Možnosti vydedenia v slovenskom závete

V slovenskom právnom systéme dedičské právo zohráva kľúčovú úlohu v prechode majetku po smrti poručiteľa. Hovorí sa, že pokým ste nededili, nemôžete hovoriť o dobrých vzťahoch v rodine. Niekedy dobré vzťahy v rodine jednoducho nie sú a môže dôjsť k rozhodnutiu o uplatnení inštitútu vydedenia. Vydedenie je jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým výslovne prejaví svoju vôľu o vylúčení neopomenuteľného dediča (dedičov) z dedenia. Tento článok sa zameriava na podmienky a postupy vydedenia potomka v závete podľa slovenského práva, s dôrazom na platnú legislatívu a súdnu prax.

Vydedenie a jeho právny základ

Vydedenie je právny inštitút upravený v ustanovení § 469a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Ide o spôsob, ako z dedenia vylúčiť neopomenuteľných dedičov, teda potomkov poručiteľa. Nie je pritom podstatné, či ide o potomka maloletého alebo plnoletého. Z dedenia možno týmto spôsobom vylúčiť obe kategórie bez rozdielu. Poručiteľom v dedičskom práve je fyzická osoba, po ktorej sa dedí. Poručiteľ môže vydediť potomka iba z dôvodov, upravených priamo v § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dôvody vydedenia sa môžu vzťahovať i na deti potomkov (vnuci, pravnuci).

Listina o vydedení je právny úkon pre prípad smrti, ktorý má charakter tzv. negatívneho závetu. Občiansky zákonník nevylučuje, aby bola listina o vydedení súčasťou závetu. Môže by však vypracovaná aj vo forme samostatného dokumentu. Obsahom listiny môže byť jednak skutočnosť, aby sa neopomenuteľnému dedičovi vôbec nedostalo zákonného podielu alebo aby sa mu dostalo menej, ako by mu zo zákona prislúchalo. „Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať jednak všeobecným náležitostiam právnych úkonov a jednak špecifickým náležitostiam stanoveným pre tento úkon.“ (I. Fekete: Občiansky zákonník - komentár. 3 zväzok. Rovnako ako závet, aj listinu o vydedení je možné ponechať si s určitým rizikom „straty“ u seba, alebo je možné uložiť ju do notárskej úschovy, ktorá je spoplatnená v zmysle cenníka Slovenskej notárskej komory. Táto listina bude následne evidovaná v tzv. Listinu o vydedení môže zhotoviť len poručiteľ, a to samostatne. Vydedenie môže byť uskutočnené jednak v rámci závetu alebo na samostatnej listine o vydedení, na ktorú sa vzťahujú formálne náležitosti závetu. Osobitné podmienky OZ stanovuje pokiaľ listinu o vydedení spisujú osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, maloletí, ktorí dovŕšili 15.

Podmienky platnosti vydedenia

Vydedenie ako jednostranný právny úkon poručiteľa musí spĺňať určité materiálne a formálne náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a ods. 1 taxatívne vypočítava dôvody vydedenia a zaraďuje ich do štyroch skupín. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.05.2014, sp. značka: 4 Cdo 32/2014) „Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. 07. Inak povedané, prostredníctvom inštitútu vydedenia poručiteľ prejavuje vôľu smerujúcu k tomu, aby niektorý (jeden), prípadne všetci jeho zákonní neopomenuteľní dediči nedostali dedičský podiel, ktorý im zo zákona prináleží. Z obsahového hľadiska je nevyhnutné špecifikovať jeden z taxatívne stanovených dôvodov vydedenia. Do pozornosti dávame, že poručiteľ musí niektorý z nižšie uvedených dôvodov presne uviesť, to znamená dostatočne ho konkretizovať tak, aby bolo jasné aj tretím osobám, ktorý dôvod mal poručiteľ pri vydedení na mysli. Tento dôvod musí existovať v čase, keď poručiteľ závet spísal, čiže dôvod vydedenia nie je možné stanoviť do budúcnosti. Okrem dodržania formálnych náležitostí je pre platnosť vydedenia nevyhnutné, aby bolo vydedenie uskutočnené len na základe niektorého zo zákonných dôvodov. Dôvod alebo aj viaceré zo zákonných dôvodov vydedenia musia byť v listine o vydedení uvedené. Je dôležité si uvedomiť, že dôvod vydedenia musí byť daný už v čase spísania listiny o vydedení. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že súdy jednotlivé prípady vydedenia posudzujú individuálne s prihliadnutím na konkrétne skutkové okolnosti a výsledky súdnej praxe „nútia vykladať skutkové okolnosti vydedenia reštriktívne, bez zreteľa na vôľu poručiteľa“. (VOJČÍK, P. a kol.: Občiansky zákonník. Stručný komentár, Bratislava: IURA EDITION, 2010. ISBN: 978-80-8078-368-6, str. 609). V konkrétnych prípadoch vydedenia sa posudzuje predovšetkým, či bola pomoc potomka poručiteľovi naozaj potrebná, miera odkázanosti poručiteľa na pomoc potomka, rozpor s dobrými mravmi v konaní potomka, objektívna možnosť potomka poskytnúť poručiteľovi pomoc alebo prejavovať o neho opravdivý záujem, skutočnosť, či nebol nezáujem potomka o poručiteľa vyvolaný samotným poručiteľom a či mal poručiteľ s potomkom záujem udržiavať rodinné vzťahy, resp.

