
Pracovná neschopnosť (PN) je obdobie, kedy zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec určité práva a povinnosti, ktoré je dôležité poznať. Jednou z najčastejších otázok je, či môže učiteľ počas PN vykonávať nejakú prácu. Tento článok sa zameriava na túto problematiku a poskytuje komplexný pohľad na práva a povinnosti učiteľa počas PN.
Z právneho hľadiska predstavuje PN dôležitú osobnú prekážku v práci. Zamestnávateľ je zo zákona povinný akceptovať a ospravedlniť dočasnú pracovnú neschopnosť svojho zamestnanca. Doba trvania PN sa na účely výmery dovolenky nepovažuje za výkon práce, čo znamená, že počas jej trvania si zamestnanec potrebný počet dní na vznik nároku na dovolenku neodpracuje. Výnimkou je PN, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá. Tú Zákonník práce, naopak, za výkon práce považuje.
Pracovná neschopnosť zamestnanca chráni. Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď, pretože plynie takzvaná ochranná doba. Výpoveď je prípustná, len ak si zamestnanec spôsobil PN úmyselne alebo v dôsledku alkoholu či drog. Zamestnávateľ taktiež nemôže počas jej plynutia nariadiť pracovníkovi čerpanie dovolenky.
Čo však v prípadoch, keď sa zamestnanec stane PN počas čerpania dovolenky? Jednoducho sa preruší. Pre zamestnanca je taktiež výhodné, že v prípade, ak pre pracovnú neschopnosť nestihne počas roka vyčerpať zvyšný nárok na dovolenku, ten sa mu prenáša do ďalšieho roka.
Na dovolenku za kalendárny rok má zamestnanec nárok, ak u zamestnávateľa počas nepretržitého trvania pracovného pomeru odpracoval aspoň dva mesiace. Za odpracovaný deň sa považuje deň, keď zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť svojej zmeny. Ak sa mu nepodarí nazbierať tento počet dní, do úvahy prichádza dovolenka za odpracované dni.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Pre zamestnanca je omnoho výhodnejšie, ak si nárokuje dovolenku za kalendárny rok a nie za počet odpracovaných dní. Dovolenka za kalendárny rok je totiž závislá od času trvania pracovného pomeru a nie od počtu fakticky odpracovaných dní zamestnanca. Ak teda zamestnanec odpracuje za kalendárny rok dva mesiace, nárok na dovolenku za kalendárny rok mu vzniká aj počas dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi skrátiť už vzniknutý nárok na dovolenku zamestnanca. Jedným z týchto dôvodov sú aj dôležité osobné prekážky v práci, medzi ktoré patrí PN. Tento dôvod sa však vzťahuje len na nárok na dovolenku za kalendárny rok a nie na dovolenku za odpracované dni.
Krátenie dovolenky závisí od počtu zameškaných dní. Za prvých sto dní sa nárok na dovolenku môže krátiť o jednu dvanástinu ročného nároku a následne opäť o jednu dvanástinu za každých ďalších 21 zameškaných dní. Treba myslieť najmä na to, že Zákonník práce takéto krátenie zamestnávateľom umožňuje, ale neprikazuje. Vo všeobecnosti však zamestnávatelia k tomuto kroku zvyčajne pristúpia. Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom roku, sa však zamestnancovi môže krátiť len z dôvodov, ktoré vznikli v tom istom roku. Do počtu dní dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca sa započítavajú len pracovné dni. Napríklad sviatky, ktoré sú dňami pracovného pokoja, sa do tohto výpočtu nezarátavajú.
Práceneschopnosť z dôvodu choroby alebo úrazu je vystavovaná ku konkrétnemu právnemu vzťahu. Ak je zamestnanec práceneschopný v jednom právnom vzťahu, môže vykonávať prácu v inom právnom vzťahu, ak podľa lekára týmto neporuší liečebný režim. Čiže teoreticky je možné, ak zamestnanec má uzatvorené dva právne vzťahy na rôzny druh činností, že bude mať vystavenú PN v jednom právnom vzťahu a v druhom nie. V takom prípade v druhom právnom vzťahu môže zamestnanec pracovnú činnosť vykonávať - ale to neznamená, že ak si dá zamestnanec vystaviť len PN pre jeden právny vzťah, v druhom môže pracovať. Podmienkou tejto práce v druhom právnom vzťahu je, že lekár to umožnil, čo nie je celkom bežné. Ak je to v súlade s liečebným režimom, zamestnanec má aj v prípade práce v druhom právnom vzťahu nárok na náhradu príjmu a nemocenské v druhom právnom vzťahu. Nie je to však celkom bežné, bude to pravdepodobne podliehať kontrole posudkového lekára. V bežnom prípade je vhodné dať si vystaviť samostatnú PN na každý právny vzťah osobitne.
Ak má niekto vystavenú PN kvôli karanténe, tu neexistuje liečebný režim, je len povinnosť dodržiavať karanténu. Ak má zamestnanec dve zamestnania, v prvom pracuje na pracovisku, v druhom pracuje z domu, môže si dať zamestnanec vystaviť PN kvôli karanténe len v prvom právnom vzťahu a súčasne môže ďalej pracovať v druhom právnom vzťahu doma. Nárok na náhradu príjmu a nemocenské bude v prvom právnom vzťahu.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Pri OČR nárok na ošetrovné je podmienený osobným celodenným ošetrovaním, čo je interpretované, že zamestnanec nemôže vykonávať žiadnu činnosť zamestnanca v žiadnom právnom vzťahu v tomto období. Ak má zamestnanec viac právnych vzťahov, je vhodné aby o ošetrovné žiadal vo všetkých právnych vzťahoch. Ak by zamestnanec žiadal o ošetrovné v jednom právnom vzťahu a v druhom nie, druhý zamestnávateľ je zvyčajne kontaktovaný Sociálnou poisťovňou pre potvrdenie toho, že zamestnanec prácu nevykonával - u druhého zamestnávateľa môže mať zamestnanec napr. dovolenku, prekážku na strane zamestnávateľa, alebo napr.
Aj počas dohodnutej práce z domu môže mať zamestnanec vystavenú OČR, ale nie je možné aby súčasne zamestnanec ošetroval člena rodiny a zároveň pracoval. Čiže ak pri vystavenej OČR zamestnanec pracuje, aj keď z domu, nemá prekážku v práci a nemá nárok na ošetrovné - vystavenie OČR je zbytočné. OČR by si mal zamestnanec dať vystaviť len v prípade, že naozaj bude osobne a celodenne ošetrovať člena rodiny, v takom prípade nemôže vykonávať ani prácu z domu. Ak nastane u zamestnávateľa prekážka, t. j. prekážka na jeho strane a zamestnanec má vystavenú OČR alebo PN, zamestnanec má nárok na ošetrovné, resp. náhradu príjmu a nemocenské.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc