Nadobudnutie vlastníctva vydržaním: Podmienky a aktuálny stav

Vydržanie predstavuje osobitný spôsob nadobúdania vlastníckeho práva, pri ktorom sa z dlhodobého držiteľa, ktorý vec ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, stáva skutočný vlastník. Tento inštitút má za cieľ uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym a hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu.

Všeobecné podmienky vydržania

Podmienky vydržania vlastníckeho práva upravuje § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nemožno pritom nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb. Vydržanie je osobitným spôsobom nadobúdania (najčastejšie) vlastníckeho práva, pričom subjektom vydržania môže byť ako fyzická, tak i právnická osoba. Na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa teda nevyžaduje ešte aj ďalšia skutočnosť, napríklad vydanie súdneho rozsudku alebo rozhodnutia iného štátneho orgánu.

Na to, aby mohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníctva vydržaním, musia byť splnené nasledovné podmienky:

1. Spôsobilý predmet vydržania: Predmetom vydržania môže byť vec, ktorá je spôsobilá byť predmetom vlastníctva.
2. Spôsobilý subjekt vydržania: Subjektom vydržania môže byť každá osoba, ktorá je spôsobilá nadobúdať vlastnícke právo.
3. Oprávnená držba: Držba musí byť oprávnená. Podľa § 130 OZ: „Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.“ Takáto držba musí existovať počas celej vydržacej doby.
4. Uplynutie vydržacej doby: Vydržacia doba je v prípade hnuteľných vecí 3 roky a v prípade nehnuteľností 10 rokov.

V praxi môže nastať situácia, že nadobúdateľ nehnuteľnosti, najmä pri pozemkoch sa chopí držby susednej parcely, ktorú nekúpil, so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto časti. V zmysle judikatúry je jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Podľa rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu ČR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15.06.2006, sp. zn. 22Cdo 954/2005), je tolerované prekročenie výmery až do výšky 50 %. Vo výnimočných prípadoch aj viac, no vždy záleží od konkrétnych okolností.

Dobromyseľnosť držby

Pri posudzovaní okolností vydržania je najviac problematické posúdenie oprávnenosti či dobromyseľnosti držby. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, musí byť objektívne. Dobrú vieru bude potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu, za ktorých by držiteľ (pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú od neho možno vyžadovať) mal alebo mohol mať prípadné pochybnosti o existencii svojho práva. Nestačí teda len jeho subjektívne vnútorné presvedčenie o tom, že je vlastníkom. Ak sú mu alebo musia byť známe skutočnosti, ktoré jeho vlastníctvo dôvodne spochybňujú a svedčia v prospech vlastníctva inej osoby, podmienka dobromyseľnosti nebude splnená.

Prečítajte si tiež: Kto rozhoduje o vydržaní?

Vnútorné presvedčenie osoby, samozrejme, dokázať nie je možné, predmetom dokazovania budú okolnosti, ktoré nasvedčujú, že držiteľ by mohol objektívne považovať určitú nehnuteľnosť za svoju. Ako dôkazy budú slúžiť spravidla nadobúdacie zmluvy, hoci aj postihnuté právnou vadou, ktoré utvrdzujú držiteľa, že vec je jeho. Do úvahy prichádzajú aj výpovede osôb, ktoré boli svedkami ústnej dohody a pod. Samozrejme platí, čím viac hodnoverných dôkazov predložíte, tým je miera úspechu vyššia.

Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.

Zmena právnej úpravy v roku 2021

Inštitút vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam prešiel v roku 2021 významnou zmenou, ktorú do právneho poriadku priniesla novela zákona č. 162/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku. Zásadné zmeny v prípade inštitútu vydržania nastali od 1. mája 2021 najmä v presune kompetencií z notárov na súdy zavedením nového súdneho konania o potvrdení vydržania. Po novom už nestačí vydanie osvedčenia o vydržaní nehnuteľnosti o notára, ale vydržanie musí byť potvrdené súdnym rozhodnutím. Hmotnoprávne podmienky vydržania zostali aj v roku 2021 rovnaké a možno ich nájsť v ust. § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Len pripomenieme, že do 10-ročnej lehoty sa v zmysle § 134 ods.

