Metódy Edukácie Mentálne Postihnutých: Komplexný Prehľad

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie a umožniť jednotlivcom žiť plnohodnotný život s ohľadom na ich individuálne potreby a schopnosti. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na pedagogiku mentálne postihnutých, vychádzajúc z definícií významných autorov, a zároveň poukazuje na jej interdisciplinárny charakter, metódy a význam pre spoločnosť.

Definícia a podstata pedagogiky mentálne postihnutých

Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu. Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku, predškolský vek, školský vek, adolescencia až po dospelosť.

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia po alkoholizme

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Metódy starostlivosti o osoby s mentálnym postihnutím

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie a prevenciu defektivity. Medzi základné skupiny metód patria:

• Reedukačné metódy: Súhrn špeciálno-pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a zahŕňa špeciálne pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných, nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na zdokonalenie výkonnosti inej, nepostihnutej funkcie. Napríklad, u nevidiacich sa rozvíja sluchové, hmatové a čuchové vnímanie.
• Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a zameriava sa na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou sa upravujú porušené vzťahy v spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie. Psychopedická diagnostika zahŕňa:

• Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
• Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
• Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca.

Vyučovacie metódy

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkúvajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

Prečítajte si tiež: Sociálna rehabilitácia

Klasifikácia vyučovacích metód

Množstvo metód, ktoré opisuje didaktika, sa usilujú didaktici triediť do jednotlivých skupín:

• triedenie metód podľa prostriedkov,
• podľa zdroja informácií,
• podľa práce učiteľa,
• podľa počtu žiakov.

Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu:

1. Motivačné metódy: Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese.

   • Problém ako motivácia - na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo
   • Priebežné motivačné metódy:
     • Motivačná výzva - učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita…
     • Aktualizácia obsahu - učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života
     • Pochvala, povzbudenie s kritika - sú významnými prvkami motivácie

2. Expozičné metódy: Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky, členíme expozičné metódy do týchto skupín:

   • Dialogické slovné metódy:
     • Rozhovor - je veľmi významná vyučovacia metóda. Jej prednosti spočívajú v tom, že aktivuje žiakov.
     • Beseda - je dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie jednej alebo viacerých otázok celým kolektívom triedy.
     • Dramatizácia - uplatňuje sa na I. stupni ZŠ. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k učiteľovi.
   • Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:
     • Demonštrácia - sprostredkúva žiakom poznanie skutočností, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti.
     • Pozorovanie - úzko súvisí s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období.
     • Manipulácia s predmetmi - je metóda, pri ktorej žiaci narábajú s rôznymi predmetmi. Do týchto manipulačných metód zaraďujeme rôzne činnosti, napr. didaktickú montáž a demontáž.
     • Laboratórna práca - môže byť krátkodobá alebo dlhodobá.
     • Hra ako metóda - plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch. Využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry vsúvajú didaktické prvky.
   • Problémové metódy:
     • Problémové vyučovanie - projekty
   • Metódy samostatnej a autodidaktickej práce:
     • Samostatná práca s knihou - práca s knihou má byť súčasťou každej vyučovacej hodiny.
     • Práca v laboratóriu - žiak má zručnosti, ktoré mu umožňujú pracovať samostatne, prípadne v skupine.
     • Samostatné štúdium rôznej literatúry
     • Samostatná práca s využitím rôznej techniky - ponúka veľké možnosti vzdelávania sa.
   • Metódy mimovoľného učenia
     • Učiteľ je pre žiaka vzorom, pôsobiacim na všetku jeho činnosť.

3. Fixačné metódy: Opakovanie, a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyučovacieho procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci školského roka, ale aj na začiatku školského roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu. Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania.

   Prečítajte si tiež: Práca so seniormi: Metódy

   • Metódy opakovanie a precvičovania vedomostí a zručností:
     • Ústne opakovanie žiakom - žiak reprodukuje učivo, učiteľ ho opravuje
     • Metóda otázok a odpovedí (katechizmová) - učiteľ kladie otázky, žiaci odpovedajú. Učiteľ musí otázku formulovať jasne a presne. V položení otázky nesmie byť napovedaná odpoveď.
     • Písomné opakovanie - žiak samostatne písomne odpovedá na otázky, alebo píše celok.
     • Opakovací rozhovor - učiteľ rozhovorom so žiakmi spevňuje ich vedomosti.
     • Opakovanie s využitím učebnice a inej literatúry - rozlišujeme opakovanie zamerané na presné zapamätanie si textu a opakovanie zamerané na porozumenie textu.
     • Domáca úloha - je pokračovaním učebnej činnosti žiaka v škola. Prispieva k prehlbovaniu vedomostí, vedie k aplikácii učiva na skutočnosť. Dôležité je, aby žiak úlohe rozumel, aby vychádzala z preberaného učiva.
   • Metódy precvičovania a zdokonaľovania zručností (motorický tréning)
     • Na proces zdokonaľovania praktických zručností vplýva aj ich precvičovanie, čiže motorický tréning. Ten môže byť zameraný na zdokonaľovanie technických, pohybových a umeleckých zručností. Motorickým tréningom sledujeme to, aby si žiak osvojil komplex pohybov v úzkej spojitosti s vedomosťami.

4. Diagnostické a klasifikačné metódy: Plnia viaceré významné funkcie:

   • motivačná - správne hodnotenie podporuje záujem o ďalšie učenie.
   • didaktická - hodnotenie poskytuje učiteľovi spätnú väzbu (kontrola jeho práce).
   • výchovná - správne objektívne hodnotenie vedie žiaka k sebakritike.
   • spoločenská a profesijná - správne a objektívne hodnotenie pripravuje žiaka na zaradenie sa do spoločnosti.
   • kontrolná - výsledky hodnotenia umožňujú učiteľovi posúdiť úroveň práce žiakov.

   Vo výchovno - vzdelávacom procese sa najčastejšie uplatňujú tieto diagnostické a klasifikačné metódy:

   • Klasické didaktické metódy
     • Ústne skúšanie - môže mať orientačný charakter alebo môže byť spojené s klasifikáciou.
     • Písomné skúšanie - diktáty, rôzne písomné práce, domáce úlohy…
     • Praktické skúšanie - využíva sa v predmetoch: pracovné vyučovanie, TV a aj pri geometrii.
     • Didaktické testy - presné písomné skúšanie s viacerými prednosťami - rýchle vyskúšanie, rovnaké možnosti pre všetkých
     • Klasifikácia - vyjadrenie žiakovho výkonu známkou, slovným hodnotením (krátkou charakteristikou).
   • Malé formy vedeckovýskumných diagnostických metód
     • Metóda pozorovania žiaka - pozorovanie v určitých situáciách, rozbor žiackych prác…
     • Exploračné metódy - rozhovor, dotazník, anamnéza

Účinnosť vyučovacej metódy

Vyučovacia metóda nemá slúžiť len na „prenos“ poznatkov, ale má byť:

• informatívne nosná - má podávať plnohodnotné informácie
• formatívne účinná - má formovať osobnosť
• výchovne účinná - pôsobí na povahu žiaka
• ekonomická
• prirodzená (svojim priebehom a výsledkami) - nenásilná
• využiteľná v praxi
• v súlade so systémom vedy a poznávania
• motivačne pôsobivá
• primeraná žiakovi
• primeraná učiteľovi
• hygienická - aby neškodila fyzickému zdraviu (práca v laboratóriu) ani psychickému zdraviu (nepreťažovať žiaka - psychohygiena)

Pedagogika viacnásobne postihnutých (PVNP)

Predmet PVNP nie je u nás ani v zahraničí jednoznačne vymedzený, čo vyplýva z rôznych ponímaní špeciálnej pedagogiky i problematiky edukácie a starostlivosti o VNP. Predmet PVNP zahŕňa:

• Edukácia jedincov, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú takého rozsahu, že vyžadujú zvýšenú špeciálnu starostlivosť, t.j. individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania a to aj oproti žiakom s jediným postihnutím, či narušením
• Cieľom PVNP je dosiahnuť, čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie.
• PVNP zaraďujeme do systému špeciálnopedagogických vied z aspektu užšieho zamerania.

Definície a kategorizácia viacnásobného postihnutia (VNP)

Definovanie VNP a kategorizácia VNP sa líšia podľa rôznych autorov:

• Márkusová, E.: Za viacnásobné postihnutie označuje len tie prípady, kedy sú prítomné dva a viaceré hlavné príznaky (postihnutia), ktoré vznikli na základe poškodenia v rovnakom čase a neboli rozvinuté sekundárne či terciálne.

• Vašek, Š.: Viacnásobné postihnutie možno charakterizovať ako „multifaktoriálne, multikauzálne a multisymptomatologicky podmienený fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou a prekrývaním vzniká tzv. synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.“ Pričom tento fenomén je ovplyvnený kompenzačnými mechanizmami jednotlivca.

  • Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
  • Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

Príčiny viacnásobného postihnutia

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory. Pričom najzávažnejšie VNP sú väčšinou vyvolané príčinami pôsobiacimi v štádiu prenatálneho vývinu:

• Infekcia alebo intoxikácia
• Indikácie psychického charakteru
• Traumy alebo fyzikálne faktory
• Vývinové poruchy
• Metabolické a nutričné činitele
• Ochorenia CNS a zmyslových orgánov
• Kombinácie príčin
• Poruchy tehotenstva
• Vplyvy materiálneho prostredia
• Chromozomálne abnormality
• Vplyvy sociálneho prostredia
• Genetické vplyvy
• Mechanické poškodenia
• Neznáme prenatálne, perinatálne a postnatálne vplyvy

Diagnostika viacnásobného postihnutia

Výskyt a určovanie početnosti VNP je viazané na definovanie, čo všetko sa do tejto skupiny zaraďuje. Pri určovaní diagnózy VNP sa vychádza z výsledkov odborných vyšetrení (lekárskych, psychologických) a predovšetkým odborného vyšetrenia špeciálneho pedagóga. Početnosť VNP sa pre uvedené kritériá určuje len približne.

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti:

• Komunikácia
• Motorika
• Emocionalita
• Správanie
• Senzorika
• Sebaobsluha
• Kognitívne procesy
• Spôsobilosti pre sociálne interakcie
• Orientácia v prostredí
• Autoregulácia

Je súčasťou multidisciplinárnej priebežnej vývinovej diagnostiky (medicínska diagnostika, psychologická diagnostika, sociálna diagnostika).

Ciele, úlohy a princípy edukácie VNP

Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Proces edukácie VNP - je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora).

Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Vašek uvádza nasledovné špeciálne metódy:

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálnej základnej školy

Vzdelávanie v C-variante špeciálnej základnej školy zahŕňa prípravný ročník a desať ročníkov a uskutočňuje sa podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Obsah vzdelávania prebieha v blokoch a je určený rámcovými učebnými osnovami. Po trojmesačnom diagnostickom pobyte je žiak zaradený do príslušného ročníka podľa jeho schopností.

Štátny vzdelávací program pre žiakov s VNP

Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Pozostáva z dvoch častí:

• Pre žiakov VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím: Vymedzené sú ciele výchovy a vzdelávania, stupeň vzdelania, profil absolventa, vzdelávacie oblasti, charakteristika, špecifiká a dĺžka vzdelávania a podmienky prijímania žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, charakteristika výchovy a vzdelávania, špecifiká vzdelávania, charakteristika vzdelávania v špeciálnej základnej škole a v základnej škole, vzdelávacie štandardy, rámcové učebné plány, organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie žiakov s VNP v kombinácii s mentálnym postihnutím, spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní, aké má byť povinné personálne zabezpečenie, materiálno-technické a priestorové zabezpečenie a podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní, zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
• Pre žiakov VNP bez mentálneho postihnutia.

Individuálny vzdelávací program vypracováva špeciálny pedagóg, prípadne podľa potreby s ďalšími odbornými pracovníkmi.

Kazuistika jednotlivca s VNP

Silvia (13 rokov)

• Neurologická diagnóza: Morbus Down, DMO - spastická diparéza
• Porucha sluchu: Hypacusis mixta bilat. stredného stupňa. Odporúčaný načúvací prístroj nebolo dieťa schopné používať.

Rodinná a sociálna anamnéza: Silvia bola do DSS umiestnená krátko po narodení, nakoľko rodičia sa nedokázali o ňu adekvátne postarať kvôli jej ťažké zdravotnému postihu. Má dvoch mladších súrodencov, ktorí sú zdraví. Rodičia prejavujú o dieťa záujem pravidelnými návštevami.

Osobná a zdravotná anamnéza: Silvia je z prvej fyziologickej gravidity. Hneď na druhý deň po narodení jej operovali tráviaci trakt. Prekonala aj operáciu srdca. Z ďalších diagnóz sa hneď po narodení udáva DMO - spastická diparéza a porucha sluchu. Bol urobený pokus s načúvacím aparátom, ktorý si stále vyberala a bola z neho veľmi nervózna. Pre jej mentálne postihnutie nebolo možné nastaviť ani správnu intenzitu aparátu. Reaguje len na silné zvukové podnety.

