Napadnutie Závetu: Dôvody, Formy a Právne Aspekty

Závet je jednostranný právny úkon, ktorým fyzická osoba (poručiteľ) prejavuje svoju poslednú vôľu o majetku pre prípad smrti. Poručiteľ ním nakladá so svojím majetkom, pričom pre spísanie platného závetu je nevyhnutné splnenie formálnych aj obsahových náležitostí, v predpísanej zákonom požadovanej forme. Závet je prísne formálny jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať všetky náležitosti, ktoré Občiansky zákonník vyžaduje pre platnosť akéhokoľvek právneho úkonu (§ 37, § 38, § 39, § 40 ods. 1), ako aj osobitné náležitosti požadované ustanoveniami § 476 až § 479 Občianskeho zákonníka.

Kto Môže Spísať Závet?

Závet môže napísať každá fyzická osoba, ktorá je plne spôsobilá na právne úkony. Povinnosťou je dovŕšenie pätnásteho roku života. Maloleté osoby, ktoré dovŕšili 15 rokov veku, môžu spísať závet iba vo forme notárskej zápisnice. Osoby mladšie ako 15 rokov nemôžu spísať závet, zákon im to neumožňuje, nemajú na jeho spísanie spôsobilosť. Takisto nie je možné, aby závet spísala osoba, ktorá je úplne pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba konajúca v duševnej poruche. Pri obmedzenej spôsobilosti na právne úkony, ktorá je obmedzená rozhodnutím súdu, môže dôjsť k napísaniu závetu takouto osobou iba v tom prípade, ak nebola spôsobilosť na tento úkon súdom výslovne vylúčená alebo ak nemožno z rozhodnutia súdu (obsahu výroku) vyvodiť záver o nemožnosti resp. neschopnosti spísania závetu.

Formálne Náležitosti Závetu

Zákon ustanovuje pre spísanie závetu prísne formálne požiadavky (náležitosti), ktorých nesplnenie je sankcionované neplatnosťou závetu.

• Písomná forma: Závet musí byť vždy vyhotovený písomne.

• Dátum podpísania: V závete sa musí uviesť deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Ak závet neobsahuje presný dátum podpísania, je neplatný. Jednou z podstatných náležitostí závetu je, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný. Nerešpektovanie tejto požiadavky spôsobuje v zmysle ustanovenia § 476 ods. 2 Občianskeho zákonníka neplatnosť závetu. Zákonná požiadavka, aby závet obsahoval dátum jeho podpísania sa pritom vzťahuje na všetky závety bez ohľadu na to, či ide o vlastnoručný závet holografný, o závet alografný alebo pojatý do notárskej zápisnice (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 5 Cdo 264/2007, zo dňa 25.

  Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Druhy Závetov

Náš právny poriadok rozoznáva tri spôsoby, ako možno spísať závet. Náš právny poriadok rozoznáva tri formy spísania závetu.

Vlastnoručný (Holografný) Závet

To znamená, že poručiteľ závet vlastnou rukou celý spíše (text závetu) a sám ho i vlastnou rukou podpíše. Môže tak učiniť sám, bez prítomnosti svedkov. Podpis je nutné urobiť tak, aby sa dal identifikovať ako skutočný vlastnoručný podpis poručiteľa. Závet musí vyjadrovať výslovnú vôľu poručiteľa a musí vykazovať charakteristické znaky jeho písma. Vlastnoručne písaný závet (holografný závet), musí byť v celosti písaný vlastnou rukou poručiteľa a musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. V opačnom prípade je neplatný.

Inak Písaný (Alografný) Závet

Alografným závetom je závet nenapísaný vlastnou rukou poručiteľa. Môže byť napísaný strojom, inak mechanicky, inou rukou (inou osobou než poručiteľom). Takto spísaný závet musí byť poručiteľom vlastnoručne podpísaný. Podmienkou je, aby bol prečítaný pred dvomi svedkami súčasne, pred nimi treba výslovne vyhlásiť, že predmetný závet obsahuje výslovnú vôľu poručiteľa a týmito dvomi svedkami musí byť závet i podpísaný. Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkonu. V zmysle posledne citovaného ustanovenia § 476b Občianskeho zákonníka závet možno urobiť aj tak, že ho poručiteľ nenapíše vlastnou rukou, ale musí ho vlastnou rukou podpísať. Závet môže napísať iná osoba ako poručiteľ, alebo môže byť napísaný mechanickými, či v súčasnosti skôr elektronickými prostriedkami, najmä na počítači, ale vytlačený v papierovej podobe. Ide o alografný závet, ktorý musí poručiteľ vlastnoručne podpísať a pred dvoma súčasne prítomnými svedkami výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závete tiež podpísať, pričom pri tejto forme závetu svedkovia osvedčujú svojimi podpismi obsah poručiteľovho vyhlásenia a nie obsah závetu. Samozrejme, že aj pre túto formu závetu sa vyžaduje, aby bol v ňom uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 3/2010 zo dňa 28.

