
Tento článok sa zameriava na problematiku vysporiadania urbárskych pozemkov, s dôrazom na možnosti výstavby na lesných pozemkoch v urbárskom vlastníctve. Rozoberieme si presný postup, ako docieliť výstavbu na lesnom pozemku, ktorý sa nachádza mimo zastavaného územia obce.
V zmysle § 54 Stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Stavebné povolenie nie je potrebné tam, kde zákon uvádza, že postačí ohlásenie alebo vtedy, ak zákon výslovne hovorí o tom, že sa na uskutočnenie stavby nevyžaduje ani ohlásenie, ani povolenie.
Pokiaľ ide o proces vyňatia lesného pozemku na stavebné účely, stavebný zákon v § 43h ods. 2 odkazuje pri lesnom pozemku na zákon č. 61/1977 Zb. Tento zákon však bol nahradený novým predpisom, a síce zákonom č. 326/2005 Z.z. Ustanovenie § 5 ods. 1 zákona o lesoch stanovuje základné pravidlo, podľa ktorého lesné pozemky možno využívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení využívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie využívania“), ak tento zákon neustanovuje inak.
Návrhy územných plánov obcí, vrátane návrhov ich zmien alebo doplnkov, ak sa týkajú lesných pozemkov alebo môžu ovplyvniť funkcie lesov, musia byť pred schválením odsúhlasené príslušným orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Súhlas môže obsahovať podmienky, ktoré sú obstarávatelia povinní zapracovať do dokumentácie. Čiže obec, i keď ako subjekt jediný oprávnený prijať prostredníctvom obecného zastupiteľstva zmenu územného plánu, je povinná vyžiadať si pred týmto úkonom súhlas príslušného orgánu. Nejde o odporúčanie, či stanovisko, ale výslovne o súhlas. Tento súhlas sa však vydá po stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy.
V zásade prichádzajú do úvahy dve možnosti riešenia:
Prečítajte si tiež: Dedenie a sociálne bývanie
Ak je proces schvaľovania zmeny územného plánu stále aktívny, potom obec, ako subjekt, ktorý schvaľuje územný plán, by mohla požiadať príslušný orgán o vydanie súhlasu podľa § 6 ods. 2 zákona o lesoch. Druhá cesta je správne konanie - o vyňatí pozemku, kde už je účastníkom žiadateľ - fyzická, prípadne právnická osoba. Tu, ak má žiadosť všetky náležitosti, musí sa ňou orgán zaoberať a začať konanie, nestačí len odpísať, že nesúhlasí. Rozhodnutie musí mať potrebné náležitosti. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Trvalé vyňatie lesného pozemku je vlastne zmena druhu pozemku. Orgán ochrany lesného hospodárstva nemôže rozhodnúť len tak, svojvoľne. Proces vyňatia je riadnym správnym konaním, kde prebieha proces, ktorého účastníkom je žiadateľ o vyňatie. Príslušný orgán musí vydať rozhodnutie, ktoré musí riadne odôvodniť. Pri rozhodovaní je tento orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný posúdiť súlad zámeru žiadateľa so zásadami ochrany lesných pozemkov a dodržanie podmienok podľa § 6 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3 zákona o lesoch.
V rozhodnutí o vyňatí je povinný orgán štátnej správy lesného hospodárstva uviesť:
S odlesňovaním vyňatého pozemku možno začať až po uhradení náhrady za stratu mimoprodukčných funkcií lesa podľa § 9. Ak sa na ďalšie využitie vyňatého lesného pozemku vyžaduje rozhodnutie podľa osobitných predpisov (napr. stavebné povolenie), možno s jeho využívaním začať až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Orgánom štátnej správy lesného hospodárstva, ktorý rozhoduje o súhlase (resp. záväznom stanovisku) pre obec pri územnom plánovaní a tiež o trvalom vyňatí pozemku z lesného fondu je okresný úrad. Dôležité je, aj to, ktorý odbor má právo sa vyjadriť. Podľa právneho názoru by to mal byť pozemkový a lesný odbor, nie odbor starostlivosti o životné prostredie. Aj v prípade vyňatia poľnohospodárskej pôdy rozhoduje pozemkový a lesný odbor. Funkčne príslušný by preto mal byť práve tento odbor. Funkčná príslušnosť znamená, ktorý vnútorný organizačný odbor má jediný právomoc konať a rozhodnúť o určitej veci.
