Nové právomoci posudkových lekárov a ich vplyv na práceneschopnosť na Slovensku

Úvod

Práceneschopnosť (PN) je dôležitou súčasťou sociálneho systému, ktorá umožňuje zamestnancom ostať doma a liečiť sa v prípade choroby alebo úrazu. Avšak, zneužívanie tohto systému predstavuje problém, ktorý vedie k finančným stratám pre štát aj zamestnávateľov. V snahe o zamedzenie týmto praktikám boli od začiatku roka 2025 zavedené nové právomoci pre posudkových lekárov Sociálnej poisťovne (SP). Tento článok sa zaoberá dopadmi týchto zmien, plánovanými legislatívnymi úpravami a názormi podnikateľov na túto problematiku.

Rozšírenie kompetencií posudkových lekárov

Od 1. januára 2025 majú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne novú kompetenciu - ukončiť dočasnú PN. Cieľom tohto opatrenia je efektívnejšie kontrolovať podvodné PN, ktoré nemajú medicínske opodstatnenie. Zmyslom PN-ky je ospravedlnenie neprítomnosti v práci pri úraze alebo chorobe a zároveň slúži ako náhrada mzdy. Prvých 10 dní platí zamestnávateľ, potom je to záležitosťou Sociálnej poisťovne, ktorá vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Kontrolóri Sociálnej poisťovne ale nemajú možnosť obsiahnuť všetkých „maródujúcich“. Slováci totiž na PN-ke strávia každoročne spolu asi 40 miliónov kalendárnych dní a mesačne je Sociálnej poisťovni hlásených desaťtisíce nových prípadov. Práve na nedostatočné kapacity a náhodnosť kontrol sa spoliehajú mnohí poistenci, ktorí štatút PN-ky často zneužívajú.

Vyhodnotenie efektu po piatich mesiacoch

Po piatich mesiacoch od zavedenia nových právomocí možno skonštatovať, že počet práceneschopných osôb klesol. Od začiatku roka do konca mája 2025 bola každá desiata PN ukončená rozhodnutím posudkového lekára alebo na podnet posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Počet „premaródovaných“ dní za obdobie január - máj 2025 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka klesol o viac ako 1,2 milióna. V medziročnom porovnaní v máji tohto roku Sociálna poisťovňa zaznamenala pokles počtu práceneschopných o takmer 13-tisíc (o 3 % menej „maródujúcich“ z celkového počtu poistencov. Skrátila sa tiež priemerná doba trvania jednej PN - za obdobie január až máj 2024 predstavovala 43,5 dňa, za rovnaké obdobie tohto roka to bolo 41 dní. V priemere bola najkratšia doba trvania PN podľa údajov Sociálnej poisťovne v okrese Rožňava (25,86 dní), naopak, najdlhšia v Kysuckom Novom Meste (63,62 dní).

Plánované legislatívne zmeny a nové nástroje

Pomôcť posudkovým lekárom s kontrolou PN môže aj novinka - elektronická zdravotná knižka občana. Ide o virtuálnu zdravotnú kartu pacienta, ktorú už niektorí lekári využívajú. V septembri sa však plánuje legislatívna zmena, ktorá zabezpečí, aby ju už povinne využívali a údaje do nej zapisovali všetci lekári. V opačnom prípade by im podľa slov ministra práce hrozilo, že nebudú mať v plnej miere preplácané výkony poisťovňou. Od tejto novinky si štát sľubuje zefektívnenie kontrol PN, zabránenie duplicitám a možnosť zdieľať dáta - napríklad posudkoví lekári uvidia, či práceneschopná osoba skutočne spĺňa podmienky na PN-ku. Ako minister práce avizoval, v pláne sú tiež legislatívne zmeny, ktoré by zabránili zneužívaniu PN v skúšobnej dobe a ochrannej dobe po prepustení alebo odídení zo zamestnania. Upozornil aj na prípady, kedy niektoré firmy (podľa jeho slov najmä zo stavebného sektora) „posielajú" zamestnancov na PN, napríklad v období, keď nemajú náležitú prácu. Napríklad v zime majú podľa ministra podniky zo spomínaného odvetvia aj o 200 % PN-iek viac ako v iné obdobia.

