Možnosti a Podmienky Zamestnávateľa Pri Posielaní Zamestnancov do Dôchodku

Tento článok sa zaoberá problematikou odchodu zamestnancov do dôchodku, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a ich dopad na zamestnávateľov a zamestnancov na Slovensku.

Zmeny v Zákonníku Práce a Dôchodkový Vek

Novela Zákonníka práce priniesla niekoľko významných zmien, ktoré vstúpili do platnosti v rôznych obdobiach. Okrem zmien týkajúcich sa finančného príspevku na stravovanie, telepráce, domáckej práce a brigádovania osôb starších ako 15 rokov, bola jednou z najvýraznejších zmien možnosť zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol vek 65 rokov a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok.

Od 1. januára mala pribudnúť nová možnosť výpovede zo strany zamestnávateľa.

Rozhodnutie Ústavného Súdu SR

Dňa 15. decembra Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti tohto paragrafu Zákonníka práce. Toto rozhodnutie znamenalo, že zamestnávatelia nemohli od 1. januára využiť túto možnosť na ukončenie pracovného pomeru so zamestnancami, ktorí splnili obe podmienky - dosiahli vek 65 rokov a mali nárok na starobný dôchodok.

Podmienky Ukončenia Pracovného Pomeru Zamestnávateľom

Podmienky veku a nároku na starobný dôchodok museli byť splnené súčasne, aby zamestnávateľ mohol dať zamestnancovi výpoveď podľa tohto ustanovenia. Ak zamestnanec nespĺňal obe podmienky súčasne, zamestnávateľ nemal právo ukončiť s ním pracovný pomer na základe tohto ustanovenia.

Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?

Výpovedná Doba

Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď podľa tohto ustanovenia, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená, by začala plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je jeden mesiac. Ak zamestnanec odpracoval pre zamestnávateľa viac ako jeden rok, výpovedná doba by bola dva mesiace. Počas plynutia výpovednej doby by mal zamestnanec zotrvať u zamestnávateľa a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy.

Ak by zamestnanec nezotrval u zamestnávateľa počas plynutia výpovednej doby, zamestnávateľ by mal právo na peňažnú náhradu, najviac v sume, ktorá je súčinom priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.

Odstupné

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrilo odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamenalo, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.

Ďalšie Aspekty Ukončenia Pracovného Pomeru

Dohoda o Ukončení Pracovného Pomeru

Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu o ukončení pracovného pomeru. V takom prípade je dôležité, aby boli dohodnuté všetky podmienky ukončenia, vrátane prípadného odstupného. Ak je dôvodom uzatvorenia dohody zhoršenie zdravotného stavu zamestnanca, ktorý viac nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, je nutné v dohode tento dôvod uviesť. V opačnom prípade zamestnanec nebude mať nárok na odstupné.

Odchodné

Odchodné predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ktorý mu však patrí len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku

Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy, avšak tiež len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 6á ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin ako aj z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Preradenie na Inú Prácu

Ak sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav do tej miery, že stratí spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, nemusí hneď skončiť pracovný pomer. Môže požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú vhodnú prácu. Podmienkou preradenia je, aby zdravotný stav zamestnancovi znemožňoval vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve a tento stav je dlhodobý, teda trvá alebo je predpoklad, že bude trvať dlhšie ako jeden rok.

Zamestnávateľ preradí zamestnanca na inú prácu na základe jeho žiadosti. Práca, na ktorú zamestnávateľ zamestnanca preradí, by mala zodpovedať jeho zdravotným obmedzeniam, kvalifikácii a schopnostiam. Ak zamestnávateľ svoju povinnosť preradiť zamestnanca na inú prácu nesplní, zamestnanec nie je povinný vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ mu musí poskytnúť náhradu mzdy vo výške jeho priemerného zárobku. Nepreradenie na inú vhodnú prácu v určenej lehote odo dňa predloženia lekárskeho posudku, podľa ktorého zamestnanec nemôže vykonávať doterajšiu prácu bez ohrozenia svojho zdravia, je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom.

