
Dedičstvo predstavuje prechod majetku a záväzkov zo zosnulej osoby (poručiteľa) na jej dedičov. Hoci sa dedičstvo často vníma ako pozitívny jav, môžu nastať situácie, keď dedič nemá záujem o nadobudnutie dedičstva, napríklad z dôvodu vysokých dlhov poručiteľa. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy možnosť zrieknutia sa dedičstva. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku zrieknutia sa dedičstva v slovenskom právnom poriadku.
Dedenie je proces, ktorým majetok a záväzky osoby prechádzajú na jej dedičov po smrti. Slovenský právny systém umožňuje dedičom dediť na základe zákona alebo závetu. Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín, pričom prvá skupina zahŕňa deti a manžela poručiteľa. Ak poručiteľ zanechal závet, majetok sa dedí podľa jeho poslednej vôle.
Mnohí z nás si predstavujú dedenie ako príjemnú záležitosť, vďaka ktorej nadobudneme prakticky bez akejkoľvek vynaloženej námahy nejaký finančný obnos peňazí, nehnuteľnosť, cennosť či inú viac alebo menej hodnotnú vec. Avšak nemusí to byť vždy tak. Existujú prípady, kedy dedičstvo môže predstavovať pre dediča príťaž. Medzi najčastejšie dôvody, prečo sa ľudia vzdávajú svojho dedičstva patrí dlh, ktorý prevyšuje hodnotu zdedeného majetku.
Inštitút zrieknutia sa dedičstva je upravený v § 463 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v účinnom znení (ďalej len "OZ"). Dedičstvo sa nadobúda k momentu smrti poručiteľa. Dedič má však právo dedičstvo odmietnuť. Dôvody odmietnutia môžu byť rôzne a závisia od vôle dediča. Môže ísť napr. o predstavu o veľkosti a stave majetku alebo o výške dlhov.
Dedičstvo môže odmietnuť závetný dedič, teda ten, ktorý bol uvedený v závetnej listine a rovnako aj ten, ktorý dedil zo zákona. Odmietnutie dedičstva je právom dediča, teda ide o možnosť výberu. V prípade, že dedič dedičstvo odmietne, takéto rozhodnutie nie je možné vziať späť.
Prečítajte si tiež: Dohody pre invalidných dôchodcov
Podľa zákona sa dedič môže vzdať dedičstva výlučne ústnym vyhlásením na súde (resp. u notára - súdneho komisára povereného na prejednanie dedičstva) alebo písomným vyhlásením o odmietnutí dedičstva zaslanému súdnemu komisárovi. Pri vzdaní sa dedičstva tiež platí, že dedič sa ho vzdáva v celom svojom rozsahu, nie je možné vzdať sa len jeho časti.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený. Túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť.
Na to, aby bolo zrieknutie sa dedičstva účinné, musí spĺňať všetky uvedené podmienky. Okrem toho musí byť zachovaná jednomesačná lehota, ktorá plynie odo dňa, keď bol dedič o práve dedičstvo odmietnuť (zrieknuť) a o následkoch odmietnutia (zrieknutia) upovedomený.
Dedič nemôže odmietnuť dedičstvo, ak dal svojím počínaním najavo, že dedičstvo nechce odmietnuť (napr. ak by býval v nehnuteľnosti, ktorá patrila poručiteľovi, aj po jeho smrti).
Ak dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta, nevyžaduje sa žiadna aktivita dedičov.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva by malo obsahovať údaje dediča, označenie dedičského konania, teda označenie notára, spisovú značku, označenie poručiteľa. Následne by v jeho texte malo byť uvedené, kedy sa dedič dozvedel o svojom práve dedičstvo odmietnuť (kedy bol o práve odmietnuť dedičstvo upovedomený) a že dedičstvo po poručiteľovi v celosti odmieta (vzdáva sa ho). Dôvody dedič môže a nemusí uvádzať.
Ak sa dedič platne zriekne dedičstva, hľadí sa na neho, akoby sa smrti poručiteľa nedožil. To znamená, že stráca akékoľvek práva a povinnosti súvisiace s dedičstvom. V takom prípade nastupujú na jeho miesto ďalší dedičia v poradí. Ak všetci dedičia dedičstvo odmietnu, dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.
Zákon priamo nepozná inštitút „vzdania sa dedičstva v prospech iného dediča“. V praxi ide o situáciu, kedy dedič neodmietne dedičstvo formálne podľa § 464 Občianskeho zákonníka a koná sa s ním ďalej ako s dedičom. Následne však uzavrie spolu s ostatnými dedičmi dedičskú dohodu, v ktorej sa dohodne na tom, že prenecháva svoj dedičský podiel ostatným dedičom.
Dedič preberá nielen aktíva (majetok), ale aj pasíva (dlhy). To znamená, že dlhy sa preberajú len do výšky nadobudnutého majetku. Ak hodnota dedičstva (aktíva) presahuje výšku dlhov, je možné dedičstvo prijať, a využiť majetok na pokrytie existujúcich záväzkov. V prípade, že by hodnota dlhov presahovala hodnotu nadobudnutého majetku, dedič má právo dedičstvo odmietnuť, čím sa vyhne zodpovednosti za dlhy, ktoré by presiahli hodnotu dedičstva.
Ak je dedičom maloleté dieťa, zrieknutie sa dedičstva podlieha schváleniu súdu. Súd pri rozhodovaní posudzuje, či je zrieknutie sa dedičstva v záujme dieťaťa. Ak by prijatím dedičstva vznikla pre dieťa povinnosť splácať dlhy, ktoré prevyšujú hodnotu nadobudnutého majetku, alebo ak by išlo o majetok, ktorý je pre dieťa bez reálnej hodnoty (napr. nepredajné podiely na pozemkoch), súd spravidla zrieknutie sa povolí.
Prečítajte si tiež: Práca popri plnom invalidnom dôchodku
V prípade, že dedič má exekúcie, zrieknutím sa dedičstva nič nevyrieši a majetok, ktorý je predmetom dedenia a následný dedič bude povinný uhradiť sumu, ktorá z majetku povinného v exekučnom konaní ušla, čo vyplýva z ust. § 61d/ ods.
Podľa ust. § 574 ods. 2 Obč. Vyslovuje svoj názor, že ak ste v súčasnosti podpísali prehlásenie o tom, že sa vzdávate dedičstva po matke pre prípad smrti, je toto vyhlásenie neplatné s poukázaním na vyššie uvedené zákonné ustanovenie, ako aj s poukázaním na ust. § 39 Obč.