Formálne náležitosti listiny o vydedení

Formálna náležitosť vydedenia je spôsob, forma vyhotovenia listiny o vydedení. Táto forma listiny musí takisto napĺňať znaky, ktoré sú potrebné pre závet a musí obsahovať dôvod vydedenia potomka. Je potrebné, aby listina o vydedení bola urobená vždy písomne. Prejav vôle poručiteľa o vydedení potomka musí byť urobený výslovne. V listine o vydedení sa musí uviesť deň, mesiac, rok podpísania. V prvom rade môže byť listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. holografná listina). Listina musí byť i vlastnoručne podpísaná poručiteľom. V druhom rade môže nastať prípad, ak nie je listina napísaná vlastnou rukou poručiteľa (tzv. alografná listina), je napísaná strojom, počítačom (mechanicky) alebo je napísaná cudzou rukou, než poručiteľovou. Uvedené nastáva vtedy, ak poručiteľ síce nemôže čítať ani písať, ale môže sa aspoň vlastnoručne podpísať. Listinu vlastnoručne poručiteľ podpíše. V prípade, že poručiteľ sa nemôže ani len vlastnoručne podpísať, musí pred troma svedkami poručiteľ prejaviť svoju vôľu vydediť potomka a táto vôľa sa zachytí v listine. Uvedie sa v nej, že poručiteľ nemôže písať ani čítať. Svedkovia túto listinu vlastnoručne podpíšu a potvrdia, že listina obsahuje vôľu poručiteľa o vydedení potomka. V listine sa musí uviesť kto ju napísal za poručiteľa, kto ju nahlas svedkom prečítal a akým spôsobom dal poručiteľ najavo svoju vôľu, resp. potvrdil, že obsahuje jeho vôľu (napr. kývnutím). Pre nepočujúcich zákon vyžaduje, aby svedkovia ovládali znakovú (posunkovú) reč a aby bola listina pretlmočená do tejto reči. Svedkami môžu byť iba osoby, spôsobilé na právne úkony. Listina o vydedení môže byť napísaná aj vo forme notárskej zápisnice. Spisuje ju notár a z toho dôvodu sa predpokladá, že bude obsahovať všetky náležitosti, či už formálne alebo materiálne, ktoré ukladá zákon pre jej platnosť. Ak listina neobsahuje všetky vyššie popísané formálne náležitosti, je neplatná.

Prečítajte si tiež: Ako požiadať o príspevok na hygienické potreby?

Dôvody vydedenia

Medzi dôvody vydedenia v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 patria:

1. V rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch:

   • „O neposkytnutie pomoci za podmienok uvedených v písmene a) pôjde najmä vtedy, keď dedič poručiteľovi odkázanému na pomoc v chorobe a starobe neposkytol potrebnú pomoc, hoci o tejto odkázanosti poručiteľa vedel a so zreteľom na svoje objektívne možnosti a schopnosti mu pomoc mohol poskytnúť. Potreba pomoci na strane poručiteľa a objektívna možnosť dediča poručiteľovi pomoc poskytnúť sa musí v každom konkrétnom prípade posudzovať osobitne. Treba to posúdiť z toho hľadiska, či dedičovo správanie bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia potomka uvedie neposkytnutie potrebnej pomoci v chorobe, súd v každom konkrétnom prípade posudzuje jednak to, do akej miery poručiteľ s prihliadnutím na svoju nemohúcnosť alebo neschopnosť sa potreboval o seba postarať a jednak prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť. Pre platnosť vydedenia z dôvodu uvedeného v § 469a ods. 1 písm. a) OZ je nevyhnutné, aby sa poručiteľ ocitol v situácii, keď pre zdravotné či iné problémy vzniknuté v dôsledku choroby alebo veku, prípadne pre problémy spôsobené inými okolnosťami (napr. prírodnou katastrofou, požiarom, povodňou) potrebuje pomoc; keď nie je schopný si sám, bez cudzej pomoci, obstarať svoje základné životné potreby (zdravotné, hygienické a i.). Súčasne musí ísť o situáciu, keď o uvedené potreby poručiteľa nie je postarané inak, keď potomok má reálnu možnosť poručiteľovi potrebnú pomoc poskytnúť a keď poručiteľ potomkom ponúknutú pomoc neodmietne. Neposkytnutie pomoci poručiteľovi zo strany potomka musí pritom odporovať dobrým mravom.“ (Uznesenie NS ČR zo dňa 16. 7. 2008, sp.
   • „V prípade, že poručiteľ pomoc zo strany vydedeného potomka zásadne odmietal, nemôže neposkytnutie pomoci uviesť ako dôvod vydedenia. Pri vydedení z dôvodu neposkytnutia pomoci sa berie do úvahy aj tá skutočnosť, či poručiteľ žil v spoločnej domácnosti s osobou, ktorá mu mohla a mala potrebnú pomoc poskytnúť. V každom prípade treba neposkytnutie potrebnej pomoci vždy posudzovať z toho hľadiska, či je v rozpore s dobrými mravmi.

