
Tento článok sa zaoberá problematikou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca, ak mu zamestnávateľ nevyplatí mzdu, a to aj počas trvania práceneschopnosti (PN). Pokračujeme tak v sérii článkov o právnych nárokoch zamestnanca a možnom postupe v prípade, ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu, prípadne ďalšie peňažné nároky.
Okamžité skončenie pracovného pomeru je jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru.
Tento prejav vôle, teda okamžité skončenie pracovného pomeru má isté formálne predpoklady, bez ktorých by nenastala platnosť tohto jednostranného právneho úkonu. Medzi tieto predpoklady patrí:
Na rozdiel od inštitútu výpovede, pri okamžitom skončení pracovného pomeru zamestnanec musí uviesť niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v zákone, v už vyššie spomínanom ustanovení, presnejšie § 69 ods. 1 a § 69 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce.
V prípade nesplnenia ktorejkoľvek z vyššie uvedených podmienok je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Ide pritom o relatívnu neplatnosť, t.j. druhá strana sa musí neplatnosti dovolať.
Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov
Je ním predovšetkým presné vymedzenie mesiacov, za ktoré zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu. Uvedené je dôležité pre posúdenie uplatnenia okamžitého skončenia pracovného pomeru v zákonnej lehote.
Ukončiť pracovný pomer týmto spôsobom teda možno po naplnení jedného z vyššie uvedených dôvodov, a to iba ak zamestnanec skončil týmto spôsobom pracovný pomer v lehote najviac jedného mesiaca, odo dňa kedy sa o takomto dôvode zamestnanec dozvedel. Podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak:
Na platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru je potrebné dodržanie jednomesačnej lehoty na jeho podanie. Lehota začína plynúť, odkedy sa zamestnanec dozvedel o dôvode na okamžité skončenie.
Ak mala byť predmetná odmena vyplatená v júni, tak v septembri je už po uplynutí jednomesačnej lehoty na to, aby mohol zamestnanec skončiť pracovný pomer okamžite pre nevyplatenie mzdy (odmeny), podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Zároveň je nutné podotknúť, že zamestnancovi, ktorý okamžite ukončil pracovný pomer, patrí nárok, respektíve právo na náhradu mzdy, ktorá sa rovná priemernému mesačnému zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Okrem nevyplatených peňažných nárokov, pre ktoré zamestnanec skončí pracovný pomer so zamestnávateľom okamžite, má ešte zamestnanec nárok i náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku, a to za výpovednú dobu dvoch mesiacov.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Priemerný mesačný zárobok sa určí podľa ustanovenia § 134 ods. 2 a 4 Zákonníka práce. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.
Záverom poukazujeme na možnosť zamestnanca uplatniť si voči zamestnávateľovi v prípade omeškania s úhradou peňažných nárokov i nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1 prvá veta a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.
Mnoho zamestnancov sa pýta, či môže zamestnávateľ okamžite ukončiť pracovný pomer počas práceneschopnosti (PN). Odpoveď závisí od konania samotného zamestnanca. V takom prípade je okamžité skončenie pracovného pomeru počas PN právne možné, no musí byť dôkladne zdokumentované a opreté o dôkazy.
Napríklad, zamestnávateľ mi doteraz nevyplatil PN , ktoru ma podla ZP vyplatiť, aj pri otázke prečo mi to nevyplatil sa vykrucal ako to ludia zneužívajú a pod, hoc vie ze som bola na zákroku…Taktiež za rok 2025 mi nevyplatil ani jeden štátny sviatok deň pracovného pokoja, dokopy 6 dni + 29.8.2025- tam ešte ma čaká výplatný termín 30.9.2025, ale tiez pochybujem ze vyplatí..od 25.8.-28.8.2025 som bola na dovolenke a zevraj neplatí ani náhradu mzdy za dovolenku, ale to tiez zistím 30.9.2025, ked ma bude vyplácať- hotovosťou, tak je dane v prác.zmluve..Taktiež za rok 2025 som nevidela ani jednu výplatnú pásku..Aj ked je to uz ten nejaky čas,môžem podať okamžitú výpoveď paragrafom 69??
V tomto prípade, ak zamestnávateľ nevyplatil zamestnancovi mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, má zamestnanec právo na okamžitú výpoveď podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku
Skúsenosti získané pri výkone inšpekcie práce nás utvrdzujú v tom, že zamestnanec, ktorého finančné nároky z pracovného pomeru neboli uspokojené, nevie, ako postupovať vo veci vymáhania týchto neuspokojených nárokov od zamestnávateľa. V takomto prípade je odporúčané nasledovné:
Okamžité skončenie je len jednou z viacerých možností, ako možno pracovný pomer legálne ukončiť. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce pozná aj ďalšie spôsoby:
Okamžité skončenie pracovného pomeru je viazané na prísne formálne aj obsahové podmienky. Ak je skončenie pracovného pomeru neplatné, znamená to, že pracovný pomer formálne neprestáva existovať. Ak zamestnanec považuje okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa za neplatné, musí konať v zákonom stanovenej lehote. Podľa § 77 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnanec môže podať na súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru najneskôr do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Túto lehotu je potrebné dodržať bez výnimky - po jej uplynutí súd návrh zamietne ako oneskorený, a to aj v prípade, že skončenie bolo skutočne nezákonné. Aj zamestnanec je povinný dodržať zákonné podmienky, ak sám pristupuje k okamžitému skončeniu pracovného pomeru.