
Vládny návrh zákona prináša zmeny v oblasti dôchodkového systému s cieľom zabezpečiť lepšie hmotné zabezpečenie pre dôchodcov. Jednou z hlavných zmien je opätovné zadefinovanie 13. dôchodku ako novej dôchodkovej dávky, ktorá má nahradiť doterajší 13. dôchodok.
Podľa vládneho návrhu by mali mať nárok na 13. dôchodok poberatelia všetkých dôchodkových dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou, bez ohľadu na sumu vyplácanej dôchodkovej dávky.
Suma 13. dôchodku sa navrhuje určiť každoročne a osobitne pre každý druh dôchodku vo výške priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku za celý predchádzajúci kalendárny rok. Ak bude priemerná suma daného druhu dôchodku nižšia ako 300 eur, suma 13. dôchodku bude 300 eur.
Ak má poistenec nárok na viac dôchodkových dávok, vyplatí sa mu len jeden 13. dôchodok, a to ten, ktorého suma je najvyššia. Ak vznikne nárok na 13. dôchodok tak zo systému sociálneho poistenia, ako aj zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov v rovnakej sume, vyplatí sa len jeden 13. dôchodok.
Navrhuje sa, aby 13. dôchodok bol, s výnimkou sociálneho dôchodku, invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2 a vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku po poberateľovi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 2, financovaný zo základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia. Súčasne sa navrhuje, aby štát poskytol finančné prostriedky na 13. dôchodok.
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o zvýšení minimálneho dôchodku
Vláda má mať možnosť pružnejšie reagovať na rast cien a s tým súvisiacich zvýšených finančných nákladov poberateľov dôchodkov. Preto sa navrhuje splnomocniť vládu vydávať nariadenie vlády, ktorým bude môcť zabezpečiť poberateľom dôchodku vyplatenie vládou určenej pomernej časti 13. dôchodku ešte pred decembrom.
Nárok na skoršiu výplatu pomernej časti 13. dôchodku vznikne poberateľom dôchodku, ktorí v čase vzniku nároku na výplatu pomernej časti 13. dôchodku sú poberateľmi dôchodku. Nárok na skoršiu výplatu pomernej časti 13. dôchodku vznikne aj poberateľom dôchodku, ktorých dôchodok sa prizná po mesiaci skoršej výplaty pomernej časti 13. dôchodku určeného nariadením vlády do konca roku. Pomerná časť 13. dôchodku k novopriznaným dôchodkom patrí odo dňa priznania dôchodku.
Ak vláda vydá nariadenie vlády, na základe ktorého vznikne v mesiaci apríl nárok na výplatu pomernej časti 13. dôchodku poberateľom dôchodkovej dávky, nárok na výplatu 13. dôchodku vznikne aj poberateľovi starobného dôchodku, ktorého nárok na dôchodok a jeho výplatu vznikne až 1. mája.
Na určenie sumy 13. dôchodku je rozhodujúci deň vzniku nároku na výplatu 13. dôchodku. Ak v kalendárnom roku už bola príslušná časť 13. dôchodku vyplatená v predstihu, a to či už zo systému sociálneho poistenia alebo zo systému sociálneho zabezpečenia policajtov a profesionálnych vojakov, suma 13. dôchodku sa o túto vyplatenú časť zníži.
Suma 13. dôchodku, na rozdiel od ostatných dôchodkových dávok, nebude podliehať valorizácii podľa § 82 zákona o sociálnom poistení. Sumy 13. dôchodku sa teda nebudú automaticky zvyšovať v závislosti od inflácie.
Prečítajte si tiež: Dopady návrhu SNS na minimálny dôchodok
Na výplatu 13. dôchodku je určený základný fond starobného poistenia alebo základný fond invalidného poistenia, a to v závislosti od toho, z ktorého základného fondu sa vypláca dôchodok, od vyplácania ktorého je odvodený nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu. Ak nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania starobného dôchodku, je príslušný základný fond starobného poistenia. Pokiaľ nárok na 13. dôchodok a jeho výplatu vzniká z dôvodu vyplácania invalidného dôchodku a pozostalostného dôchodku, ktorého nárok je odvodený od invalidného dôchodku, je príslušný základný fond invalidného poistenia. Zároveň sa navrhuje, aby 13. dôchodok nebol predmetom exekúcie.
Vzhľadom na spôsob určovania sumy 13. dôchodku sa navrhuje rozšíriť povinnosti Sociálnej poisťovne o povinnosť zverejňovať na svojom webovom sídle do 15. októbra kalendárneho roka priemerné mesačné sumy jednotlivých druhov dôchodkových dávok za predchádzajúci kalendárny rok. Sociálna poisťovňa zverejní priemerné mesačné sumy dôchodkových dávok na účely určenia sumy 13. dôchodku v roku 2024 najneskôr do 31. augusta 2024.
Pokiaľ o nároku a nároku na výplatu 13. dôchodku ako štátnej sociálnej dávky, ktorý vznikol pred 1. júlom 2024, nebolo právoplatne rozhodnuté do 30. júna 2024, bude sa o tomto nároku naďalej rozhodovať podľa zákona č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku. V súlade so zámerom transformácie 13. dôchodku zo štátnej sociálnej dávky na dôchodkovú dávku upravenú v zákone o sociálnom poistení sa navrhuje zrušiť zákon č. 296/2020 Z. z. o 13. dôchodku.
Navrhovanou úpravou sa zabezpečí, že na účely výpočtu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa k sume vyplateného dôchodku za zdaňovacie obdobie pripočíta 13. dôchodok poberateľa dôchodku bez ohľadu na skutočnosť, že v súlade s vládnym návrhom zákona sa 13. dôchodok transformuje na dôchodkovú dávku.