Môže nastať prípad, kedy poručiteľ nemôže písať ani čítať, takisto môže ísť o slepé osoby, hluché osoby, ktoré nemôžu čítať ani písať a chcú spísať závet. I v takomto prípade hovoríme o alografnom závete. Nie je napísaný vlastnou rukou poručiteľa, avšak nie je ani vlastnoručne podpísaný poručiteľom, ani ním prečítaný pred svedkami. V takýchto prípadoch sa vyžaduje súčasná prítomnosť až troch svedkov. Svedkovia, samozrejme, musia byť spôsobilí na svedecký úkon, tak ako pri alografnom závete spísanom poručiteľom, ktorý sa vie a môže vlastnoručne podpísať. Závet, listina, musí byť prečítaná pred tromi svedkami súčasne, nie každému svedkovi zvlášť. Svedkovia závet musia podpísať. Poručiteľ musí pred svedkami vyjadriť, že ide o jeho výslovnú poslednú vôľu. Predmetné sa v závete uvedie. Takisto i fakt, že poručiteľ nemôže písať a čítať, a že závet bol prečítaný pred svedkami. Uvedie sa, kto závet prečítal, kto závet napísal a akým spôsobom poručiteľ vyjadril svoju výslovnú poslednú vôľu (napr. kývnutím hlavy, zdvihnutím ruky…). Ten, kto závet napísal, nemôže ho zároveň i predčítať, teda pisateľ nemôže byť zároveň i predčitateľom.

• Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
• V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu.

Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal (tzn. identifikácia pisateľa) a kto nahlas prečítal (tzn. identifikácia predčitateľa) a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Závet vo Forme Notárskej Zápisnice

Tretím spôsobom ako spísať, či zriadiť závet, je notárska zápisnica. Ktokoľvek môže navštíviť notára a do notárskej zápisnice vyjadriť svoju výslovnú poslednú vôľu. Táto forma závetu má výhodu v tom, že je spísaná kvalifikovaným notárom a eliminuje tak v čo najväčšej miere možnosť napadnutia neplatnosti závetu pred súdom. Za splnenie formálnych náležitostí tohto druhu závetu zodpovedá notár. Okrem Občianskeho zákonníka ich upravujú aj ustanovenia § 46 až 54 Notárskeho poriadku. Tento typ závetu je jedinou prípustnou formou prejavenia poslednej vôle maloletých po dovŕšení 15. roku ich veku. Náležitosti tejto formy spísania závetu upravujú predpisy o notárskom konaní.

Kto Môže Dediť?

Dedičom môže byť ako fyzická, tak i právnická osoba alebo štát. Štátu pripadne dedičstvo v prípade, ak ho nenadobudne žiaden dedič. Takéto dedičstvo sa nazýva odúmrť (hereditas caduca). Takto nadobudnuté, resp. pripadnuté dedičstvo nemôže štát odmietnuť. V prípade závetu je určenie dediča, dedičov essentialia negotii, teda nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu. Pri fyzických osobách treba mať na zreteli a vziať do úvahy i ustanovenia o dedičskej nespôsobilosti. Nededí totiž ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom, rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičská nespôsobilosť stráca opodstatnenie v prípadoch, ak poručiteľ takéto konanie odpustil a vzal „nehodných" dedičov na milosť.

Testamentárna Sloboda a Neopomenuteľní Dedičia

Poručiteľ má pri spísaní závetu zásadnú voľnosť, disponuje testamentárnou slobodou. Túto voľnosť, či slobodu však zákon v určitom zmysle obmedzuje a to v prospech tzv. neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú potomkovia poručiteľa. Jedná sa najmä o ochranu maloletých potomkov, ktorým sa musí zo zákona dostať po smrti poručiteľa aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona. Plnoletým potomkom sa musí zo zákona dostať aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich zákonného dedičského podielu. Nie je tomu tak, ak poručiteľ neopomenuteľných dedičov vydedil. Vydediť potomkov môže poručiteľ iba zo zákonne ustanovených dôvodov, ktoré sú uvedené v § 469a OZ. Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.