Prečítajte si tiež: Možnosti vysporiadania nehnuteľností
Vzhľadom na uvedené pokiaľ obec vo veci nekoná, potom má vlastník takéhoto pozemku jedinú možnosť a to podať si žiadosť o trvalé vyňatie pozemku a zmenu jeho druhu podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch. Ako bolo už uvedené, tam musí okresný úrad riadne konať a vydať rozhodnutie.
V tejto súvislosti je namieste spomenúť rozhodnutie Ústavného súdu SR: "Ústavný súd sa hlási k modernej európskej konštitucionalistike, ku ktorej patrí ochrana legitímneho očakávania (legitimate expectation, der Vertrauenschutz). Už z pomenovania legitímne očakávanie vyplýva, že účelom tohto princípu je ochrana súkromných osôb pred nepredvídateľným mocenským zásahom do ich právnej situácie, na vyústenie ktorej do určitého výsledku sa spoliehali. Legitímne očakávanie je užšou kategóriou ako právna istota. Štát, aj keď nekoná retroaktívne alebo nezasiahne do nadobudnutých práv, môže vertikálnym mocenským zásahom, napríklad náhlou zmenou pravidiel, na ktoré sa súkromné osoby spoliehali a ktoré spravidla súvisia s ľudským právom, porušiť legitímne očakávanie ako princíp právneho štátu. Ide o jeden z množstva konkrétnych výrazov princípu materiálneho právneho štátu, v ktorom všetci nositelia verejnej moci vrátane parlamentu sú podriadení ústave a jej princípom. Ťažiskom ústavného systému je jednotlivec a jeho sloboda, do ktorej nemožno arbitrárne zasahovať."
Z pomerne zložitej formulácie ale vyplýva, že aj keď je právomoc rozhodnúť o vyňatí len a len na okresnom úrade, stále nemôže byť rozhodnutie svojvoľné a nemalo by zasahovať bezdôvodne do práv osôb (jednotlivcov). Rozhodnutie musí byť dobre odôvodnené, teda musí obsahovať odôvodnenie, v ktorom by orgán mal uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom pre jeho rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vysporiadal s námietkami a argumentami.
Správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, ktoré skutočnosti a na základe čoho považoval za nepochybne zistené, posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu, alebo odkaz na ňu, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. 03. 2011 v konaní pod sp. zn. 5Sžo/177/2010).
Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako správny orgán dospel k právnemu posúdeniu veci, to znamená, ako zistený skutkový stav subsumoval pod ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, podľa ktorého rozhodol. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, vyložiť aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.
Prečítajte si tiež: Rozdelenie majetku manželov
Záverom uvádzame, že ako odpoveď na horeuvedenú otázku prichádzajú do úvahy dve možnosti jej riešenia. Buď samotná obec požiada okresný úrad, odbor pozemkový a lesný o súhlas so zmenou územného plánu tak, že tam bude zaradená aj sporná lokalita alebo ako druhá možnosť je, že sám vlastník takéhoto lesného pozemku požiada okresný úrad o vyňatie pozemku v riadnom správnom konaní podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch. Predtým však ako vlastník pozemku podá sám žiadosť odporúčame obrátiť sa na obec, za predpokladu, že táto sa nachádza v procese schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie, aby táto zo svojej pozície požiadala o súhlas. Ak tento proces nebude úspešný, potom môže využiť postup podľa § 7 ods. 1 zákona o lesoch, teda konanie o vyňatí.
Dovoľujem si však upozorniť na to, že na vyňatie pôdy, tak ako ani na zmenu územného plánu, nie je právny nárok a môže sa stať, že okresný úrad v konečnom dôsledku rozhodne aj v neprospech vlastníka pozemku. V konaní o vyňatí sa však v takom prípade potom môže brániť podaním odvolania, či správnej žaloby.
V prípade, že by jedným z uvedených postupov bol pozemok vyňatý, zmenil by sa jeho druh z lesného pozemku napr. na ostatnú plochu. Potom, čo by kataster zapísal túto zmenu, môže vlastník pozemku požiadať o stavebné povolenie a územné rozhodnutie a splniť podmienky uložené stavebným úradom pre realizáciu stavby.
Ďalšou dôležitou oblasťou je samotné vysporiadanie vlastníckych vzťahov k urbárskym pozemkom. Užívatelia pozemkov patriacich urbariátu sa môžu stať vlastníkmi týchto pozemkov niekoľkými spôsobmi. Najčastejším spôsobom je odkúpenie pozemku od urbariátu. V takom prípade je potrebné kontaktovať príslušné orgány urbariátu a informovať sa o možnostiach prevodu vlastníctva. Odporúča sa tiež preveriť štatút konkrétneho urbariátu a aktuálne platné pravidlá, ktoré sa môžu líšiť podľa lokality alebo vnútorných predpisov.
Pozemky v urbariáte patria vlastníkom zapísaným na liste vlastníctva a každý z týchto vlastníkov môže svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti predať tretej osobe za podmienok stanovených zákonom. Prevod vlastníckeho práva k podielu len na niektorých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti je zakázaný, čiže predaj sa môže týkať len podielu ako celku na všetkých pozemkoch patriacich do spoločnej nehnuteľnosti. Ak chce užívateľ záhradky patriacej urbariátu získať vlastníctvo, môže to byť možné iba ak mu niektorý zo spoluvlastníkov predá celý svoj podiel, pričom na prevod podielu medzi členmi spoločenstva sa nevzťahuje všeobecné ustanovenie o predkupnom práve podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ nejde o prípad podľa § 11 ods. 2 zákona č. 97/2013 Z. z. Ak vlastník podielu ponúkne svoj podiel ostatným cez výbor a nikto z nich neprejaví záujem, môže ho následne predať tretej osobe.
Pri darovaní spoluvlastníckych podielov v urbári je potrebné postupovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, konkrétne § 628 a nasl., pričom platí, že darovacia zmluva musí byť dostatočne určitá, aby bolo možné jednoznačne určiť predmet daru. Podľa ustálenej judikatúry aj komentárov k Občianskemu zákonníku, pri prevode nehnuteľností (a teda aj podielov na nehnuteľnostiach) musí byť predmet prevodu v zmluve špecifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným. To znamená, že v zmluve musia byť uvedené konkrétne čísla parciel, ktoré sú predmetom prevodu, a to v súlade s údajmi v katastri nehnuteľností. Uvedenie len čísla listu vlastníctva nestačí, pretože na jednom LV môže byť evidovaných viacero parciel a nie je zrejmé, ktorých konkrétnych nehnuteľností sa prevod týka. V zmluve je potrebné uviesť číslo parcely, druh pozemku, výmeru a katastrálne územie, v ktorom sa parcela nachádza.
V prípade dedičstva, ak jeden z dedičov zdedí urbár a druhý ornú pôdu s tým, že ak ktokoľvek z nich predá buď urbár alebo ornú pôdu, podelí sa so ziskom so súrodencom, je možné dedičstvo rozdeliť inak, ako bolo určené v pôvodnom dedičskom konaní. Možno zvážiť uzatvorenie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Vzájomné darovanie podielov je možné realizovať prostredníctvom darovacej zmluvy. Je dôležité, aby bola takáto zmluva presne formulovaná a spĺňala zákonné náležitosti. Odporúča sa dohodnúť sa s druhým dedičom a spoločne konzultovať s právnikom, ktorý pomôže pripraviť potrebné dokumenty. Podpisy na darovacích zmluvách by mali byť overené, a nasledovne môže byť zmena právneho vlastníctva zaregistrovaná na katastri nehnuteľností.
Prevod podielu v urbári je umožnený zákonom č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách. Členstvo v urbári vzniká prevodom alebo prechodom vlastníckeho práva k podielu spoločnej nehnuteľnosti. Vlastník podielu je oprávnený previesť svoj podiel, avšak musí byť dodržaný určitý postup. Otec môže previesť 50 % svojho podielu synovi len v prípade, že takéto delenie je možné podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Na prevod podielu medzi blízkymi osobami (napríklad otec na syna) sa nevzťahuje predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Pre úspešný prevod je potrebné spísať darovaciu (kúpnu) zmluvu na 50 % podielu otca. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať všetky náležitosti potrebné pre prevod nehnuteľnosti. Overenie podpisov na zmluve môže byť tiež vyžadované. Po uzavretí zmluvy podajte návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, priložte zmluvu a zaplaťte správny poplatok. Po vykonaní vkladu v katastri sa stávate členom urbárskeho spoločenstva a musíte pristúpiť k zmluve o spoločenstve do dvoch mesiacov od nadobudnutia podielu.
