Možnosti a podmienky podania návrhu na reštrukturalizačný plán veriteľom

Neplnenie peňažných záväzkov zo strany dlžníka môže viesť veriteľa k rôznym spôsobom uplatňovania svojich práv. Jedným z týchto spôsobov je reštrukturalizácia, ktorá vedie ku kolektívnemu uspokojeniu veriteľov v prípade, že dlžníkovi hrozí úpadok alebo už v úpadku je. Reštrukturalizácia je proces, ktorý popri snahe o čo najrýchlejšie uspokojenie veriteľov sleduje aj zachovanie a ozdravenie prevádzky podniku dlžníka. Dlžníkovi sa totiž poskytuje právna ochrana pred veriteľmi tým, že po začatí reštrukturalizačného konania sa nepripúšťajú exekúcie na majetok dlžníka, výkon zabezpečovacích práv a pod.

Kto môže podať návrh na reštrukturalizáciu?

Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ. Zákon pozná tri základné spôsoby riešenia úpadku: formálnu a neformálnu reštrukturalizáciu a konkurz. Pri neformálnej reštrukturalizácii ide o dohodu rozhodujúcich veriteľov, ktorí riešia úpadok firmy mimo zákonného procesu. Ak dlžníkovi hrozí úpadok (platobná neschopnosť alebo predĺženie), alebo je v úpadku môže požiadať správcu o vypracovanie reštrukturalizačného posudku.

Reštrukturalizačný posudok

Vypracovaním reštrukturalizačného posudku, ktorým sa začína proces reštrukturalizácie dlžníka, môže poveriť správcu dlžník, alebo po dohode s dlžníkom aj veriteľ (prípadne skupina veriteľov). Poverenie je jednostranným úkonom, ktorý správca musí najskôr prijať, až potom mu vznikne povinnosť posudok vypracovať. Úlohou správcu je nestranne posúdiť a s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť finančnú a obchodnú situáciu dlžníka. Obchodnou situáciou sa rozumie dlžníkovo postavenie na trhu a finančná situácia má odzrkadľovať príjmy a výdavky dlžníka, resp. či má dostatok finančných prostriedkov na ďalšie fungovanie svojho podniku. Reštrukturalizáciu môže správca odporučiť, len ak sú splnené všetky zákonné predpoklady uvedené v § 109 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii („ZKR“). Reštrukturalizačný posudok je analýza hospodárskej situácie dlžníka, pre posúdenie uskutočniteľnosti reštrukturalizácie dlžníka. Dlžník musí byť správcovi nápomocný pri tvorbe posudku. Správca ho musí spracovať nestranne a s odbornou starostlivosťou. Súčasťou by malo byť posúdenie transakcií s konfliktom záujmu. Posudok predstavuje hodnotenie správcu, či sú splnené predpoklady pre reštrukturalizáciu, pričom hodnotenia vychádzajú z obchodnej a finančnej situácie. Pri spracúvaní správca uskutočňuje test podnikania, test úpadku, test zachovania podstatnej časti prevádzky podniku, test lepšieho uspokojenia veriteľov než v konkurze. Súčasťou posudku sú aj návrhy, ako uskutočniť reštrukturalizáciu. Ak sa jeden veriteľ alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí potrebnej súčinnosti, môžu poveriť správcu vypracovaním posudku sami.

Odmena správcu

Pokiaľ ide o odmenu správcu za vypracovanie posudku a ďalšiu súčinnosť spojenú s prebiehajúcou reštrukturalizáciou, oproti predchádzajúcej právnej úprave došlo k výraznej zmene. Zmluva upravujúca odmenu správcu sa stala obligatórnou súčasťou, resp. prílohou reštrukturalizačného posudku. Keďže sa reštrukturalizačný posudok spolu so zmluvou o odmene predkladá súdu, malo by sa zamedziť ukracovaniu veriteľov.