V prípade, ak zamestnávateľ zamestnanca na inú prácu preradiť nemôže, pretože ju nemá, alebo zamestnanec o preradenie ani nežiadal, no doterajšiu prácu už nie je schopný zastávať, pracovný pomer bude potrebné ukončiť dohodou alebo výpoveďou.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc

Skončenie Pracovného Pomeru

Pracovný pomer sa môže skončiť rôznymi spôsobmi, vrátane dohody, okamžitého skončenia, výpovede a uplynutia doby, na ktorú bol uzatvorený.

Dohoda o Skončení Pracovného Pomeru

Dohoda znamená, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú, že pracovný pomer sa skončí. Obe strany teda so skončením súhlasia. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môžu navrhnúť (aj písomne) druhej strane, aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Ak s tým zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasia, pracovný pomer sa dohodou nemôže skončiť. V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca prinúti, aby dohodu uzatvoril, takáto dohoda je neplatná. Pri skončení pracovného pomeru dohodou sa tento končí dňom uvedeným v dohode, t. j. neplynie žiadna výpovedná lehota.

Okamžité Skončenie Pracovného Pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru (nesprávne nazývané aj okamžitá alebo hodinová výpoveď) je možné iba výnimočne a výlučne z dôvodov vymedzených v Zákonníku práce. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom iba ak ten závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin.

Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, alebo ak je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnancom má zamestnanec nárok vyplatenie dvojnásobku priemerného zárobku. Pracovný pomer zaniká doručením oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru druhej strane. Výpovedná doba neplynie.

Výpoveď

Výpoveď si nevyžaduje súhlas druhej strany. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, dokonca ani nemusí dôvod vo výpovedi uviesť. Zamestnávateľ však môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v Zákonníku práce.

Dôvody pre výpoveď zamestnávateľa zahŕňajú zrušenie alebo premiestnenie zamestnávateľa, nadbytočnosť zamestnanca, dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu z dôvodu zdravotného stavu, nesplnenie predpokladov na výkon dohodnutej práce, neuspokojivé plnenie pracovných úloh a menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Výpoveď musí byť druhej strane vždy doručená (osobne na pracovisku alebo poštou), musí byť písomná a v prípade, ak ju dáva zamestnávateľ, musí v nej byť presne uvedený dôvod výpovede podľa Zákonníka práce.

Pracovný pomer trvá aj po podaní výpovede, až kým neuplynie výpovedná doba. Tá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Dĺžka výpovednej doby závisí od trvania pracovného pomeru aj od dôvodu výpovede.

Rozdiely Medzi Výpoveďou a Dohodou

Rozdiel medzi výpoveďou a dohodou je predovšetkým v tom, že dohoda si vyžaduje súhlas tak zamestnávateľa, ako aj zamestnanca, kým výpoveď je výsledkom jednostranného rozhodnutia buď zamestnávateľa alebo zamestnanca a nevyžaduje si súhlas druhej strany. Kým výpoveď daná zamestnávateľom musí vždy obsahovať konkrétny dôvod výpovede zhodný s výpovednými dôvodmi uvedenými v Zákonníku práce, výpoveď daná zamestnancom žiaden dôvod pre skončenie pracovného pomeru obsahovať nemusí. Obe však musia byť písomné a doručené.

Ochrana Zamestnancov

Je všeobecne známe, že počas PN možno dať zamestnancovi výpoveď iba výnimočne, a to iba v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší alebo ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Menej sa však vie, že aj zamestnanec, ktorý bol uznaný za invalidného a predloží zamestnávateľovi rozhodnutie Sociálnej poisťovne, je vo zvýšenej miere chránený pred prepustením. Zamestnávateľ mu nemôže dať výpoveď bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak zamestnanec dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje, ak zamestnanec porušil pracovnú disciplínu alebo bol odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu.