2. O poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať:

   • Pri posúdení dôvodov vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ je potrebné takisto zisťovať, či potomok poručiteľa mal riadnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t. j. či poručiteľ mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy. Záujem, ktorý by potomok mal prejavovať o poručiteľa je treba posudzovať s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho dôvodiť, že by neprejavenie tohto záujmu potomkom mohlo byť dôvodom k jeho vydedeniu. „Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí 1 Cdo 173/96 pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, považoval za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Uviedol, že existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák., nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b) Obč. zák.
   • „Dôvod pre vydedenie podľa § 469a ods.1 písm. b) O. z. spočíva - podľa právnej teórie - v tom, že potomok o poručiteľa trvalo neprejavuje skutočný záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, že záujem, ktorý by mal potomok o poručiteľa prejavovať je potrebné - vychádzajúc zo všeobecne prijímaných záverov aplikačnej praxe súdov - posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, že predstavy o frekvencii a spôsobe prejavov vzájomnej náklonnosti môžu byť značne rozdielne podľa početnosti členov rodiny, podľa zachovávania zvyklostí v danej lokalite, podľa sociálnych pomerov rodiny, náboženského založenia, rodovej tradície, rozvoja a dostupnosti prostriedkov na udržovanie vzájomného spojenia a komunikácie, že posúdeniu neprejavovania záujmu ako trvalého nebránia náhodné prejavy a za skutočný sa nepovažuje záujem len formálnej povahy, že pokiaľ je trvalé neprejavovanie skutočného záujmu o poručiteľa potomkom dôsledkom toho, že sám poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že by neprejavenie záujmu potomkom mohlo byť dôvodom pre jeho vydedenie (R23/1998), že významným z hľadiska naplnenia tohto dôvodu vydedenia, je teda tiež, či poručiteľ mal sám záujem sa s potomkom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy, že vydedenie z tohto dôvodu prichádza do úvahy len tam, kde poručiteľ o tento blízky vzťah stojí, kde sa ho nezáujem potomka osobne citovo dotýka, kde mu tento stav „vadí“ a nie vtedy, ak ide o situáciu, kedy je mu tento stav ľahostajný, príp.
   • „Zákonný dôvod vydedenia uvedený v citovanom ustanovení totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu.“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 27.05.2014, sp.

3. Bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka:

   • „Pre dôvod na vydedenie potomka uvedený v písmene c) sa len vyžaduje, aby bol dedič odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka. V tomto prípade nie je dôležité, proti komu (čomu) trestný čin smeroval a nemusí sa vôbec týkať poručiteľa a ani jeho rodiny. Dôvodnosť poručiteľovho právneho úkonu o vydedení je daná, ak kedykoľvek je preukázateľná predložením právoplatného rozsudku o vine a treste nedotknutého potomka. Môže ísť aj o trest podmienečný.

4. Vedie trvalo neusporiadaný život:

   Prečítajte si tiež: Príspevky pre mladých športovcov

   • „Trvalé vedenie neusporiadaného života ako dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. d) OZ bol do zákona zavedený z toho dôvodu, aby poručiteľ mohol ešte za svojho života odvrátiť situáciu, keď jeho majetok má pripadnúť takému neopomenuteľnému dedičovi, ktorý si dedičstvo nebude vážiť a ktorý zdedený majetok použiť na vedenie svojho neusporiadaného života.“ (Rozsudok Okresného súdu Vranov na Topľou zo dňa 07. 06.

Zrušenie listiny o vydedení

Na zrušenie listiny o vydedení sa vzťahuje právna úprava zrušenia závetu obsiahnutá v ustanovení § 480 OZ.

