
Tento článok sa zaoberá problematikou vyživovacej povinnosti, konkrétne možnosťou súdu prinútiť osobu, aby sa zamestnala, a tým plnila svoju povinnosť platiť výživné. Poskytuje ucelený pohľad na túto tému, pričom vychádza z bežných životných situácií a právnych predpisov.
Vyživovacia povinnosť je jednou zo základných zložiek rodinnoprávnych vzťahov. Vo vzťahu rodičov k deťom predstavuje jeden z pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Každý rodič má povinnosť vyživovať svoje dieťa až do momentu, kým nie je schopné živiť sa samé, bez ohľadu na vek. Táto povinnosť má rôzne formy: osobná starostlivosť, poskytovanie vecných plnení (bývanie, strava) a platenie výživného.
Najhoršie je nerobiť nič, pretože to Vašu situáciu nevyrieši a v budúcnosti Vás to dobehne aj s úrokmi. Včasná komunikácia s veriteľom môže veľmi rýchlo vyriešiť situáciu. Viete požiadať o dočasný odklad splátok, prípadne ich zníženie na určité obdobie. V prípade, ak budete nečinný, môže sa Vám stať, že veriteľ Váš dlh postúpi na vymáhanie vymáhačskej spoločnosti, podá návrh na súd a pod. Každý takýto krok znamená navýšenie Vášho dlhu, pretože budete musieť zaplatiť aj úroky z omeškania, zmluvné pokuty, prípadne trovy súdneho konania a pod.
Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko vo všeobecnosti platí, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Hlavnými faktormi sú miera schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča. Schopnosti rodiča predstavujú jeho reálny zárobok, ktorý je modifikovaný jeho možnosťami (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, prax, skúsenosti). Ak rodič zmení zamestnanie za menej výhodné, súd preveruje dôvod tejto zmeny.
Hlavným predpokladom určenia vyživovacej povinnosti je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Výška mesačných nákladov má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb dieťaťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Okrem spotrebného mesačného výživného je možné priznať aj osobitné splátky výživného, poukazované na špeciálny bankový účet dieťaťa. Cieľom tohto výživného je vytváranie úspor dieťaťa a môže byť použité len výlučne na uspokojovanie potrieb dieťaťa.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
Ak vám bola súdom určená povinnosť uhrádzať výživné na dieťa, respektíve deti, v určitej výške a neskôr nie ste schopný uhrádzať, treba sa obrátiť na súd s návrhom na zníženie výživného. Súd bude v konaní posudzovať najmä to, aké sú schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca a matky, porovná doteraz uhrádzanú výšku výživného s navrhovanou sumou a podobne. K návrhu priložte dôkazy odôvodňujúce zníženie výšky výživného (doklady o súčasnom príjme, doklady o nákladoch na vedenie domácnosti a podobne). Vaša vyživovacia povinnosť k dieťaťu v pôvodnej výške trvá až do nového rozhodnutia súdu.
Zákon o rodine neobsahuje priamu formuláciu, ktorá by súdu umožňovala prinútiť osobu k zamestnaniu sa. Súd však môže pri určení výšky výživného zohľadniť možnosti a schopnosti povinného. To znamená, že ak osoba bezdôvodne nevyužíva svoje schopnosti a možnosti na získanie zamestnania, súd môže pri určení výšky výživného vychádzať z potenciálneho príjmu, ktorý by mohla dosahovať.
Ak má otec vysokoškolské vzdelanie a skúsenosti v odbore, ale pracuje na nekvalifikovanej pozícii s nízkym príjmom, súd môže zohľadniť jeho potenciálny príjem, ktorý by dosahoval, ak by pracoval v odbore zodpovedajúcom jeho kvalifikácii.
Ak povinný rodič si neplná túto povinnosť najmenej tri mesiace v období dvoch rokov, je to trestné. Hlavným cieľom a účelom trestného konania je rozhodnutie o vine alebo nevine povinného rodiča, ktorý je podozrivý zo spáchanie trestného činu. Z uvedeného dôvodu úlohou policajta v rámci trestného konania nie je vymáhanie dlžného výživného.