Urbáre sú príkladom trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch schopné prežiť aj v podmienkach trhu. Ideálne spoluvlastníctvo spolu so samosprávnym režimom dokážu zabezpečovať konkurencieschopnú formu hospodárenia aj v podmienkach trhu. Kolektívne vlastníctvo a samosprávny režim ako životaschopné alternatívy k trhu definovala a na mnohých prípadových štúdiách vo svete vedecky preukázala profesorka Elinor Ostrom, za čo v roku 2009 získala Nobelovú cenu za ekonómiu.
Pripravuje sa úplne nový zákon o pozemkových spoločenstvách, ktorý má regulovať hospodárenie urbárov a má nahradiť už šestnásť rokov starú normu. Nový zákon spochybňuje ideálny podiel, ktorý spočíva v tom, že vlastník pozná jeho výšku, ale nevlastní konkrétnu časť lesa alebo pasienku. Na rozdiel od poľnohospodárskej pôdy, kde každý vlastník vie, akú výmeru a kde vlastní, urbárnik to nevie. Vie len to, že má päť hlasov alebo osem pätnástin lesa alebo štyridsať podielov, a vedia, že im všetkým patrí určitá lesná plocha. To je to, čo núti k spolupráci. Nemôžeme preto prijať tú časť návrhu, podľa ktorej sa skupina členov urbariátu môže od spoločenstva odtrhnúť. Urbáre sú totiž organickou súčasťou života obcí. Rozdrobovanie lesa spôsobí nestabilitu spoločenstiev, pretože je technicky je zložité uzavrieť dohodu o rozdelení lesa. Spôsobí to množstvo súdnych sporov.
Právo rozhodovať o prijatí nového člena je súčasťou samosprávnosti. Ak urbariáty môžu kontrolovať, kto bude ich členom, tak sa upevňuje ich vzájomná dôvera, môžu svoju identitu rozvíjať v záujme dlhodobého hospodárenia v lesoch.
Podľa návrhu bude môcť štát prostredníctvom Fondu vstupovať do spoločenstiev, podielom nezistených vlastníkov. Toto podľa mňa vytvára priestor na špekuláciu, ako nabúrať druhú dôležitú podmienku existencie urbárov, to znamená možnosť kontroly ich vlastníctva.
V jednej časti ich ponechávame bez spoločenských pravidiel, teda regulácie ťažby dreva a sledujeme, ako sa v takomto prípade správajú, či dajú prednosť maximalizácii ziskov z ťažby dreva alebo budú les aj chrániť. V druhej časti im určíme spoločenské pravidlá, najmä limity ťažby a sankcie za ich porušenie. V tretej časti im umožníme vytvorenie ich vlastného samosprávneho režimu.
Keď sme lesné spoločenstvá porovnávali s individuálnymi vlastníkmi lesov v strednej Európe zistili sme, že individuálnym vlastníkom ide viac o zisk. Urbárnici rokmi hospodárenia v lesoch už pochopili, že presadzovaním individuálnych záujmov hrozí, že les časom stratí svoju funkciu, nebude pre nich efektívny ani ekonomicky a ani ekologicky.
V rámci samosprávy to funguje tak, že sa vzájomne kontrolujú a to ich núti k tomu, že členovia sa dokážu dlhodobo správať rozumnejšie, racionálnejšie než keby boli jednotlivcami. Pretože sami zabezpečujú kontrolu a monitorujú ťažbu, súčasne takto znižujú náklady, ktoré by musel vynaložiť štát na ich kontrolu. Práve vďaka ideálnemu nedeliteľnému podielu a kontrole vlastníctva sú urbáre schopné kooperovať a dlhodobým hospodárením byť ekonomicky a ekologicky efektívne.
Jednoducho povedané, chrániť prírodu je síce v záujme spoločnosti, ale je v konflikte so záujmami trhu. V posledných rokoch sa presadzuje čoraz dominantnejšie postavenie ochrany prírody. Až na úkor historického poslania lesa. Ochrana prírody je celospoločenským záujmom, zatiaľ čo ekonomická činnosť je individuálnym záujmom. Udržanie rovnováhy na tejto kladine si vyžaduje v podmienkach trhu a demokracie aj iné než štátne regulácie. My sme preukázali, že urbáre majú schopnosť aj ochotu sa na ochrane lesov podieľať a dokonca aj znášať časť nákladov na ochranu lesa. Les ako prírodný zdroj je špecifický v tom, že ak ho vyrúbete, tak narastie až za päťdesiat rokov do formy, ktorú môžete ekonomicky zužitkovať. Potreby dlhodobého plánovania hospodárenia v lesoch vytvárajú priestor na to, aby kolektívne vlastníctvo a samosprávny režim boli ekonomicky i environmentálne efektívne. Tak sa urbariáty podieľajú na ochrane lesa. Na to, aby to fungovalo, by museli byť rešpektované štátnou autoritou ako rovnocenný partner. A to nielen v diskusii, ale i v rozhodovaní. Za obmedzenie ekonomickej činnosti im patrí finančná kompenzácia, ktorá je však v mnohých prípadoch len teoretická.