Podanie návrhu veriteľom

Návrh na povolenie reštrukturalizácie je oprávnený podať dlžník alebo veriteľ, záleží to od prvého kroku, a teda kto z nich poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku. Veriteľ je zároveň povinný súdu preukázať, že skutočne má právny dôvod na vznik jeho pohľadávky, resp. že je skutočne veriteľom dlžníka. Súd doručuje veriteľský návrh dlžníkovi na vyjadrenie až po tom, čo zverejní začatie reštrukturalizačného konania v Obchodnom vestníku. Na súd sa predkladá návrh na povolenie reštrukturalizácie.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Ochrana veriteľov

Najdôležitejším pre veriteľov je práve účinok týkajúci sa obmedzenia ich zmluvnej voľnosti, a teda stanoveného zákazu ukončenia, resp. odstúpenia od zmluvy uzavretej s dlžníkom počas prebiehajúceho reštrukturalizačného konania. Začatím reštrukturalizačného konania je zo zákona poskytnutá ochrana dlžníkov pred jeho veriteľmi spočívajúca najmä v tom, že prebiehajúce exekučné konania voči dlžníkovi sa prerušujú a nové exekučné konania počas tohto obdobia voči dlžníkovi nemožno začať, ďalej nemožno realizovať výkon zabezpečovacích práv (napr.

Priebeh reštrukturalizačného konania

Ak sú splnené predpoklady na povolenie reštrukturalizácie, súd najneskôr do 30 dní od začatia reštrukturalizačného konania rozhodne o povolení reštrukturalizácie. Ak sú splnené zákonné podmienky súd do 30 dní od začatia reštrukturalizácie vydá uznesenie o povolení reštrukturalizácie. V uznesení o povolení reštrukturalizácie súd okrem iného ustanoví správcu náhodným výberom a vyzve veriteľov aby si v lehote 30 dní prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizácie u správcu (na prihlášky doručené po tejto lehote sa neprihliada). Tu nastáva ďalšia veľká zmena oproti konaniu pred novelou zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorou je náhodný výber reštrukturalizačného správcu pomocou technických a programových prostriedkov. Dlžníkovu reštrukturalizáciu tak nebude mať na starosti ním určený správca, ale správca ustanovený náhodne súdom. Tým by sa malo zamedziť dohodám medzi správcom a dlžníkom, ktoré môžu mať negatívny vplyv na speňažovanie majetku dlžníka a následné uspokojenie prihlásených veriteľov. V tomto bode sa teda končí činnosť správcu určeného dlžníkom, resp.

Odmeňovanie správcu v reštrukturalizácii

V porovnaní s prechádzajúcou úpravou sa rovnako zmenil spôsob odmeňovania správcu. Oproti predchádzajúcej dohode medzi dlžníkom a správcom, má podľa súčasnej právnej úpravy správca nárok na paušálnu odmenu vo výške 10.000,- EUR za prevzatie prípadu, ďalej odmenu za výkon funkcie počas reštrukturalizácie vo výške 1.000,- až 3.000,- EUR mesačne (v závislosti od ročného obratu dlžníka).

Prihlasovanie pohľadávok

Veritelia, ktorí si zákonom ustanoveným spôsobom prihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizácie (t. j. Účinky povolenej reštrukturalizácie spočívajú napr. Veritelia môžu podávať prihlášky pohľadávok 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na schôdzi veriteľov zvolanej do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie sa zvolí veriteľský výbor obvykle z veriteľov s najvyšším počtom hlasov alebo s najvyššou pohľadávkou.

Prednostné pohľadávky

Osobitnú kategóriu tvoria tzv. prednostné pohľadávky - odmena správcu, nepeňažné pohľadávky a pohľadávky, ktoré voči dlžníkovi vznikli počas reštrukturalizačného konania (vrátane pracovnoprávnych nárokov).

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Popieranie pohľadávok

Správca každú prihlásenú pohľadávku preskúma a ak zistí, že pohľadávka je v určitom ohľade sporná, poprie ju (toto právo je časovo obmedzené - lehota na popieranie trvá 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, resp. 60 dní od povolenia reštrukturalizácie). Popretému veriteľovi potom zákon priznáva právo podať do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok incidenčnú žalobu - v tejto žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo si prihláškou do reštrukturalizačného konania uplatňoval. Žalobu podáva veriteľ voči dlžníkovi, nie voči správcovi. Na druhej strane dáva oproti správcovi, ktorý má právo popierať pohľadávky veriteľov, zákonodarca veriteľom možnosť podať správcovi podnet, aby pohľadávku prihlásenú iným veriteľom poprel.