Ak povinný rodič neplatí výživné, môžete podať návrh na exekúciu. Ak exekútor od neho vymôže cca 45 eur ale trovy exekúcie zaplatí možno 200 eur tak sa obačí skôr, že treba platiť včas a v správnej výške.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Vymáhačské spoločnosti sa zaoberajú vymáhaním dlhov iných osôb. Veritelia, napr. banky, sporiteľne, poisťovne poveria vymáhačskú spoločnosť tým, aby pre nich dlh vymohla, pričom za takéto vymoženie potom patrí vymáhačskej spoločnosti odmena. Vymáhačská spoločnosť Vám môže poslať list, telefonovať Vám, môže Vás navštíviť jej zástupca. Nemôže však priamo rozhodovať a vydávať napr. rozhodnutie, ktoré by sa stalo podkladom pre vedenie exekučného konania. Jediným cieľom je vymôcť dlh.
V prípade problémov s platením výživného je vhodné obrátiť sa na mediátora, ktorý vám pomôže sprostredkovať komunikáciu medzi rodičmi a nájsť dohodu uspokojivú pre všetky strany ohľadne vyriešenia záväzkov. Dohoda má vždy prednosť pred rozhodnutím súdu a mediácia je mimosúdne riešenie sporov s cieľom objasniť aj právnu stránku sporu.
Najčastejším veriteľom býva banka, sporiteľňa prípadne iná spoločnosť, ktorá požičiava peniaze dlžníkovi, aby jej ich vrátil aj s úrokom. Ak tak neurobí, obráti sa veriteľ na inú spoločnosť/osobu, aby sa pokúsil dlh vymôcť na miesto neho a predišlo sa súdu. V danom prípade hovoríme o mimosúdnom inkase, kde dlžníka/ručiteľa oslovuje vymáhačská spoločnosť a žiada, aby bol zaplatený dlh čo najskôr. Tieto spoločnosti používajú telefonáty, zasielanie listov/upomienok/predžalobných výziev. Jediným cieľom je vymôcť dlh. Ak nedôjde k vymoženiu dlhu cez mimosúdne inkaso, vráti vymáhačská spoločnosť vymáhanie pohľadávky späť veriteľovi (banke, sporiteľni a pod.). Veriteľ sa môže rozhodnúť, že svoju pohľadávku napr. bude vymáhať na súde alebo ju predá (postúpi) inej osobe. Ak veriteľ postúpi pohľadávku, novým veriteľom sa stáva ten, kto ju kúpi. O postúpení pohľadávky musí byť dlžník písomne upovedomený. Najčastejšie pohľadávky pôvodných veriteľov kupujú vymáhačské spoločnosti, ktoré sa ich následne snažia vymôcť pre seba.
Súd predstavuje zákonom určenú inštitúciu, ktorá rieši prípadné spory medzi stranami, napr. veriteľom a dlžníkom. V rámci súdneho konania súd po vykonaní dokazovania rozhodne, ktorá strana má pravdu a v akom rozsahu a to vo forme súdneho rozhodnutia.
Premlčanie je právny inštitút, ktorý súvisí s plynutím času. V jednoduchosti povedané, vždy je potrebné, aby ste sa splnenia určitej povinnosti od druhého domáhali v nejakej časovej lehote. Ak tak neurobíte, Váš nárok sa oslabí v tom zmysle, že sa druhá strana bude môcť brániť, že ste sa domáhali splnenia svojich práv neskoro. Dĺžka tejto lehoty je rôzna, najčastejšie sú to dva alebo tri roky, v obchodných vzťahoch dokonca aj štyri roky. To isté platí pre uplatnenie práva na súde. Ak si ochranu svojich práv neuplatníte v stanovenej lehote, Váš nárok sa oslabí v tom zmysle, že sa druhá strana bude môcť brániť, že ste sa domáhali splnenia svojich práv neskoro a súd môže žalobu zamietnuť.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc