
Sociálny fond predstavuje významný nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa. Je to dôležitý nástroj starostlivosti o zamestnancov a podpory sociálnej politiky zamestnávateľa.
Sociálny fond je tvorený finančnými prostriedkami, ktoré zamestnávatelia používajú na realizáciu podnikovej sociálnej politiky, predovšetkým v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Jeho fungovanie upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. V kontexte platných zákonných ustanovení je dôležité poznať povinnosti zamestnávateľa, možnosti odborových organizácií a spôsoby, ako môže zamestnávateľ efektívne realizovať sociálnu politiku prostredníctvom tohto fondu.
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon“).
Povinnosť tvoriť sociálny fond sa vzťahuje na zamestnávateľa, ktorým je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky a zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Obdobným pracovným vzťahom sa rozumie napríklad štátna služba.
Sociálny fond sa tvorí z povinného prídelu, ďalšieho prídelu a z ďalších zdrojov.
Prečítajte si tiež: Predĺžte si život vďaka domácim vyšetreniam
Povinný prídel tvorí zamestnávateľ vo výške 0,6 % až 1 % zo základu, ktorým je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok (mesačne). Minimálny povinný prídel je 0,6 % a vzťahuje sa na všetkých zamestnávateľov.
Pre zamestnávateľov, ktorých predmetom činnosti je dosahovanie zisku (podnikatelia), platí obmedzenie tvorby sociálneho fondu formou povinného prídelu. Môžu tvoriť povinný prídel až do výšky 1 %, ak súčasne splnia tieto podmienky:
Ak podnikateľ nesplní čo i len jednu z týchto podmienok, nemôže prispievať povinným príspevkom na tvorbu sociálneho fondu sumou vyššou ako 0,6 % z hrubých miezd.
Začínajúci podnikateľ (s.r.o.) vznikol v júli 2016. Keďže v predchádzajúcom roku neexistoval, nemôže zistiť splnenie podmienky dosiahnutia zisku. V takom prípade by mal prispievať povinným prídelom do sociálneho fondu vo výške 0,6 %.
Ďalší prídel môže byť pre zamestnávateľa povinný (ak mu to vyplýva z kolektívnej zmluvy) alebo nepovinný. Tvorí sa:
Prečítajte si tiež: Legislatíva upravujúca podnájom
Základom pre určenie ročného prídelu do sociálneho fondu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Základom pre určenie mesačného prídelu je súhrn hrubých miezd a platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
Sociálny fond sa tvorí najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd a platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra.
U zamestnávateľa je dňom výplaty mzdy 20. deň kalendárneho mesiaca nasledujúci po mesiaci, za ktorý sa mzda vypláca. Mzdu za september vyplatí 20. októbra. Zároveň v tento deň vzniká povinnosť tvorby sociálneho fondu. Prevod prostriedkov vykoná zamestnávateľ do 5 dní, t. j. do 25. októbra.
Zamestnávateľ je povinný zúčtovať prostriedky sociálneho fondu za kalendárny rok najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Tvorba a použitie sociálneho fondu sa účtuje.
Prečítajte si tiež: Príspevky pre mladých športovcov
Školy a školské zariadenia používajú sociálny fond na realizáciu svojej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o svojich zamestnancov. Prostriedky sociálneho fondu možno použiť výlučne na účely taxatívne vymedzené v § 7 ods. 1 zákona:
Podľa § 7 ods. 8 zákona školy a školské zariadenia nesmú poskytovať príspevok zo sociálneho fondu na účely odmeňovania za prácu.
Účasťou na kultúrnych a športových podujatiach sa rozumie nielen aktívna účasť zamestnanca na športovom podujatí alebo na kultúrnom predstavení (vlastná športová alebo kultúrna aktivita), ale aj účasť zamestnanca ako diváka na určitej kultúrnej alebo športovej udalosti.
Zo zákona o sociálnom fonde nevyplýva forma poskytnutia týchto príspevkov, t. j. či pôjde o peňažnú alebo nepeňažnú formu poskytnutia (môže ísť o zakúpenie vstupeniek na kultúrne a športové podujatia zo strany zamestnávateľa a ich následné poskytnutie zamestnancom alebo ich preplatenie zamestnancom, ktorí si ich zakúpili samostatne).
Škola a školské zariadenie podľa kolektívnej zmluvy bude zamestnancom poskytovať príspevok na účasť na divadelnom alebo filmovom predstavení, pri návšteve múzea, galérie, koncertu alebo iného kultúrno-spoločenského podujatia a to štvrťročne vo výške maximálne 10 €. Ako doklad na vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu zamestnanec musí predložiť vstupenku na príslušné podujatie.
Škola a školské zariadenie môže dohodnúť príspevok zo sociálneho fondu na rekreácie a na služby, ktoré zamestnanec využíva na svoju regeneráciu, pričom konkrétne druhy takýchto služieb by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve. Aj v tomto prípade zo zákona o sociálnom fonde nevyplýva forma poskytnutia týchto príspevkov (peňažná alebo nepeňažná). Príspevky možno poskytovať napr. formou úhrady výdavkov na základe individuálne predložených dokladov o účasti na rekreácii alebo využití služieb, ktoré zamestnanci využívajú na regeneráciu pracovnej sily, ale rovnako možno zo strany zamestnávateľa zabezpečiť spoločnú akciu a výdavky, resp. ich časť zaplatiť zo sociálneho fondu.
Podľa kolektívnej zmluvy sa zo sociálneho fondu poskytne príspevok na rekreáciu zamestnancovi, ktorý sa zúčastní domácej alebo zahraničnej rekreácie, vo výške 15 % z nákladov, za podmienky, že celková výška príspevku na rekreáciu v rámci roka nepresiahne 250 €.
Príspevky zo sociálneho fondu môžu prijímať aj rodinní príslušníci zamestnanca a poberatelia starobného, predčasného starobného, invalidného, výsluhového alebo invalidného výsluhového dôchodku, ktorých zamestnávateľ zamestnával v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu ku dňu odchodu do dôchodku.
Adresátmi príspevkov zo sociálneho fondu v rozsahu a podľa zásad dohodnutých v kolektívnej zmluve alebo vnútornom predpise sú:
Žiadne ďalšie osoby nemajú nárok na príspevok zo sociálneho fondu a ani v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise nie je možné dohodnúť širší okruh oprávnených osôb (takéto dojednanie v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise by bolo v rozpore so zákonnou úpravou).
Príspevok preto nie je možné poskytovať ani osobám vykonávajúcim práce pre zamestnávateľa na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Pri poskytnutí príspevkov zo sociálneho fondu musí ísť vždy o adresnosť jeho použitia na zamestnanca alebo inú oprávnenú osobu. Vyplýva to zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p., v zmysle ktorého plnenie poskytnuté zo sociálneho fondu v peňažnej forme, ako aj hodnota nepeňažného plnenia (s výnimkou v tomto zákone taxatívne vymenovaných plnení od dane oslobodených) sa podľa citovaného zákona považuje za príjem zo závislej činnosti, ktorý podlieha dani z príjmov.
Príspevky zo sociálneho fondu musia byť poskytované v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou antidiskriminačným zákonom pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov alebo obdobných pracovných vzťahov. Zásady poskytovania príspevkov zo sociálneho fondu musia byť dohodnuté alebo určené nediskriminačne.
Príspevky, spravidla plnenia zo sociálneho fondu, bez ohľadu na to, či sú peňažného alebo nepeňažného charakteru, sú predmetom dane z príjmov. Pri ich zdaňovaní sa uplatňuje rovnaký princíp, ako v prípade zdaňovania mzdy.
U zamestnanca nepodliehajú zdaneniu tie príspevky zo sociálneho fondu, ktoré zákon o dani z príjmov definuje ako príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené (napr. príspevok na stravovanie, prenájom futbalového ihriska pre zamestnancov, prenájom zimného štadióna pre zamestnancov).
Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne a do zdravotnej poisťovne.
Zamestnávateľ, ktorý je platiteľom DPH, nemôže pri nákupoch z prostriedkov sociálneho fondu uplatniť odpočítanie DPH.