Reakcie podnikateľov

Na tieto vyjadrenia reaguje Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS). Vo svojom stanovisku sa ohradzuje voči tvrdeniam, ktoré podsúvajú predstavu, že firmy „posielajú“ zamestnancov na PN v čase mimo sezóny. Upozorňujeme, že rozhodnutie o PN je v kompetencii ošetrujúceho lekára, ktorý jediný môže posúdiť zdravotný stav a urobiť rozhodnutie o práceneschopnosti. Považujeme tiež za potrebné pripomenúť, že absolútna väčšina podnikateľov zápasí s nedostatkom pracovnej sily, a preto nemá žiadnu motiváciu umelo znižovať zamestnanosť,“ argumentuje združenie.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Vo všeobecnosti ale ZPS oceňuje aktivity smerujúce k zníženiu počtu fiktívnych či falošných práceneschopností a k zamedzeniu zneužívania sociálneho systému. Pozitívne hodnotí aj zlepšenie medzirezortnej spolupráce, rozhodovanie na základe dát a komplexnejší pohľad na celkové dôsledky - nielen z pohľadu výdavkov štátu na dávky, ale aj z hľadiska príjmov z odvodov a daní. Združenie dodáva, že zneužívanie sociálneho systému spôsobuje zvýšené náklady aj podnikateľom, ktorí sú zo zákona povinní zamestnancom preplácať úvodné dni PN či návštevy lekára a v neposlednom rade im pri fiktívnych dlhodobých PN zároveň chýba pracovná sila.

Porovnanie s Českou republikou a ďalšie opatrenia

V porovnaní s Českou republikou máme stále čo doháňať. Tam je priemerná dĺžka práceneschopnosti cca 31 dní, zatiaľ čo na Slovensku, napriek pokroku, je to 41 dní (o dva pracovné týždne viac). Podľa ZPS je preto dôležité prijímať ďalšie opatrenia. „Snaha o zamedzenie zneužívania dávok nemá byť iba o kontrolách. Kľúčové je zároveň odstrániť motivácie, ktoré k zneužívaniu vedú. To platí nielen pri PN, ale aj pri ďalších typoch dávok a benefitov, ako je podpora v nezamestnanosti, materská pre otcov či preplácané dni návštevy lekára. Aj tieto oblasti si zaslúžia detailnejšiu pozornosť, keďže efektívnejšie nastavenie systému môže priniesť úspory v desiatkach až stovkách miliónov eur. Zamedzenie zneužívania sociálneho systému vytvára zásadný priestor pri konsolidácii verejných financií bez toho, aby sa to dotklo tých, ktorí pomoc potrebujú. Preto, ak štát opakovane prichádza s balíčkami opatrení na boj proti daňovým podvodom, očakávali by sme rovnaké balíčky opatrení na boj proti zneužívaniu sociálneho systému,“ dodáva prezident Združenia podnikateľov Slovenska.

Dočasná pracovná neschopnosť - základné informácie

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca považujú za zamestnancov.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa má zamestnanec nárok na nemocenské, ktoré vypláca Sociálna poisťovňa.

Nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Elektronická PN (ePN)

Elektronické potvrdzovanie sa zatiaľ týka výlučne potvrdzovania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak pacient, ktorý má elektronicky uznanú PN si vyžiada doklad, ošetrujúci lekár mu vydá odpis potvrdenia, čo je osobitné tlačivo preukazujúce vystavenie elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti (vrátane záznamov o zmene ePN). Zákon uvádza, že lekár ho vystaví na požiadanie osoby. Údaje o uznaní dočasnej pracovnej neschopnosti sú z Národného zdravotníckeho informačného systému zaslané do informačného systému Sociálnej poisťovne automaticky a po ich automatizovanom spracovaní následne zasielané do eSlužieb SP - systému poskytujúcemu služby zamestnávateľom (Odvádzateľ poistného) bez zásahu zamestnanca Sociálnej poisťovne zabezpečujúceho evidenciu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Povinnosti počas PN

Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu počas PN, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni. V prípade ePN ošetrujúci lekár určí podľa charakteru choroby dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti. Ak na vyšetrení osoby vykonanom najneskôr v deň určený ako predpokladaný koniec dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár na základe zhodnotenia zdravotného stavu pacienta zistí, že dočasná pracovná neschopnosť trvá, určí nový dátum predpokladaného skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.

Kontroly počas PN

Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly.

Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie (napr. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Zmeny pri vystavovaní práceneschopnosti od 1. januára 2026

Od 1. januára 2026 dôjde k rozšíreniu právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne (SP) pri posudzovaní pracovnej neschopnosti (PN). Podľa novej právnej úpravy bude ošetrujúci lekár potrebovať súhlas posudkového lekára na vystavenie novej PN, ak chce tak urobiť do 7 pracovných dní od ukončenia predchádzajúcej PN, ktorú posudkový lekár ukončil.

Dĺžka trvania PN

Štandardná PN je ohraničená maximálne na 12 mesiacov. Pokiaľ má niekto ťažší zdravotný stav, ktorý si vyžaduje dlhšiu liečbu, je možné po 12 mesiacoch uvažovať o poberaní invalidného dôchodku.

Odvolanie sa proti rozhodnutiu posudkového lekára

Ak poistenec nesúhlasí s rozhodnutím posudkového lekára o ukončení DPN, má možnosť podať odvolanie na Sociálnu poisťovňu. Toto odvolanie sa posudzuje ako odvolanie proti rozhodnutiu o zániku nároku na nemocenské.

tags: #dat #lekar #pn #aj #skor