Odstupné a Odchodné

Zamestnanec má nárok na odstupné, ak sa pracovný pomer skončí dohodou preto, že zamestnanec pre svoj zdravotný stav na základe lekárskeho posudku stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Na odstupné má zamestnanec nárok aj v prípade, ak sa pracovný pomer skončí výpoveďou zamestnávateľa z dôvodu, že zamestnanec pre svoj zdravotný stav na základe lekárskeho posudku stratili spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru.

Pri prvom skončení pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok (ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), alebo dôchodok za výsluhu rokov má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku.

Podmienkou je, aby si zamestnanec podal žiadosť o vyplatenie odstupného už v žiadosti o skončenie pracovného pomeru alebo najneskôr do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Hľadanie Práce a Diskriminácia

Diskriminovať uchádzača o zamestnanie z dôvodu, že trpí nejakým ochorením, je v SR zakázané. Zamestnávateľ je povinný zaobchádzať s uchádzačmi o zamestnanie aj so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom.

Dohody o Prácach Vykonávaných Mimo Pracovného Pomeru

Dohoda o vykonaní práce (DVP) alebo dohoda o pracovnej činnosti (DPČ) upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Nejde ale o klasický pracovný pomer a od pracovného pomeru ich odlišuje aj spôsob ich ukončenia. Zamestnávateľ po dohodách siaha obvykle v prípade brigády a jednorazovej alebo mimoriadnej činnosti. Dohoda o vykonaní práce je určená pre príležitostné privyrobenie do 350 hodín ročne v kalendárnom roku a musí byť uzatvorená písomne. Ak máte u rovnakého zamestnávateľa podpísaných DVP viac, tento rozsah sa nijako nerozširuje. Obmedzenie však neplatí v prípade dohody o vykonaní práce u rôznych zamestnávateľov. Minimálna výška odmeny pri práci na dohodu je rovnaká ako minimálna mzda.

Dohoda o vykonaní práce sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (napríklad vymaľovanie interiéru presne určeného rodinného domu) a dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na prácu, ktorá je vymedzená druhom práce (napríklad maľovanie interiérov). Dôležitý rozdiel medzi DVP a bežnou DPČ spočíva v tom, že DPČ obmedzuje maximálny počet odpracovaných hodín na 10 hodín týždenne (štvrtina klasickej pracovnej doby).

Ukončenie DVP a DPČ

DVP je možné ukončiť dohodou, výpoveď však nie je možná. Najideálnejším spôsobom ukončenia DVP je vykonanie pracovnej úlohy v dohodnutej dobe. Ak sa tak nestane, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. DPČ sa prirodzene skončí uplynutím doby, na ktorú bola pôvodne dohodnutá. Okrem toho je pri DPČ možná aj výpoveď bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou. Je možné ju ukončiť aj dohodou alebo spôsobom dohodnutým v samotnej dohode.

Predčasný Starobný Dôchodok a Práca

Jednou z podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku (PSD) je podľa § 67 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Výnimka z tohto pravidla je uvedená v § 67 ods. Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku (ak spĺňa ďalšie podmienky) má povinne dôchodkovo poistená SZČO, ak sa za SZČO považuje z dôvodu, že je držiteľom oprávnenia na podnikanie podľa osobitných predpisov = § 3 ods. 1 písm. d) živnostenského zákona.

Poberateľ predčasného starobného dôchodku môže zarobiť v úhrne najviac 2400 € ročne za kalendárny rok. Tento limit sa sleduje vždy nanovo od začiatku kalendárneho roka a pokiaľ sa v nejakom kalendárnom mesiaci prekročí, Sociálna poisťovňa od nasledujúceho kalendárneho mesiaca zastaví výplatu predčasného starobného dôchodku.

tags: #môže #zamestnávateľ #poslať #zamestnancov #do #dôchodku