Schôdza veriteľov a veriteľský výbor

Ďalším právom veriteľov je právo účasti na schôdzi veriteľov bez ohľadu na to, či ich pohľadávky boli popreté alebo zistené (resp. či majú alebo nemajú hlasovacie práva). Zvoláva ju správca za účelom zistenia stanovísk veriteľov prihlásených pohľadávok a voľby veriteľského výboru. Schôdza veriteľov má za úlohu informovať prihlásených veriteľov o stave reštrukturalizácie a o plánovaných zámeroch správcu. Jej osobitosťou je možnosť hlasovať o zmene reštrukturalizačného konania na konkurz, pričom návrh na hlasovanie o tejto skutočnosti môže predložiť ktorýkoľvek z veriteľov. Schôdza veriteľov sa môže uznášať, pokiaľ sú prítomní aspoň traja veritelia s hlasovacím právom. Schôdza veriteľov si za účelom výkonu veriteľských práv volí spomedzi svojich členov trojčlenný alebo päťčlenný veriteľský výbor. V prípade, že ide o reštrukturalizáciu iniciovanú zo strany veriteľa, je veriteľ - navrhovateľ prvým členom veriteľského výboru (o jeho schvaľovaní sa nehlasuje). Úlohou veriteľského výboru je presadzovať záujmy všetkých veriteľov, nie len členov výboru; predkladá dlžníkovi a správcovi návrhy na doplnenie a zmenu reštrukturalizačného plánu. Výbor dbá na čo najvyššie uspokojenie veriteľov. Pomer medzi zabezpečenými a nezabezpečenými veriteľmi vo výbore má byť vyrovnaný. Veriteľský výbor zasadá podľa potreby, no jeho prvé zasadnutie sa koná do 3 dní od jeho zvolenia na schôdzi veriteľov.

Reštrukturalizačný plán

Reštrukturalizačný plán ako osobitný druh zmluvy vypracúva navrhovateľ, t. j. dlžník alebo na základe návrhu veriteľa, ktorý reštrukturalizáciu inicioval, dlžník. Upravuje vznik, zmenu alebo zánik záväzkov medzi dlžníkom a veriteľmi (prípadne tretími osobami), ktorých práva a povinnosti sú plánom dotknuté. Reštrukturalizačný plán má dve časti: prvá je opisná, druhá je záväzná časť plánu. Ak návrh na reštrukturalizáciu podal veriteľ, reštrukturalizačný plán vypracuje a predkladá veriteľom na schválenie a následne súdu na potvrdenie správca. Ak podal návrh na reštrukturalizáciu dlžník, dlžník zároveň vypracuje a predloží reštrukturalizačný plán veriteľom na schválenie a následne súdu na potvrdenie.

Obsah reštrukturalizačného plánu

Reštrukturalizačný plán sa skladá z dvoch častí, z opisnej a záväznej, pričom opisná časť plánu obsahuje analýzu použitých metódy reštrukturalizácie, ako je napr. zmena pohľadávok (najčastejšia metóda) (realizuje sa formou predĺženia lehoty splatnosti pohľadávok, ich čiastočným odpustením a pod.), prevod majetku dlžníka, prevod podniku dlžníka, vydanie akcií alebo majetkových účastí dlžníka, fúzia, akvizícia alebo rozdelenie dlžníka, zmena právnej formy, zmena majetkových práv spoločníkov a pod.

Minimálna miera uspokojenia veriteľov

Zmenou oproti predchádzajúcej právnej úprave, ktorá konkrétne nešpecifikovala mieru uspokojenia veriteľov, sa novelou zavádza podmienka, na základe ktorej (§ 134 ods. 1 ZKR) musí plán poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Schvaľovanie reštrukturalizačného plánu

Keďže plán je iba návrhom zmluvy, podlieha schvaľovaniu. Schvaľovací proces prebieha v dvoch krokoch, na dvoch stupňoch, keďže reštrukturalizačný plán najprv schvaľujú veritelia na schvaľovacej schôdzi (a tým môžu významne ovplyvniť priebeh a úspech reštrukturalizácie a uspokojenia svojich pohľadávok) a následne aj súd. Plán najprv veriteľský výbor pripomienkuje. Dlžník má na zapracovanie pripomienok 15 dní. Nato sa posúva na schválenie všetkým veriteľom. Jednotliví účastníci hlasujú podľa zaradenia do skupín určených v pláne (skupina zabezpečených veriteľov, skupina nezabezpečených veriteľov atď.).

Predbežné schválenie veriteľským výborom

Záverečný návrh reštrukturalizačného plánu musí predkladateľ predložiť na predbežné schválenie veriteľskému výboru, a to do 90 dní od povolenia reštrukturalizácie. Ak veriteľský výbor reštrukturalizačný plán schváli, je reštrukturalizačný plán následne predložený na schválenie schôdzi veriteľov. Ak je predložený návrh reštrukturalizačného plánu schválený veriteľským výborom, je tento povinný bezodkladne požiadať správcu o zvolanie schvaľovacej schôdze veriteľov.