Dôsledky vydedenia

Vydediť možno len neopomenuteľných dedičov. V prípade úspešného vydedenia nadobudnú voľný dedičský podiel na základe princípu reprezentácie deti vydedeného potomka. Vydedenie je potrebné odlišovať od dedičskej nespôsobilosti napriek tomu, že obe vyvolávajú zhodné právne účinky. vydedením je možné vylúčiť iba neopomenuteľných dedičov t.j. dedičskú nespôsobilosť možno zvrátiť napr.

Vydedenie a dedičská nespôsobilosť

Od inštitútu vydedenia je nutné odlíšiť inštitút dedičskej nespôsobilosti. Dedičskú nespôsobilosť definuje Občiansky zákonník tak, že "nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Dedičskú nespôsobilosť je teda možné charakterizovať ako objektívne jestvujúci stav, kedy ak príde k jeho naplneniu, osoba ktorá by ináč bola dedičom, priamo zo zákona nie je spôsobilá dediť. Nie je teda potrebný jednostranný úkon zo strany poručiteľa. Rozhodujúce pre dedičskú nespôsobilosť je len to, že osoba spáchala úmyselný trestný čin za podmienok uvedených v § 469 OZ, a to, že k nemu prišlo počas života poručiteľa.

Vzťah vydedenia k potomkom vydedeného

Potomkovia, ktorí sú vydedení, nestávajú sa dedičmi a nevstupujú do dedičskoprávnych vzťahov. Dedičské podiely vydedeného potomka prechádzajú na jeho deti (vnukov), pokiaľ nie je výslovne v listine o vydedení uvedené, že sa vydedenie vzťahuje i na potomkove deti.

Subjektívne a objektívne hľadiská pri posudzovaní dôvodov vydedenia

Dôvody vydedenia je potrebné posudzovať a zisťovať ich objektivitu individuálne, podľa okolností konkrétneho prípadu. Predmetné zákonom stanovené dôvody vydedenia sú totiž príliš subjektívnymi a pri každom jednotlivcovi sa posudzujú a zdôvodňujú inak. Možno nimi postihnúť široký okruh negatívnych skutočností existujúcich vo vzťahu poručiteľa a potomka, či potomkov. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. Prvý dôvod vydedenia - v rozpore s dobrými mravmi neposkytnutie poručiteľovi potrebnej pomoci v chorobe, v starobe a v iných závažných prípadoch - je presne takýmto subjektívnym dôvodom, so širokospektrálnou škálou vymenovania negatívnych skutočností vo vzťahu poručiteľa a potomka. Pojem dobré mravy predstavuje určité pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. V takýchto prípadoch je potrebné posúdiť a zvážiť objektívnu možnosť poskytnutia pomoci zo strany potomka ako i potrebnosť poskytnutia pomoci poručiteľovi zo strany potomka. Zo strany potomka poručiteľa môže ísť o objektívne prekážky, ktoré mu bránia poskytnúť poručiteľovi pomoc (pobyt v zahraničí, choroba samotného potomka, iná nemožnosť). Pri úvahe, či ide o neprejavenie opravdivého záujmu v zmysle ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, sa považuje za významný vzťah medzi poručiteľom a potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného, formálneho. Existenciu takéhoto kvalifikovaného vzťahu možno vyvodiť z rozličných vonkajších prejavov, napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa a pod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod vydedenia uvedený v § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 239/2009, zo dňa 24. Pre naplnenie tretieho dôvodu vydedenia - ak bol potomok odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, sa vyžaduje právoplatné odsúdenie vydedeného dediča rozhodnutím trestného súdu pre úmyselný trestný čin. Štvrtý dôvod vydedenia - potomok vedie trvale neusporiadaný život, je znova z kategórie subjektívne posudzovaných dôvodov, so širokou škálou skutočností, ktoré môžu charakterizovať neusporiadaný život. Usporiadaným životom sa má na mysli zriadený, čestný, poriadny, počestný život. Ak potomok trvale nežije takýmto životom, môže byť poručiteľom vydedený. Inštitút vydedenia umožňuje poručiteľovi zabrániť v dedení potomkom, ktorí sa správajú, konajú a chovajú práve vyššie popísanými spôsobmi.

Prečítajte si tiež: Áno, nie, možno - Facebook prieskum

Praktické aspekty a súdne spory

Nároky vydedených potomkov bývajú najčastejšie predmetom súdnych sporov, kedy sa tento vydedený dedič domáha určenia neplatnosti vydedenia. A z tohto dôvodu býva dedičské konanie prerušené a naťahované. Malo by byť v záujme každého, kto spisuje závet alebo listinu o vydedení, aby tieto listiny spísal formálne aj obsahovo riadne a hlavne preukázateľne.

tags: #možnosti #vydedenia #v #závete #slovak