Režim kolektívneho vlastníctva musí spĺňať isté pravidlá, aby bol efektívny. Každý člen urbáru má presne dané, koľko podielov z celku mu patrí. Ďalším pravidlom je spoločná deľba ziskov a nákladov. Čiže celkové zisky, ale aj náklady na hospodárenie sa delia podľa toho, koľko má kto podielov. Niektoré urbariáty zisky vyplácajú v peniazoch, niektoré v naturáliách. Každý člen pozemkového spoločenstva má právo dosiahnuť podiel zo zisku. Toto pravidlo platí, je transparentné a spravodlivé. Podľa veľkosti podielov sa členovia zúčastňujú aj na tvorbe ďalších pravidiel a aj na rozhodovaní. Každý urbariát má vlastný vnútorný mechanizmus riešenia konfliktov, ktorý je výsledkom historického režimu, ale rovnako je v platnom zákone.
Dnešné urbariáty prevzali aj pravidlá, ktoré platili v časoch panovania Márie Terézie. Rakúsko-uhorské lesníctvo patrilo v rámci Európy medzi najstaršie lesnícke komunity. Tereziánske štatúty predstavujú jedinečný súbor 55 pravidiel manažmentu lesa, ktoré sa vyvíjali v čase a väčšina z nich je aktuálnych dodnes. Hovoria o rubnej dobe stromu, spôsobe ťažby a obnovy lesa, či o potrebe plánovania systematického hospodárenia a lesnej inšpekcie. V prípade, že plán nedodržiavajú hrozia im sankcie od lesnej inšpekcie, ktorá má právo urbariáty kontrolovať. Ale aj vďaka spomínanému systému sebakontroly, keď sa členovia navzájom kontrolujú, väčšina urbariátov dodržiava zákon. V porovnaní s minulosťou, kedy každý urbárnik vlastným koňom a prácou sa podieľal na ťažbe je dnes manažment organizovaný a profesionalizovaný. V ojedinelých prípadoch môže dochádzať k nelegálnemu výrubu aj členom urbáru, tento však riskuje svoju povesť v komunite a možnosť ďalšieho pôsobenia v orgánoch urbáru.
Urbárnici majú výhrady najmä k tým ustanoveniam, ktoré umožňujú drobenie spoločenstiev. Má sa tiež nad nimi zaviesť štátny dozor, ktorý doteraz chýbal. Budú stanovené náležitosti, ktoré bude orgán spoločenstva povinný predložiť po prvom valnom zhromaždení. Aj staré spoločenstvá budú musieť doložiť zmluvy a doklady. Obvodný lesný úrad ako dozorujúci orgán zapíše nové spoločenstvo do registra, len ak si splní svoje povinnosti. Ak sa doterajšie spoločenstvá novým podmienkam neprispôsobia, budú zaradené do likvidácie podľa stanoveného mechanizmu a z registra sa vymažú. Niektoré, najmä ak boli založené bez právnej subjektivity, zrejme nebudú chcieť pristúpiť na prísnejšie kritériá. Preto zákon počíta s tým, že aj naďalej budú môcť byť obyčajnými združeniami vlastníkov.
Podľa návrhu o delení podielov spoločnej nehnuteľnosti a spoločne obhospodarovanej nehnuteľnosti alebo pri jej rozdelení nesmú vznikať spoluvlastnícke podiely alebo pozemky s výmerou menšou než 5 000 m2, ak ide o lesné pozemky a 2 000 m2, ak ide o poľnohospodárske pozemky. Urbárnici navrhujú, aby bolo delenie podielov možné aj pod túto výmeru v prípade, ak ten, kto podiel nadobúda, preukáže vlastníctvo už predtým nadobudnutého vlastníckeho podielu na spoločnej nehnuteľnosti, pričom súčet pôvodne vlastneného a nadobúdaného podielu splní podmienku minimálnej výmery pozemku.
#
tags: #vysporiadanie #urbarskych #pozemkov #podmienky