Schvaľovacia schôdza veriteľov

Schvaľovacej schôdzi predsedá správca pod dohľadom sudcu alebo ním povereného vyššieho súdneho úradníka, pričom každý účastník plánu (v našom prípade nás zaujímajú najmä veritelia) má právo zúčastniť sa. Každý účastník plánu má právo najneskôr siedmy deň pred konaním schvaľovacej schôdze písomne požiadať predkladateľa plánu prostredníctvom správcu o vysvetlenie, ale aj o zaradenie svojej pohľadávky do inej skupiny, než ju zaradil predkladateľ. To v prípade, že zaradenie jeho pohľadávky do skupiny nezodpovedá kritériám uvedeným v opisnej časti plánu. V žiadosti sa môže domáhať zmeny plánu v zákonom vymedzených veciach. Na schvaľovacej schôdzi každý veriteľ, ktorý doručil správcovi žiadosť, má právo vyjadriť sa k odpovedi predkladateľa plánu.

Hlasovanie o prijatí plánu

V zmysle platnej právnej úpravy (§ 137 ods. 1 ZKR) sa na účely hlasovania o prijatí plánu sa v záväznej časti plánu vytvorí samostatná skupina pre zabezpečené pohľadávky a samostatná skupina pre nezabezpečené pohľadávky. Ak plán predpokladá zmenu majetkových práv akcionárov dlžníka, prevod podniku dlžníka alebo zlúčenie, splynutie alebo rozdelenie dlžníka, v pláne sa vytvorí aj samostatná skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka. Jednotlivé skupiny môžu byť rozdelené na ďalšie samostatné skupiny, a to takým spôsobom, aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín.

Schválenie plánu súdom

Po schválení reštrukturalizačného plánu schvaľovacou schôdzou (vyhotovuje sa zápisnica) sa predkladá plán na schválenie súdu. Prílohu uznesenia o potvrdením reštrukturalizačného plánu súdu je reštrukturalizačný plán.

Podmienky úspešnosti plánu

Ďalšiu zmenu, týkajúcu sa predpokladov úspešnosti plánu, predstavuje pevný rozsah a lehota uspokojenia nezabezpečených pohľadávok zahrnutých do plánu. Zákonodarca myslel aj na výnimky, kedy rozsah a lehota uspokojenia nemusia byť dodržané. Je to v prípade, kedy s tým nezabezpečený veriteľ súhlasí (vyžaduje sa písomný súhlas) a/ alebo keď sa jedná o podriadenú pohľadávku (t. j.

Dôsledky nedodržania povinností

V prípade nedodržania týchto povinností dôjde k zamietnutiu reštrukturalizačného plánu súdom. V prípade úspešnosti plánu súd zverejní v Obchodnom vestníku uznesenie o potvrdení plánu, ktorým sa schválený reštrukturalizačný plán stáva účinným voči všetkým účastníkom konania, resp.

Neúčinnosť plánu

Účastník plánu, ktorý hlasoval proti jeho prijatiu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku, má právo domáhať sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu, aby súd určil neúčinnosť plánu voči jeho osobe. Samozrejme, to vtedy, ak spĺňa zákonom uvedené predpoklady. Žaloba o určenie neúčinnosti plánu je incidenčný spor. Aj vtedy, ak by všetky skupiny neboli "za" schválenie plánu, napriek tomu sa navrhovateľ plánu môže domáhať nahradenia ich súhlasu rozhodnutím súdu.

Dozorný správca

Obsahom reštrukturalizačného plánu môže byť aj dohoda vychádzajúca zväčša z požiadavky veriteľov o zavedení dozornej správy nad dlžníkom po skončení reštrukturalizácie, počas obdobia plnenia reštrukturalizačného plánu. Dlžník sa musí riadiť plánom. Od schválenia plánu po prvé plnenie prebehne minimálne pol roka až rok. Dlžník nesmie vytvárať ďalšie dlhy. Plán sa musí plniť na 100 percent, nestačí na 99. Na plnenia reštrukturalizačného plánu dohliada dozorný správca, ktorý je väčšinou v jednej osobe reštrukturalizačný správca.

tags: #moze #veritel #podat #navrh #restrukturalizacneho #planu