
Výživné na dieťa je téma, ktorá sa dotýka mnohých rodičov, najmä tých, ktorí žijú v rôznych krajinách alebo majú zložité rodinné situácie. V Nemecku, rovnako ako na Slovensku, existujú špecifické pravidlá a postupy pre určovanie výšky výživného. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o minimálnom výživnom v Nemecku, ako aj o faktoroch, ktoré ovplyvňujú jeho výpočet.
Podľa zákona o rodine majú obaja rodičia vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom. Ak sa rodičia rozídu, výživné sa určuje podľa potrieb dieťaťa a možností rodiča. Často sa stáva, že rodičia sa dohodnú na spôsobe zabezpečenia výživy detí, avšak takáto dohoda musí byť schválená súdom, inak nie je právne vykonateľná.
Ak žijete v Nemecku, platí aj nemecké právo a medzinárodné predpisy, ako napríklad Nariadenie Brusel IIb a Haagsky dohovor o výživnom. Nemecké úrady alebo súd môžu požadovať, aby ste podali návrh na výživné, najmä ak poberáte sociálne dávky alebo štátnu podporu v Nemecku. Štát totiž často požaduje, aby bol druhý rodič zapojený do finančnej starostlivosti o deti, a to aj v prípade, že Vy osobne o výživné žiadať nechcete. Ak by ste výživné nepoberali, štát by mohol žiadať jeho úhradu od druhého rodiča, aby sa znížila finančná záťaž štátu.
Výška výživného závisí od mnohých faktorov, ktoré je potrebné zohľadniť pri jeho výpočte. Medzi najdôležitejšie patria:
Najnižšou hranicou, v akej musí výživné poskytnúť každý rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, je 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa. Výška tohto životného minima je stanovená zákonom. Aj keby ste nemali vôbec nijaký príjem, museli by ste na dieťa platiť aspoň túto minimálnu sumu.
Prečítajte si tiež: Dopady zvýšenia minimálneho dôchodku
Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť, by malo predstavovať 20 až 30 % jeho čistého príjmu, s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu.
Pre korektný výpočet výživného musí byť použitý aj správny základ. Čistý príjem či majetkové pomery totiž pre účely stanovenia výživného nemožno vždy stotožniť s vašou čistou mzdou. V prípade, že ste zamestnancom a zamestnávateľ vám (napríklad podľa kolektívnej zmluvy) poskytuje rôzne peňažné benefity, musia byť aj tieto zahrnuté do výpočtu.
Ak pracujete v Rakúsku a platíte výživné na deti, môžete mať nárok na daňové výhody a bonusy, ako napríklad Unterhaltsabsetzbetrag (úľava na daniach za platenie výživného na deti) a Familienbonus Plus. Tieto bonusy môžu výrazne zvýšiť váš daňový preplatok z Rakúska.
Ak sa domnievate, že výška výživného je neprimeraná, môžete podať na súd návrh na zvýšenie výživného. V návrhu uveďte, kedy a v akej výške bolo výživné určené (v zmysle posledného rozhodnutia súdu), uveďte ako sa od posledného rozhodnutia súdu zmenili pomery (deti vyrástli, navštevujú iný stupeň školskej dochádzky), a tiež, aké sú aktuálne potreby detí (strava, bývanie, školské potreby, krúžky, zdravotná starostlivosť, oblečenie, voľnočasové aktivity - tieto vyčíslite) a aké sú príjmy a výdavky oboch rodičov (uveďte aj výšku vášho príjmu, nakoľko tento súd bude aj tak skúmať). Priložte dôkazy o príjme otca (napr. výplatné pásky, potvrdenie o príjme, ak ich máte), ak nimi disponujete, ak nie, navrhnite, aby si ich súd zistil, nakoľko túto povinnosť súd má.
Pri uplatňovaní nároku na výživné alebo daňové bonusy je potrebné predložiť relevantné dokumenty a dôkazy, ako napríklad:
Prečítajte si tiež: Nespravodlivosť a zdaňovanie
Deti vo veku 6 a 12 rokov sú zverené do výlučnej starostlivosti matky. Otec, ako povinný rodič, má ako zamestnanec čistý príjem 1 400 €. Styk je upravený nasledovne: 2 víkendy v mesiaci deti trávia s otcom.
Výpočet výživného:
Kontrola: výživné na obe deti by malo byť vo výške 30 % z čistej mzdy povinného rodiča, t.j. 420 € (196+224=420 €).
Otec zarába 1000€ v čistom a platí výživné 180€ na jedno dieťa. Súd prihliada na jeho jedinú vyživovaciu povinnosť.
Prečítajte si tiež: Slovenský minimálny príjem: Analýza