
Otázka uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane (NČZD) je stále aktuálna, najmä pri výpočte dane za uplynulé zdaňovacie obdobie. Daňovníci a mzdové účtovníčky musia zvážiť, či má daňovník v konkrétnej situácii nárok na toto zvýhodnenie. V poslednom období došlo len k jednej zmene, a to k zrušeniu NČZD na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby.
Nezdaniteľné časti základu dane sú daňové úľavy, o ktoré si daňovník (fyzická osoba) môže znížiť základ dane. Upravuje ich § 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Uplatniť si ich môžu len fyzické osoby s aktívnymi príjmami, t. j. príjmami zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) a príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP). Medzi aktívne príjmy patria príjmy za výkon závislej činnosti, príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, príjem z vytvorenia diela, príjem z činnosti znalcov, tlmočníkov a podobne. Naopak, medzi aktívne príjmy nepatria pasívne príjmy, ako napríklad príjem z prenájmu, príjem z použitia diela alebo príjem z predaja nehnuteľnosti. Ak má daňovník aktívne aj pasívne príjmy, NČZD si môže uplatniť len k základu dane z aktívnych príjmov.
Daňovník si môže uplatniť tieto NČZD:
Nárok na NČZD na daňovníka vzniká automaticky zo zákona a nepreukazuje sa žiadnym dokladom. Suma NČZD na daňovníka predstavuje 21,0-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia.
Podľa § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka nemá daňovník, ktorý je k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľom:
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Rovnaké pravidlo platí aj pre daňovníka, ktorému bol dôchodok priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období, ak suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD na daňovníka. Ak suma dôchodku vrátane 13. dôchodku nepresahuje sumu NČZD na daňovníka, zníži sa základ dane len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.
S účinnosťou od 1.7.2024 sa na účely výpočtu NČZD na daňovníka k sume vyplateného dôchodku za príslušné zdaňovacie obdobie pripočíta aj 13. dôchodok poberateľa dôchodku.
Ak bol daňovníkovi spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, je povinný podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka.
NČZD na manželku (manžela) predstavuje sociálne opatrenie na zlepšenie finančnej situácie rodiny. Môže si ju uplatniť daňovník, ktorého manželka (manžel) spĺňa aspoň jednu z nasledujúcich podmienok uvedených v § 11 ods. 4 ZDP:
Do vlastného príjmu manželky (manžela) sa zahŕňajú všetky jej príjmy, vrátane príjmov od dane oslobodených, znížené o povinné poistné a príspevky. Nezahrnujú sa sem príjmy uvedené v § 11 ods. 4 ZDP, napr. zamestnanecká prémia, daňový bonus na dieťa, zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť, štátne sociálne dávky (napr. rodičovský príspevok, prídavok na dieťa, príspevok pri narodení dieťaťa a pod.).
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Výška NČZD na manželku (manžela) sa odvíja od aktuálneho životného minima a závisí od výšky základu dane daňovníka a vlastného príjmu manželky (manžela).
Daňovník si môže uplatniť NČZD aj na príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier), ak spĺňa podmienky uvedené v § 11 ods. 8 ZDP.
Daňovník je poberateľom starobného dôchodku vo výške 450 eur mesačne, t. j. ročný dôchodok má vo výške 5 400 eur. Dosahuje aj príjem z prenájmu nehnuteľnosti. V tomto prípade daňovníkovi nevzniká nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, nakoľko poberá iba príjem z prenájmu nehnuteľnosti. Daňovník má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka len od základu dane z príjmov zo závislej činnosti a z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu.
Daňovníkovi bol v roku 2024 spätne priznaný starobný dôchodok od 1.6.2022 vo výške 680 eur. Za rok 2022 daňovník nie je povinný opraviť svoju daňovú povinnosť, nakoľko v roku 2022 má nárok na uplatnenie NČZD na daňovníka, keďže nebol k 1.1.2022 poberateľom starobného dôchodku. Povinnosť opravy daňovej povinnosti má za rok 2023, a to podaním dodatočného daňového priznania, v ktorom zvýši základ dane o sumu uplatnenej nezdaniteľnej časti základu dane, keďže za rok 2023 mu nevznikol nárok. Nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka mu nevznikne ani v roku 2024, nakoľko poberá starobný dôchodok celý rok 2024 a suma dôchodku vrátane 13. dôchodku vyplateného v roku 2024 presiahne sumu NČZD na daňovníka platnú pre rok 2024.
V rokoch 2025 a 2026 sa podmienky pre uplatnenie NČZD na daňovníka riadia výškou jeho základu dane po odpočítaní sociálnych a zdravotných odvodov. Pre daňovníkov s vyšším základom dane sa NČZD postupne znižuje.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
Plná výška NČZD sa uplatňuje pri základe dane, ktorý nepresahuje 25 426,27 €. Pri vyšších príjmoch sa NČZD kráti podľa vzorca: 12 110,36 € - (základ dane ÷ 4). Ak základ dane dosiahne 48 441,43 € alebo viac, NČZD sa znižuje na nulu.
Plná výška NČZD sa uplatňuje pri základe dane, ktorý je rovný alebo nižší ako 26 083,13 €. Pri vyššom príjme sa NČZD kráti podľa vzorca: 14 661,11 € - (základ dane ÷ 3). Ak daňovník dosiahne základ dane 43 983,32 € a viac, NČZD sa rovná nule.
NČZD na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý na začiatku zdaňovacieho obdobia 2026 poberá starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, starobné dôchodkové sporenie, vyrovnávací príplatok, dôchodok zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu ako v SR, výsluhový dôchodok alebo podobný dôchodok zo zahraničia a súčasne je suma týchto dôchodkov vyššia ako aktuálna NČZD na daňovníka, ktorá pre rok 2026 predstavuje sumu 5 966,73 €.