Psychologické vyšetrenie: Silvia bola na základe psychologického vyšetrenia charakterizovaná ako prevažne pokojné dieťa, ktoré akceptuje sociálny a dotykový kontakt a vyžiada si ho priblížením. Pohybuje sa zvyčajne prevaľovaním, dostane sa do žabacej polohy, chvíľu sa vzpriami do kľaku. Je rehabilitovaná Vojtovou metódou. Má záujem o okolie. Cielene uchopuje hračky, lepšie pravou rukou. V polohe na chrbte zapája do aktivity obe ruky, prekladá si hračku. Hračky väčšinou hryzie. Rečový, resp. zvukový prejav je slabo rozvinutý v dôsledku poruchy sluchu. Je kŕmená lyžicou, granulovanou stravou. Dieťa je plienkované. Na stimuláciu reaguje pozitívne.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu:

• Jemná motorika
• Hrubá motorika
• Sebaobsluha a sociálny rozvoj
• Myslenie a vnímanie
• Reč

Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti.

Ako bolo uvedené vyššie, program je aj diagnostickým prostriedkom. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Ide o pedagogicko-psychologickú aktivitu, ktorá má jednotlivcovi ponúknuť príležitosti na rozvoj osobnosti. Bazálna znamená ponuka elementárnych podnetov vo svojej najjednoduchšej podobe. Stimulácia znamená ponúkanie podnetov všade tam, kde si jednotlivec vzhľadom na ťažké postihnutie nedokáže zabezpečiť dostatočný prísun podnetov.

Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. To znamená, že jednotlivé oblasti na seba vzájomne pôsobia a spolu tvoria jednotný celok. Všetky oblasti sú rovnocenné a nie je možné nadraďovať ktorúkoľvek z nich. Bol by to zásah do hodnotového systému. Ide o nasledujúce oblasti:

• Vnímanie
• Myslenie
• Pocity
• Pohyb
• Komunikácia
• Telesné skúsenosti
• Sociálne skúsenosti

V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách:

• Základné podnety: somatické, vestibulárne a vibračné.
• Rozširujúca stimulácia: taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové.

Somatické podnety: Pôsobia na kožu a svaly dieťaťa prostredníctvom dotyku, tlaku, pohybu a vnímaním teploty. Základným prostriedkom je dotyk, ktorým sa snažíme sprostredkovať pozitívnu telesnú skúsenosť. Na zintenzívnenie možno využiť rôzne materiály.

Vibračné podnety: Umožňujú dieťaťu pocítiť vlastný nosný aparát (kosti, kĺby), keďže deti s ťažkým postihnutím nedokážu získať skúsenosti, ktoré sa bežne získavajú pri lezení alebo chôdzi. Pomáha dieťaťu vnímať chvenie alebo zvuky a vnímať smer, odkiaľ prichádzajú. Nosný aparát možno stimulovať pomocou vibračných prístrojov, ktoré sa prikladajú na jednotlivé časti tela. Dieťa tak získa aspoň základné povedomie o vlastnom tele a telesnej schéme. Stimulácia začína na pätách a končí pri hrudníku. Inou možnosťou stimulácie je vnímanie prirodzených vibrácií a to tak, že sa ruka dieťaťa priloží na hrudník hovoriacej osoby.

Vestibulárne podnety: Pomáhajú dieťaťu vnímať a uvedomovať si zmenu polohy tela v priestore. Podnety sa poskytujú vo forme pomalého rytmického hojdania, kolísania alebo otáčania rôznymi smermi. Využiť možno hojdačky, veľké lopty alebo valce. Vestibulárna stimulácia zlepšuje svalový tonus a stabilitu tela. Vyvoláva v deťoch príjemné pocity a úsmev.

Taktilno-haptické podnety: Majú aktivovať najmä oblasť rúk a viesť k aktívnemu dotýkaniu sa a uchopovaniu predmetov. Svoje miesto tu má aj facilitácia, keď dieťaťu pomáhame poznávať daný predmet, jeho veľkosť, tvar, povrch alebo váhu.

Orálne a olfaktorické podnety: Sú veľmi úzko prepojené. Zameriavame sa na stimuláciu oblasti úst, ktorá je veľmi citlivá. Usilujeme sa o senzibilizáciu tejto oblasti na prijímanie podnetov prostredníctvom orálnych hier alebo ponúkaním chutí. Pri olfaktorickej stimulácií poskytujeme jednoznačné vône, tak aby ich dieťa postrehnúť a naučiť sa diferencovať.

Sluchové a zrakové podnety: Už nie sú viazané na telo a preto je pre deti s ťažkým postihnutím náročné tieto podnety spracovať. Zmyslom stimulácie je naučiť deti pozerať sa a počúvať. Ponúkame kontrastné zvuky (hluk-ticho) aj obrazy (svetlý-tmavý). Vedieme deti k registrácií blízkych aj vzdialenejších predmetov, produkcii zvukov. Je vhodné zvuky kombinovať s dotykom, vibráciou alebo pohybov.

#

tags: #metódy #edukácie #mentálne #postihnutých