Určenie Majetku a Podielov

Ďalším obligatórnym znakom obsahu závetu je určenie majetku, ktorý je predmetom dedenia zo závetu. Určenie podielov nie je nevyhnutne náležitosťou závetu. Ak nie sú podiely viacerých dedičov určené, platí, že podiely sú rovnaké. V závete možno určiť i konkrétne práva alebo veci, ktoré majú dedičia po smrti poručiteľa nadobudnúť. V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť.

Podmienky a Príkazy v Závete

Poručiteľ pri spísaní závetu nemôže uvádzať žiadne podmienky, príkazy dedičom ohľadom nakladania s dedičstvom, použitia dedičstva, či povinnosť strpieť niečo, vykonať niečo, alebo i určenie času na prevzatie dedičstva a pod. Takéto podmienky, či príkazy pripojené k závetu sú irelevantné a nemajú právne následky. Ak by však závet takéto podmienky či príkazy obsahoval, nie je závet ako celok neplatný. Neberú sa do úvahy (teda sú neplatné) iba podmienky, či príkazy. Výnimkou zo zákona je iba príkaz poručiteľa na započítanie do dedičského podielu to, čo za života poručiteľa dedič od neho dostal bezplatne, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Podľa zákona môže poručiteľ závetom zriadiť nadáciu (fond). Ide o zriadenie právnickej osoby, ktorej podstatou je majetok určený na verejnoprospešné ciele.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Zrušenie a Odvolanie Závetu

Vzhľadom k tomu, že spísanie závetu je slobodným prejavom vôle poručiteľa, ktorý uskutočňuje ešte za svojho života, táto vôľa poručiteľa sa môže v priebehu jeho života meniť. Odvolanie závetu musí zodpovedať tým istým prísnym formálnym náležitostiam, ktoré sa vyžadujú na jeho platnosť. Musí ísť o výslovný prejav vôle poručiteľa. Nie je však potrebné, aby odvolanie závetu malo takú istú formu, v akej bol spísaný. Napr. ak bol závet spísaný formou notárskej zápisnice, nemusí byť odvolaný formou notárskej zápisnice. Možno ho odvolať listinou, ktorú vlastnoručne poručiteľ napíše, podpíše a ktorá obsahuje deň, mesiac a rok podpísania. Možno odvolať i len časť závetu, ide o tzv. čiastočné odvolanie závetu. Závet je možné zrušiť i neskoršie napísaným platným závetom. Takisto sa nevyžaduje, aby neskôr napísaný závet bol spísaný takou istou formou, ako bol spísaný predchádzajúci závet. Dôležité je iba to, aby neskôr napísaný závet bol platný. Takto neskôr spísaný závet zrušuje skôr spísaný závet, pokiaľ popri ňom nemôže svojim obsahom obstáť. Nevylučuje sa však, že v prvom závete nie sú vysporiadané majetky, či veci, práva, ktoré sú vysporiadané v druhom, neskoršom závete. Najjednoduchším spôsobom zrušenia závetu je zničenie, roztrhanie listiny, teda závetu. Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu.

Dôvody na Napadnutie Závetu

Vôľa poručiteľa prejavená v testamente má zvyčajne významné majetkové dopady. Jeho platné vyhotovenie preto vyžaduje splnenie viacerých zákonných podmienok. V súlade s uvedeným môžu byť dôvodom pre jeho napadnutie nasledujúce skutočnosti:

