
Táto otázka bola v slovenskej spoločnosti pomerne aktuálna, najmä v súvislosti s novelou Zákonníka práce, ktorá mala priniesť zmeny v možnosti ukončenia pracovného pomeru so zamestnancom po dosiahnutí určitého veku a nároku na starobný dôchodok. Poďme sa pozrieť na to, ako sa táto problematika vyvíjala a aký je súčasný stav.
Novelou zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonníka práce, s účinnosťou od 1. januára 2022, sa mala rozšíriť možnosť ukončenia pracovného pomeru so zamestnancom. Zamestnávateľ by mohol dať výpoveď zamestnancovi, ktorý dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok, za súčasného splnenia formálnych a obsahových náležitostí, v súlade so Zákonníkom práce. Tento výpovedný dôvod bol obsiahnutý v § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce: „Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok.“
Z dôvodovej správy vyplývalo, že zavedenie tohto výpovedného dôvodu malo za cieľ podporiť celkovú zamestnanosť na Slovensku, ako aj medzigeneračnú výmenu zamestnancov na pracovisku. Tá bola v predchádzajúcich rokoch narušená posúvaním dôchodkového veku a zotrvávaním zamestnancov starších ako 65 rokov v pracovnom pomere. Zákonodarca sa týmto opatrením snažil znížiť nezamestnanosť. Pod pozmeňujúci návrh, ktorý predložil poslanec SaS Marián Viskupič, sa podpísali poslanci SaS, OĽaNO, Za ľudí a Sme rodina. Viskupič upozornil na to, že zvolená veková hranica nie je naviazaná na všeobecnú zákonnú úpravu vzniku nároku na priznanie starobnej penzie (64 rokov), ale je vyššia. Podľa Viskupiča to nie je v rozpore s príslušnou európskou smernicou.
Ústavný súd Slovenskej republiky však na neverejnom zasadnutí pléna dňa 15. decembra 2021 rozhodol o pozastavení účinnosti ustanovenia § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce. Ústavný súd Slovenskej republiky tak konal na návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí namietali nesúlad daného ustanovenia Zákonníka práce s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj Chartou základných práv Európskej únie.
Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamenalo, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1. januára 2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť. Aktualizácia: V stredu, 15.12.2021, Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol o pozastavení účinnosti § 63 ods. 1 písm. f) Zákonníka práce, ktorý umožňoval zamestnávateľom po 1.1.2022 ukončiť pracovný pomer so zamestnancom, ktorý dosiahol 65 rokov veku a zároveň mu vznikol nárok na starobný dôchodok. Toto rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená, že predmetné ustanovenie zákona sa od 1.1.2022 nebude uplatňovať a zamestnávatelia ho teda nebudú môcť využiť.
Prečítajte si tiež: Koľko hodín môže dôchodca pracovať?
V súčasnosti teda zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodu, že dovŕšil 65 rokov veku a vek určený na nárok na starobný dôchodok. Platí, že dôvodom výpovede môže byť hromadné prepúšťanie, rušenie miesta, ukončenie spôsobilosti na prácu, zdravotný stav alebo porušenie disciplíny. V zmysle § 59 ods. 1 a 2 Zákonníka práce možno pracovný pomer skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením v skúšobnej lehote.
Ak by aj došlo k situácii, že by zamestnávateľ mohol dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu dosiahnutia veku 65 rokov a nároku na starobný dôchodok, zamestnanec by mal nárok na odstupné. Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu dosiahnutia 65 rokov veku za splnenia podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok, patrí odstupné v závislosti od počtu odpracovaných rokov u zamestnávateľa ku dňu ukončenia pracovného pomeru. V prípade výpovede zo strany zamestnávateľa z dôvodu § 63 ods. 1 písm. Použité slovíčko „najmenej“ v danom ustanovení zákona znamená, že zamestnávateľ môže dať takémuto zamestnancovi aj vyššie odstupné, ako mu patrí zo zákona.
Odborárom sa zmena, ktorá prešla do novely cez pozmeňovací návrh, nepáčila. „Je to diskriminačné a cieľom je len zjednodušiť prepúšťanie starších. Expert Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník v tejto súvislosti hovorí, že Sociálna poisťovňa nepropaguje, že neskorší odchod do penzie je pre zamestnancov výhodný. Na druhej strane priznáva, že nelimitovaný súbeh plného dôchodku a plnej mzdy je pre náš štát problém a mali by sme ho riešiť. „Tento súbeh je dokonca daňovo-odvodovo zvýhodnený a dotovaný, čo je európske špecifikum. Mohlo by napríklad ísť o daňové znevýhodnenie súbehu práce a dôchodku či iné administratívne obmedzenie. „Tieto opatrenia majú viaceré krajiny v EÚ.
Nie. Obe podmienky, a síce podmienka veku a podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok musia byť splnené súčasne.
Ak Vám dá zamestnávateľ výpoveď podľa tohto ustanovenia, prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom Vám bola výpoveď doručená, Vám začína plynúť výpovedná doba. Základná dĺžka výpovednej doby je 1 mesiac. Ak ste však pre zamestnávateľa odpracovali viac ako 1 rok, výpovedná doba je 2 mesiace, počas ktorých by ste u zamestnávateľa mali ešte zotrvať a vykonávať svoju prácu v zmysle pracovnej zmluvy. Ak by ste nezotrvali počas plynutia výpovednej doby u svojho zamestnávateľa, tento má právo na peňažnú náhradu najviac v sume, ktorá je súčinom Vášho priemerného mesačného zárobku a dĺžky výpovednej doby, ak ste sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve.
Prečítajte si tiež: Kombinácia úrazovej renty a dôchodku
Zamestnávateľ môže so zamestnancom uzatvoriť dohodu, ktorou sa zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom, a zamestnanec sa zaväzuje zotrvať po skončení štúdia u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere alebo mu uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Mal som so zamestnávateľom uzatvorenú dohodu vo vzťahu k môjmu zvyšovaniu kvalifikácie, ale chce so mnou ukončiť pracovný pomer pred uplynutím doby, po ktorú som sa u neho zaviazal zotrvať.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva a rodinná výpomoc
tags: #moze #zamestnavatel #prepustit #zamestnanca #po #dovrseni