Dopad plánovaného minimálneho príjmu 150 miliónov eur na slovenskú ekonomiku

Slovenská ekonomika čelí v súčasnosti viacerým výzvam, ktoré sa prejavujú v sociálno-ekonomických rebríčkoch EÚ, kde sa Slovensko posúva na nižšie priečky. Konsolidácia verejných financií, ktorá mala zlepšiť situáciu, priniesla skôr negatívne dopady na podnikateľský sektor a domácnosti. Vláda sa preto rozhodla pristúpiť k ďalšej vlne konsolidačných opatrení, ktoré však opäť zaťažia bežných občanov a podnikateľov. Tento článok analyzuje dopady týchto opatrení, vrátane zavedenia minimálneho príjmu 150 miliónov eur, na rôzne aspekty slovenskej ekonomiky.

Konsolidácia verejných financií a jej dopady

Konsolidácia verejných financií v posledných rokoch mala negatívny dopad na slovenskú ekonomiku. Ešte viac zaťažila podnikateľský sektor a domácnosti, čo znížilo hospodársky rast na najnižšiu úroveň za dva a pol roka. Hrubý domáci produkt (HDP) sa v 2. štvrťroku 2025 medziročne iba zvýšil o 0,6 %. Ozdravovanie verejného rozpočtu nefunguje, a preto vláda musela pristúpiť k ďalšej konsolidácii od roku 2026, ktorá nakoniec bude až v hodnote 2,7 miliardy eur, výrazne viac ako sa pôvodne očakávalo. Aj keď bolo sľubované, že nové opatrenia už viac nezaťažia firmy a bežných ľudí, ale tentoraz bude šetriť štát, opak je pravdou. Väčšinu polovicu (1,4 miliardy eur) plánuje vláda získať práve od domácností a podnikateľského sektora.

Zvýšenie zdravotných odvodov a progresívna daň z príjmu

Jedným z hlavných opatrení je zvýšenie zdravotných odvodov zamestnancov o 1 percentuálny bod, čo by malo priniesť do štátneho rozpočtu 358 miliónov eur. Od budúceho roku si zamestnanec s hrubou mzdou 1500 eur priplatí na zdravotných odvodoch o takmer 150 eur za rok. Ďalším opatrením je zavedenie nových stupňov progresívnej dane z príjmu, ktoré by mali priniesť 200 miliónov eur. K dvom doterajším sadzbám 19 % a 25 % pribudnú s rastom ich príjmu ešte 30 % a 35 %. To znamená, že zamestnanec s platom od 5 875 do 7 302 eur zaplatí 30-percentnú daň z príjmu a ten, kto zarobí nad 7302 eur, zaplatí 35-percentnú daň.

Ďalšie opatrenia zaťažujúce občanov a podnikateľov

Medzi ďalšie opatrenia patrí rušenie dní pracovného pokoja a povolenie predaja počas sviatkov, čo by malo priniesť 230 miliónov eur. Natrvalo sa má zrušiť pracovný pokoj vo sviatok 17. novembra, dočasne 6. januára a 8. mája. Zvýšenie minimálnych sociálnych odvodov živnostníkov o 20 % by malo priniesť 102 miliónov eur. Živnostník po novom zaplatí mesačne minimálne 425,03 eura na odvodoch - 303,11 do Sociálnej poisťovne a 121,92 do zdravotnej. Skrátenie odvodových prázdnin SZČO z 12 na 6 mesiacov by malo priniesť 119 miliónov eur. Daň z pridanej hodnoty (DPH) na vybrané potraviny so zvýšeným obsahom cukru a soli sa zvýši z 19 na 23 %, čo by malo priniesť 90 miliónov eur. Obmedzenie odpočtu DPH na firemné autá používané aj na súkromné účely by malo priniesť 86 miliónov eur.

Dopad na konkurencieschopnosť Slovenska

Tieto opatrenia môžu negatívne ovplyvniť konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Už teraz sme pritom spomedzi 69 hodnotených krajín z hľadiska konkurencieschopnosti na nelichotivej 63. priečke. Zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia práce môže znižovať motiváciu vytvárať hodnoty. Na druhej strane, určité opatrenia, najmä tie týkajúce sa živnostníkov, lepšie vyvažujú rozdiel medzi daňovo-odvodovým režimom zamestnancov a živnostníkov. Režim zamestnancov je už dnes výrazne zaťažujúci, a to aj medzinárodne.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o zvýšení minimálneho dôchodku

Zmeny v sadzbách dane z príjmov právnických osôb od roku 2025

Od roku 2025 sa menia niektoré sadzby dane z príjmov právnických osôb. Zvýhodnená sadzba bude platiť pre viac daňovníkov a klesne na 10 %, veľké firmy čaká vyššia sadzba 24 %. Pre správne určenie sadzby dane z príjmov právnických osôb je kľúčové sledovať výšku zdaniteľných príjmov (výnosov). Čím sú zdaniteľné príjmy (výnosy) vyššie, tým je vyššia aj uplatňovaná sadzba dane z príjmov právnických osôb.