1. Nedodržanie formálnych náležitostí vybraného druhu závetu: Právny poriadok umožňuje vytvorenie platného testamentu v troch základných formách.
2. Asistencia nespôsobilých osôb pri vyhotovení závetu: Závetnými svedkami môžu byť iba osoby spôsobilé na právne úkony, ktoré nie sú nevidomé, nepočujúce či nemé. Svedkom nemôže byť ani ten, kto nepozná jazyk, v ktorom je závet spísaný a ani ten, kto má podľa testamentu dediť či jemu blízka osoba. Závetom povolaní a zákonní dediči ani ich blízke osoby zároveň nesmú pri spisovaní závetu asistovať ani ako úradné osoby, pisatelia, tlmočníci či predčitatelia.
3. Nedodržanie obsahových náležitostí závetu: Testament musí v prvom rade obsahovať zrozumiteľne a dostatočne určitým spôsobom prejavenú vôľu poručiteľa, kto má v prípade jeho úmrtia dostať jeho majetok, prípadne jeho jednotlivé súčasti. Niektoré druhy závetov musia obsahovať vyhlásenia poručiteľa či svedkov týkajúce sa okolností ich spísania (napr. vyššie špecifikovaný opis spôsobu potvrdenia poručiteľa, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu). Každý závet musí obsahovať deň, mesiac a rok jeho podpisu.
4. Nespôsobilosť poručiteľa vyhotoviť závet: Závet nemôže spísať osoba mladšia ako 15 rokov či osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony. Platnosť závetu vylučuje aj jeho vyhotovenie v duševnej poruche, ktorá neumožňuje prejaviť vážnu poslednú vôľu ohľadom naloženia s majetkom pre prípad smrti. Platný nebude ani spoločný závet viacerých osôb, napríklad manželov.
5. Závet ukracuje neopomenuteľných dedičov: Potomkovia poručiteľa majú oproti ostatným potenciálnym dedičom (a to aj závetným) výhodu. Maloletí potomkovia musia totiž z dedičstva dostať aspoň toľko, na koľko by mali nárok podľa zákona; plnoletým sa musí ujsť aspoň 1/2 ich zákonného dedičského podielu. Ak by podľa závetu mali dostať menej, treba sa aktívne domáhať jeho neplatnosti. Potomkov možno z dedičstva úplne vylúčiť len vydedením, ktoré musí spĺňať pomerne prísne zákonné podmienky.

Čo Podniknúť, Ak Máte Dôvodné Pochybnosti o Platnosti Závetu?

Aby ste mohli závet napadnúť, musíte poznať jeho presný obsah. Súd vám do neho umožní nahliadnuť, ak osvedčíte, že na tom máte právny záujem. Tento v zásade dotvrdíte vždy, keď patríte do okruhu dedičov, ktorí by v prípade absencie závetu dedili podľa zákona. Vďaka nahliadnutiu do testamentu môžete posúdiť, do akej miery máte šancu uspieť v prípadnom spore o jeho platnosť. Pokiaľ nespĺňa ktorúkoľvek z vyššie uvedených podmienok, treba dedičské právo závetných dedičov poprieť. Ak zhodnotenie závetu závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi dedičského konania nebudú sporné, súd uznesením rozhodne, na koho sa bude v konaní o dedičstve naďalej obracať a koho účasť v dedičskom konaní naopak ukončuje. V prípade, že sa o platnosti závetu s ostatnými potenciálnymi dedičmi s ohľadom na povahu jeho vady nezhodnete, pokúsi sa súd najskôr o zmier. Keď nebude úspešný, odkáže toho z dedičov, koho dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby za účelom rozsúdenia spornej otázky podal žalobu. Na jej podanie určí lehotu; táto nesmie byť kratšia, než 1 mesiac. O (ne)platnosti závetu sa následne rozhodne v samostatnom súdnom spore.

Listina o Vydedení

Na listinu o vydedení sa vzťahujú rovnaké náležitosti ako na závet. To znamená, že listinu o vydedení možno spísať v rovnakej forme ako závet, pričom podľa výberu formy treba dodržať aj náležitosti tejto formy obdobne ako pri závete. Dôvody vydedenia sú vymedzené v ust. § 469a ods. 1) Občianskeho zákonníka, pričom ide o taxatívny výpočet. Formálne uvedenie dôvodu vydedenia do listiny o vydedenia na jej platnosť nestačí - dôvody vydedenia musia byť dané aj fakticky. V takom prípade je nevyhnutné sa aktívne brániť v dedičskom konaní a uplatňovať svoje práva. Pokiaľ nedôjde k dohode medzi dedičmi, vzniknutý spor o dedičské právo bude nevyhnutné riešiť súdnou cestou (napr.

Dôležitosť Aktívneho Postupu v Dedičskom Konaní

V tomto smere je nevyhnutné spomenúť aj latinskú zásadu vigilantibus iura sripta sunt, ktorá v preklade znamená - právo patrí bdelým. V súlade s touto zásadou poukazujeme aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Sžf 65/2011 z 19. júla 2012, podľa ktorého platí: ,,Najvyšší súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod.. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení včítane využitia možnosti podania opravných prostriedkov.“ (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Pokiaľ sa potenciálny dedič v konaní o svoje práva nestará a nebráni sa, môže nastať situácia, že dôjde k prejednaniu dedičstva podľa sporného závetu alebo listiny o vydedení, a tento dedič príde o svoj dedičský podiel.

tags: #napadnutie #závetu #dôvody