Nová právna úprava procesu, resp. postupu potvrdenia vydržania vecného práva sa zaviedla novelou CMP, ktorá vyhradila procesnoprávnu stránku vydržania na samostatné civilné mimosporové konanie, ktorým je konanie o potvrdení vydržania. Jedná sa o konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Na konanie by mal byť podľa navrhovanej novej právnej úpravy miestne príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá sa má vydržať. Malo by ísť o návrhové konanie a začatie konania ex offo bude neprípustné.

Tento návrh podáva osoba, ktorá o sebe tvrdí, že nadobudla vlastnícke právo alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu k nehnuteľnosti vydržaním. Účastníkmi konania sú okrem navrhovateľa aj (i) osoba, ktorá je v čase začatia tohto konania zapísaná na liste vlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej sa vydržanie týka, (ii) správca lesného pozemku a (iii) Slovenský pozemkový fond. V zmysle položky 18f sadzobníka súdnych poplatkov sa za tento návrh platí súdny poplatok vo výške 99,50 eur. Elektronickým podaním je výšku poplatku možno znížiť, a to až o polovicu v súlade s ust. § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

V prvej fáze konania súd nedoručuje návrh ostatným účastníkom, ale najprv návrh spolu s dôkazmi preskúma. Súd za týmto účelom môže sám vykonať aj šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa. V prípade, ak súd odmietne alebo zamietne návrh, postupuje tak bez vyjadrenia ostatných účastníkov a takéto rozhodnutie doručí len navrhovateľovi.

Konanie o potvrdení vydržania

Konanie o potvrdení vydržania sa začína vždy iba na návrh. V tomto konaní súd bude posudzovať, či navrhovateľ osvedčil, že splnil vyššie spomenuté hmotnoprávne podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Výsledkom je teda deklaratórne rozhodnutie (tzn. súd v prípade vyhovenia návrhu konštatuje, že vlastnícke právo bolo k určitému dňu nadobudnuté vydržaním). Zjednodušene povedané, týmto súdnym rozhodnutím sa nevytvára vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ale sa len konštatuje jeho predchádzajúce nadobudnutie vydržaním.

Námietky proti uzneseniu o potvrdení vydržania je dôležitý prostriedok ochrany účastníkov a tretích osôb pred potvrdením vydržania nehnuteľnosti v prospech navrhovateľa. Náležitosti námietok upravuje Civilný mimosporový poriadok v ust. § 359h ods. 2 osobitne pre každý druh účastníka konania. Súd námietky odmietne bez nariadenia pojednávania v prípade, ak boli podané oneskorene, alebo ktoré neobsahujú zákonom predpísané náležitosti. Pokiaľ súd námietky neodmietne, bude posudzovať ich dôvodnosť.

Vopred nie je možné presne určiť, koľko bude súdne konanie o potvrdení vydržania trvať, ale treba počítať s trvaním viac ako pol roka. V zmysle § 359f ods.

Dôsledky potvrdenia vydržania

Právoplatné súdne rozhodnutie vo veci, t. j. právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nebude prekážkou, aby sa ten, kto bude vydržaním dotknutý, mohol domáhať ochrany svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) v civilnom sporovom konaní, pričom ale bude musieť preukázať existenciu skutočností, ktoré nemohol uplatniť prostredníctvom námietok v konaní o potvrdenie vydržania vedenom podľa CMP.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Navrhovaná novela CMP má zaviesť ochranu dobromyseľného nadobúdateľa vecného práva od toho, komu bude vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu súdom potvrdené. Pri aplikácií súčasnej právnej úpravy vydržania v režime Notárskeho poriadku, ktorá spočíva v jednoduchom, krátkom a neverejnom procese nastávajú určité problémy, v niektorých prípadoch dochádza k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva.

Zápis do katastra nehnuteľností

Následne sa právo nadobudnuté vydržaním zapíše v záznamovom konaní záznamom. Takýto záznam má iba evidenčné účinky podľa § 5 ods.

tags: #nadobudnutie #vlastnictva #vydrzanim #podmienky