V roku 2025 právnické osoby uplatnia pri zdaniteľných príjmoch (výnosoch) do 100 000 eur (vrátane) sadzbu dane vo výške 10 %. Ak zdaniteľné príjmy (výnosy) presiahnu hranicu 100 000 eur, uplatní sa sadzba 21 %. Novelizácia teda prináša zvýšenie hranice pre „zvýhodnenú“ sadzbu dane zo 60 000 eur na 100 000 eur a súčasne znižuje „zvýhodnenú“ sadzbu z 15 % na 10 %. Toto zníženie sadzby dane sa však týka výlučne právnických osôb, čím sa rozšíri počet právnických osôb, ktorých príjmy (výnosy) budú zdaňované nižšou sadzbou dane. Cieľom tohto opatrenia je podpora malého a stredného podnikania. Pre fyzické osoby, napr. živnostníkov zostáva sadzba dane vo výške 15 % nezmenená (avšak hranica zdaniteľných príjmov sa zvyšuje aj v tomto prípade).

V roku 2025 sa po schválení konsolidačného balíčku navyše zavádza nová sadzba dane právnických osôb vo výške 24 %. Táto sadzba sa vzťahuje na tie právnické osoby, ktoré v príslušnom zdaňovacom období dosiahnu zdaniteľné výnosy vyššie ako 5 000 000 eur.

Daňová licencia (minimálna daň právnickej osoby) v roku 2025

Od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) sa odvíja aj výška daňovej licencie (minimálnej dane), ktorá sa opätovne zavádza od 1.1.2024. Minimálnu daň sú povinné platiť právnické osoby (napr. s.r.o.) v prípade, ak ich vypočítaná daň je nižšia, ako minimálna daň, resp. ak dosiahnu daňovú stratu.

Zdanenie príjmov z dividend právnických osôb

Ak je príjemcom dividend (podielov zo zisku) právnická osoba, dividendy nie sú predmetom dane, ak plynú od tuzemskej právnickej osoby alebo od právnickej osoby, ktorá je rezidentom spolupracujúceho štátu (napr. Rakúsko). To znamená, že dividendy získané od spoločností v krajinách, s ktorými má SR uzatvorenú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (resp. nemá, ale nie sú nespolupracujúcimi štátmi), nepodliehajú ďalšiemu zdaneniu. Na druhej strane, ak právnická osoba získa dividendy od spoločnosti, ktorá je daňovníkom nespolupracujúceho štátu (napr. Panama), tieto dividendy sú zdanené v sadzbe 35 %.

Prečítajte si tiež: Dopady návrhu SNS na minimálny dôchodok

Kritika konsolidačného balíka

Hoci vláda opatrenia prezentuje ako „šetrenie“, v praxi pôjde najmä o vyššie dane, odvody a nové obmedzenia, ktoré pocítia obyčajní ľudia a rodiny na Slovensku. Ministerstvo financií síce tvrdí, že životná úroveň sa konsolidáciou nezníži, no podľa kritikov budú dôsledky pre domácnosti citeľné. Zrušené budú ďalšie tri dni pracovného pokoja - 17. november, 8. máj a 15. septembra. Podpora v nezamestnanosti sa bude od 4. mesiaca znižovať o 10 % mesačne (až na 20 % hrubej mzdy v 6. mesiaci). Konsolidačný balík podľa expertov neprinesie sľubovanú sumu 2,7 miliardy eur. Z deklarovaných úspor na strane štátu nie je známe takmer nič.

Dopad na samosprávy

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ostro kritizuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2026. Tvrdí, že samosprávy prídu o takmer 300 miliónov eur, čo ich donúti k drastickým úsporám, prepúšťaniu a odkladaniu dôležitých investícií. Minister financií Ladislav Kamenický oponuje, že šetriť budú menej ako štát, a sľubuje, že konkrétne čísla predstaví v piatok.

Zníženie deficitu Sociálnej poisťovne

Deficit Sociálnej poisťovne (SP), ktorý tento rok dosahuje takmer tri miliardy eur, sa v roku 2026 zníži na 2,3 miliardy eur. Toto zníženie by sa malo podľa Tomáša udiať aj v dôsledku opatrenia voči zamedzeniu fiktívnej dočasnej práceneschopnosti (PN). Ku koncu tohto roka ušetrí SP na fiktívnych PN 150 miliónov eur.

Prečítajte si tiež: 3. Pilier a Príspevky Zamestnávateľa

tags: #minimálny #príjem #150 #miliónov #eur #dopad