenský: Musí byť poskytnutá výchova a vzdelanie.
• Daniel Defoe: Navrhol aby vláda zriadovala školy a ústavy pre postihnutých jedincov - sám plány vypracoval.
• Carl Linné: Divé deti - ovčí mládenec z Hesenska - prvé dieťa, ktoré opísal, druhé - vlčí mládenec zo Škótska - pozoroval a opisoval tieto deti - prvá publikácia o týchto deťoch.
• Prvý ústav na svete: Založil Voisin v Bizéter - zamestnával psychiatrov, starostlivosť o postihnutých.
• Filip Pinel: Zakladateľ psychiatrie - skúmal, odlišoval slabomyseľnosť od psychóz. Slabomyseľnosť rozdeľoval na vrodenú, získanú. Liečil 11-ročného divocha z Averyonu - chýbajúca výchova má následky na vývin dieťaťa.
• Amerling - ústav Ernestínum: Študoval druhy, typy, formy MP a chovancov delil podľa stupňa postihu. Zakladal stolárske dielne, záhradku, pole - neoddeľoval školu od praxe.
• Mária Montessoriová: Pokus o omyl - dieťa má právo svoju chybu odstrániť, zmyslová výchova, reč, matematika.
• Karel Herfort: Český zakladateľ psychiatrie - ujal sa ústavu Ernestínu - delil MP - olivofréniu a demenciu. Delil podľa vzdelávateľnosti a vychovávateľnosti.
• Čáda František: Organizátor konferencií - výmena názorov o postihnutých.

6. Metódy výskumu v pedagogike mentálne postihnutých

1. Na základe bádateľskej činnosti:

   • a) bádateľsko-výskumná oblasť: zameraná na bezprostredné skúmanie skutočností na získavanie poznatkov, ktoré keď spočítame tvoria teóriu odboru.
   • b) bádateľsko-teoretická časť: spracováva teoretické údaje získané vo výskume.
   • c) vedecko-metodická časť: rieši metodologické problémy odboru.

2. Na základe vedeckého výskumu:

   • 1 - validita: platnosť výsledkov získaných výskumom.
   • 2 - výskumné metódy zamerané na získavanie empirických údajov:
     • a) pozorovanie ako cieľavedomé, zámerné: zameraním na odhalenie podstaty a súvislostí.
     • b) exploračné metódy: dotazník, rozhovor, riadený rozhovor - otázky aj s možnosťou dopísania.
     • c) experimentálne metódy: výskumník aktívne zasahuje do špec.ped.procesov a javov (jav-defekt, postih) za presne určených podmienok, pričom overuje hypotézy.
   • 3 - metódy zamerané na spracovanie získaných údajov:
     • a) matematicko-štatistické spracovanie výsledkov: usporiadanie získaných údajov - zisťovať premeny.
     • b) logická analýza a syntéza: rozčleňovanie celkov na časti podľa zvolených kritérií a logická syntéza - spájanie do celkov na základe určených kritérií.

6.1 Rozdiel medzi diagnostikou a výskumom v pedagogike MP

V pedagogike MP je rozdiel medzi diagnostikou (D) a výskumom (V). Cieľom výskumu je poznávanie zákonitostí výchovy a vzdelávania MP, overujú sa hypotézy. Cieľom diagnostiky je konkrétna pomoc MP. Diagnostika je spôsob poznávania individual. osobnosti postihnutého jedinca.

6.2 Príčiny mentálneho postihnutia

1. Infekcie a intoxikácie
2. Úrazy alebo fyzikálne vplyvy (mechanické poškodenie mozgu, hypoxie)
3. Výmeny poruchy látok rastov výživy (kretenizmus)
4. Makroskopické lézie mozgu (degenerácie, rôzne novotvary)
5. Choroby a stavy spôsobené dedične a vrodene

Kučera delí na:

• Primárnu - dedičný činiteľ
• Sekundárnu - porucha mozgu pred alebo po narodení

Etiologické faktory: mutácie génov, žiarenie, chemické látky v prenatálnom období (najčastejšie infekcie, hypoxie).

U oligofrénie je výrazne postihnutá motorická, citová, vôľová oblasť, vzhľad aj chôdza - nemožno ju vyliečiť.

• a) fyziologické - zníženie pohybovej kôry
• c) nedos. diferenciácie podobností
• d) porucha diferenciácie figúry od pozadia - výrazná

6.3 Charakteristika predstáv a pamäte u mentálne postihnutých

1. Znížená produkcia predstáv
2. Strata originality predstáv - združujú znaky rôznych predmetov

Pamäť nedosahuje kvantitatívnu úroveň.

6.4 Formy telesnej výchovy u mentálne postihnutých

1. Výberová TV - nadané deti
2. Normálna TV - bežné metódy
3. Liečebná TV - zdravotné a rehabilitačné zariadenia

Zdravotná a normálna TV majú jeden cieľ - reedukačný - zameraný na elimináciu nedostatku pohybu.

Kompenzačné ciele - zameraný na rozvoj takých vlastností, ktoré pomáhajú vyrovnať rozumové nedostatky.

Hodina trvá 45 minút.

tags: #metodológia #pedagogiky #mentálne #postihnutých