Keďže zákonom sa doplňuje nový druh dôchodku, vyplatený 13. dôchodok by v prípade žiadosti sporiteľa o dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia v mesiaci december automaticky vstúpil do predmetného súčtu. Do súčtu dôchodkových dávok však v súlade s účelom tohto ustanovenia majú vstupovať výlučne doživotne a pravidelne mesačne poberané dôchodky, preto sa navrhuje, aby bol 13. dôchodok vyňatý z okruhu dôchodkových dávok vymedzených v § 33 ods. 2 a § 33a ods. 2.
Prečítajte si tiež: 3. Pilier a Príspevky Zamestnávateľa
Vzhľadom na vznik novej dôchodkovej dávky 13. dôchodku sa navrhuje spresniť, že poberanie tohto dôchodku nezakladá nárok na platenie poistného na zdravotné poistenie štátom.
Na účely peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa 13. dôchodok ako štátna sociálna dávka nepovažuje za príjem a teda nemá vplyv na poskytovanie týchto príspevkov. Navrhuje sa, aby sa 13. dôchodok nepovažoval za príjem ani po jeho transformácii na dôchodkovú dávku.
Návrhom zákona sa tiež navrhuje zosúladiť ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci posudzovania nároku na dôchodok poistencov, ktorí získali obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a ktorí súčasne získali obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. V súvislosti s navrhovaným sa v záujme dodržania zásady rovnakého zaobchádzania navrhuje primerane upraviť spôsob výpočtu starobných, predčasných starobných a invalidných dôchodkov nad rámec ustálenej judikatúry.
S cieľom zabezpečiť, aby bol poberateľom výsluhových dôchodkov zhodnotený celkový počet rokov obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (teda, aby nárok na dôchodok zo systému sociálneho poistenia mali aj poberatelia výsluhových dôchodkov, ktorí nesplnili podmienku 15 rokov dôchodkového poistenia), ktorým je nielen systém dôchodkového poistenia vykonávaný Sociálnou poisťovňou, ale aj osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov sa navrhuje, aby obdobím dôchodkového poistenia na účely nároku na dôchodkovú dávku a určenia sumy dôchodkovej dávky bolo aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
Suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby policajta a vojaka v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a získal aj obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení sa navrhuje určiť rovnako ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Obdobie výkonu služby je v tomto prípade obdobím dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Za tým istým účelom v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa súčasne navrhuje, aby sa suma starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila ako rozdiel sumy starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov) t. j.
Navrhuje sa, aby sa suma teoretického starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na starobný dôchodok zo sociálneho poistenia.
V súvislosti s navrhovanou právnou úpravou výpočtu predčasného starobného dôchodku policajtov a vojakov sa s dôrazom na primeranosť hmotného zabezpečenia v starobe poberateľa predčasného starobného dôchodku a v záujme predchádzania toho, aby sa poberateľ predčasného starobného dôchodku ako jednotlivec neocitol v stave hmotnej núdze navrhuje, aby v dotknutých situáciách podmienka minimálnej sumy predčasného starobného dôchodku na nárok na tento dôchodok bola splnená, ak suma predčasného starobného dôchodku určená so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom dôchodkovom systéme a obdobia výkonu služby bola vyššia ako 1,6 násobok sumy životného minima pre jednu dospelú fyzickú osobu.
Navrhuje sa, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila rovnako ako suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Súčasne sa v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa určenia sumy starobného dôchodku analogicky navrhuje, aby sa suma predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov určila ako rozdiel sumy predčasného starobného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov - t. j.
Navrhuje sa, aby sa suma teoretického predčasného starobného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia rovnakým spôsobom ako sa určí suma predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia. Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma predčasného starobného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma predčasného starobného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na predčasný starobný dôchodok zo sociálneho poistenia.
Navrhuje sa ustanoviť v zákone o sociálnom poistení, že sa invalidita podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nezohľadňuje bez ohľadu na to, či bola zohľadnená na nárok na invalidný výsluhový dôchodok. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, aby tá istá invalidita nezakladala nárok na dôchodok z dôvodu invalidity v oboch systémoch sociálneho poistenia/zabezpečenia.
Navrhuje sa, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu, ktorý nezakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, určila rovnako ako suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý nezískal žiadne obdobie výkonu služby. Súčasne sa v súlade s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcej sa určenia sumy starobného dôchodku analogicky navrhuje, aby sa suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo poistenca, ktorému bol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, určila ako rozdiel sumy invalidného dôchodku vypočítaného podľa zákona o sociálnom poistení so zohľadnením celého obdobia dôchodkového poistenia získaného v dôchodkovom systéme Slovenskej republiky (súčet obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení a obdobia výkonu služby podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov - t. j.
Navrhuje sa, aby sa suma teoretického invalidného dôchodku určila pri zohľadnení súčtu období výkonu služby a obdobia dôchodkového poistenia, vrátane obdobia od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku rovnakým spôsobom ako sa určí suma invalidného dôchodku zo sociálneho poistenia. Súčasne sa navrhuje garantovať, že takto určená suma invalidného dôchodku poistenca nesmie byť nižšia ako suma invalidného dôchodku určená len so zohľadnením obdobia dôchodkového poistenia získaného vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, v prípade ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia, ktoré zakladá nárok na invalidný dôchodok zo sociálneho poistenia .
Navrhuje sa povinnosť pre Sociálnu poisťovňu viesť elektronický účet poistenca, ktorý súčasne v záujme prechádzania duplicity nahrádza (pasívny) individuálny účet poistenca. Uvedené sa navrhuje v súlade s vývojom aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne, v rámci ktorej sú realizované.