Možnosti zárobku pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) na Slovensku

Tento článok sa zameriava na možnosti pracovného uplatnenia pre osoby so zdravotným postihnutím (ZŤP) nad 70 % na Slovensku a poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach zamestnávateľov, ako aj o výhodách a podpore, ktoré sú k dispozícii pre zamestnávanie týchto osôb. Cieľom je informovať zamestnancov so ZŤP, ich zamestnávateľov a širokú verejnosť o legislatívnom rámci, ktorý upravuje ich pracovné podmienky a sociálne zabezpečenie.

Ochrana ZŤP v pracovnom práve

Zákonník práce aktívne chráni osoby so zdravotným postihnutím na trhu práce. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zamestnať osobu so ZŤP, vyplývajú mu z toho povinnosti, ale aj výhody.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný:

• Zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach.
• Umožniť mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie a starať sa o jej zvyšovanie.
• Umožniť rekvalifikáciu zamestnanca so zdravotným postihnutím, ktorá sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
• Plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov.

Výhody pre zamestnávateľa

Zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím prináša zamestnávateľom aj výhody:

• Zníženie odvodov: Spoločnosť zaplatí menej na odvodoch a môže získať príspevky od štátu. Pri zamestnaní osoby so zdravotným postihnutím je sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne v polovičnej výške, t. j. 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Osoba, ktorá je poberateľom invalidného dôchodku (nad 70 percent), neplatí nikdy poistenie v nezamestnanosti.
• Príspevky od štátu: Možnosť požiadať o viaceré druhy príspevkov, ak zamestnávateľ zamestnáva hendikepovaných občanov. Ide napríklad o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, príspevok na činnosť pracovného asistenta, ktorý asistuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Kedysi mal nárok na príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo pracoviska každý zamestnávateľ, ktorý splnil podmienky zákona. Podmienkou je, že ide o občana so zdravotným postihnutím, ktorý je zároveň vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac, ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Poskytuje ho úrad, v ktorého územnom obvode sa zriadi chránená dielňa alebo chránené pracovisko. Súčasťou žiadosti o jeho poskytnutie je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov. Zamestnávateľ ho dostane do 30 kalendárnych dní od predloženia dokladov. Pracovné miesta, na ktorých zriadenie bol poskytnutý príspevok, sa môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. Firma môže dostať príspevok na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta v chránenej dielni alebo na pracovisku. Príspevok sa neposkytuje na úhradu časti mzdy a sociálnych a zdravotných odvodov. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je od januára 2015 v bratislavskom kraji 4 531,84 eura.

Definícia osoby so zdravotným postihnutím v pracovnom práve

Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch je dôležité rozlišovať pojmy. Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. Nie je to automaticky osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnancom so zdravotným postihnutím na účely Zákonníka práce je zamestnanec uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu, ktorým je § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Za zamestnanca so zdravotným postihnutím sa automaticky nepovažuje osoba, ktorá je podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, t. j. má preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok pri nespavosti

Zamestnávanie poberateľov invalidného dôchodku

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený.

Povinný podiel zamestnancov so ZŤP

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“. Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov. Ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Odvody do zdravotnej poisťovne pre ZŤP zamestnancov

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 %), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zmeny v preddavkoch na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov od 1.1.2025

• Od 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia.
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávateľ môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov.

Prečítajte si tiež: Ako odísť do predčasného dôchodku

Definícia chránenej dielne

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky:

• Sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím.
• Zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov.

Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných. Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 1 ZSZ povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Definícia chráneného pracoviska

Chránené pracovisko je pracovné miesto pre jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Výška príspevku

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku je od januára 2015 v bratislavskom kraji 4 531,84 eura.

Príspevok na prevádzkové náklady

Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Prečítajte si tiež: Odchod do dôchodku s minimálnou mzdou

Príspevok na udržanie ZŤP v zamestnaní

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Pracovný asistent

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby. Poskytne úrad na základe písomnej žiadosti zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva občana so ZP, alebo samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je občanom so ZP, ak z druhu ZP a z vykonávanej pracovnej činnosti zamestnanca alebo živnostníka vyplýva potreba pracovného asistenta.

Ďalšie príspevky pre občanov so ZP a ich zamestnávateľov

Aké príspevky ponúka štát občanom so zdravotným postihnutím (ZP) a ich zamestnávateľom?

• na čiastočnú úhradu nákladov súvisiacich s prevádzkovaním živnosti uchádzačovi o zamestnanie, ktorý je občanom so ZP vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak o príspevok písomne požiada.
• sa poskytuje právnickej alebo fyzickej osobe, ak o tento príspevok písomne požiada najneskôr do konca prvého mesiaca štvrťroka nasledujúceho po štvrťroku, za ktorý príspevok žiada.
• poskytuje ho úrad práce zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Pomoc pri hľadaní práce

„Firmy majú bezplatný prístup k životopisom uchádzačov cez Profesia.sk a informujeme ich aj o možnosti využiť chránené dielne cez Dielne.sk. „Program pomáha obnoviť alebo získať pracovné návyky na otvorenom trhu práce s podporou asistencie a pracovného kolektívu. Porozprávajte sa s odborníkom na pracovnú rehabilitáciu a podporované zamestnávanie v Centre sociálnej a pracovnej rehabilitácie pri Inštitúte pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím na Mokrohájskej 1 v Bratislave. Pomôžu vám s hľadaním vhodnej práce aj obnovením pracovných zručností.

Časté otázky a odpovede

Môžem pracovať na plný úväzok, ak mi priznajú polovičný invalidný dôchodok?

Áno, môžete. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať.

Som povinný/á pracovať nadčasy ako čiastočný invalidný dôchodca?

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Zákonník práce to umožňuje, avšak aj tu platí, že zamestnávateľ musí prihliadať na zdravotný stav zamestnanca, ak je o ňom informovaný.

Odporúčam:

• Predložiť zamestnávateľovi doklad o Vašom zdravotnom stave.

Môžem ísť pracovať aj na trvalý pracovný pomer, ak som plný invalid?

Ak ste poberateľom plného invalidného dôchodku, môžete pracovať aj na trvalý pracovný pomer. Práca nie je dôvodom na automatické odňatie invalidného dôchodku. Dôležité však je, aby ste naďalej spĺňali zdravotné podmienky na priznanie invalidity. Sociálna poisťovňa môže kedykoľvek skontrolovať váš zdravotný stav a posúdiť, či stále máte nárok na invalidný dôchodok.

Nárok na invalidný dôchodok Vám nezanikne len preto, že začnete pracovať, avšak Sociálna poisťovňa môže pri najbližšom posúdení Vášho zdravotného stavu preveriť, či miera poklesu schopnosti pracovať stále spĺňa podmienku minimálne 70 %. Ak by lekárska posudková činnosť zistila zlepšenie zdravotného stavu pod túto hranicu, dôchodok by Vám mohli odňať alebo znížiť.

Áno, ako plný invalidný dôchodca môžete pracovať aj na plný úväzok, zákon vám to nezakazuje a výška zárobku nie je nijako obmedzená.

Môže ma zamestnávateľ vyhodiť, ak som na PN dlhšie ako rok a mám uznaný invalidný dôchodok nad 70 %?

A preto aj Vy ste počas PN chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok.

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm.

Musím oznámiť zamestnávateľovi, že mi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 50 %?

Áno, priznanie invalidného dôchodku s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % by ste mali oznámiť zamestnávateľovi, aj keď sa na Vašej pracovnej pozícii nič nemení a pracujete bez obmedzení. Ako poberateľ invalidného dôchodku môžete mať nárok na daňové úľavy alebo nižšie odvody, čo môže byť pre Vás aj zamestnávateľa výhodné.

Platí obmedzenie pre invalidných dôchodcov, ktoré stanovovalo maximálne 10 odpracovaných hodín týždenne a mesačný zárobok nepresahujúci 200 €?

Obmedzenie pre invalidných dôchodcov, ktoré stanovovalo maximálne 10 odpracovaných hodín týždenne a mesačný zárobok nepresahujúci 200 €, platilo podľa starších právnych predpisov. Tieto obmedzenia boli zrušené novelizáciou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2004.

Ako mám postupovať, ak som občan s invaliditou nad 70 % a ZŤP a chcem ukončiť pracovný pomer s okamžitou platnosťou zo zdravotných dôvodov?

Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexituje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods.

Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia.

Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Musím dodržať jeden rok PN, aby mi invalidný dôchodok neodobrali?

Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok…

Definícia a posudzovanie ŤZP

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (osoba s ŤZP) sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Integrovaná posudková činnosť

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti. Zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely.

Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav, resp. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. z.

Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti.

Príjem osoby s ŤZP

Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.

Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Preukaz ZŤP a ŤZP-S

Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rozličné zľavy a príspevky. Potrebujú však k tomu preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Nárok naň má osoba, ktorej bolo vydané rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo rozhodnutie o preukaze. Pri rozhodovaní o preukaze sa žiadosti podávajú na oddelení posudkových činností úradu prace, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Podkladom k rozhodnutiu je lekársky posudok. Ak je človek so zdravotným postihnutím odkázaný na sprievodcu, dostane preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom.

#

tags: #možnosti #zárobku #pre #osoby #s #TZP