Žaloba o určenie bezúročnosti: Problémy s premlčacou dobou v spotrebiteľských úveroch

Úvod

V súčasnosti sú súdy čoraz častejšie konfrontované so situáciami, kedy spotrebitelia, teda fyzické osoby, žalujú poskytovateľov úverov (banky alebo nebankové spoločnosti) a žiadajú vrátenie časti peňazí, ktoré im zaplatili. Táto situácia nastáva vtedy, ak poskytovateľ úveru poruší povinnosti stanovené zákonom pri poskytovaní spotrebiteľského úveru. V takom prípade prichádza k zákonnej sankcii - úver sa stáva bezúročným a bez poplatkov, ako to upravuje § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. resp. § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Tento článok sa zameriava na problémy, ktoré vznikajú pri určení začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení v týchto prípadoch.

Bezdôvodné obohatenie a spotrebiteľské úvery

Ak poskytovateľ úveru poruší zákonom stanovené povinnosti, spotrebiteľ má právo domáhať sa vrátenia neoprávnene získaných platieb. Právnym základom pre vrátenie týchto platieb je inštitút bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie vzniká vtedy, ak niekto získa majetkový prospech na úkor iného bez právneho dôvodu. V kontexte spotrebiteľských úverov to znamená, že ak spotrebiteľ zaplatil úroky alebo poplatky, na ktoré poskytovateľ nemal nárok z dôvodu porušenia zákona, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane poskytovateľa.

Subjektívna premlčacia doba

Právo na vrátenie bezdôvodného obohatenia však nie je neobmedzené. Podlieha premlčaniu, čo znamená, že po uplynutí určitej doby sa toto právo stáva nevymáhateľným. Občiansky zákonník rozlišuje medzi objektívnou a subjektívnou premlčacou dobou. Pri subjektívnej premlčacej dobe je dôležité, kedy sa poškodený (v tomto prípade spotrebiteľ) dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal.

Problémy s určením začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby

Určenie momentu, kedy začína plynúť subjektívna premlčacia doba, je často problematické. Problém spočíva v tom, že nie je vždy jasné, kedy sa spotrebiteľ skutočne dozvedel o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu.

Judikatúra súdov jasne hovorí, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bol získaný majetkový prospech, a o tom, kto ho získal. Nestačí, ak mal spotrebiteľ iba možnosť sa o tejto skutočnosti dozvedieť. Rozhodujúci je deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto je získal.

Prečítajte si tiež: Právne aspekty rodičovského príspevku

Príklady z judikatúry

Na ilustráciu problémov s určením začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby možno použiť niekoľko príkladov z judikatúry:

• Najvyšší súd SR, sp. zn. 4 Obdo/34/2008: Predmetom konania bolo bezdôvodné obohatenie získané z dôvodu, že dodávateľ tepla si vyúčtoval cenu tepelnej energie v maximálnych cenách určených Okresným úradom v Lučenci, a nie podľa skutočne vynaložených ekonomicky oprávnených a primeraných nákladov v súlade s výmerom Ministerstva financií. V tomto prípade bolo dôležité určiť, kedy sa odberateľ tepla dozvedel o tom, že dodávateľ si účtoval neoprávnene vysoké ceny.
• Rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 28 Cdo 685/2011: Tento prípad sa týkal posúdenia znalosti skutkových okolností zo strany štátu ako oprávnenej osoby. Štát uhradil na účet tretej osoby viac, ako bol povinný (v dôsledku nesprávneho výpočtu výšky úroku z omeškania). Súd konštatoval, že štát mal k dispozícii všetky skutkové okolnosti na posúdenie toho, že prišlo k bezdôvodnému obohateniu.
• Konanie vedené Najvyšším súdom ČR, sp. zn. 33 Odo 306/2005: Bezdôvodné obohatenie spočívalo v úhradách nájomného z neplatnej nájomnej zmluvy. Súd uviedol, že žalobca sa rozhodujúcu právnu skutočnosť z hľadiska úvah o platnosti zmluvy o nájme nebytových priestor, a sice zda uzavřel kupní smlouvu s vlastníkem nemovitosti, mohl dozvědět až po pravomocném ukončení tohoto soudního řízení, v němž soud mimo jiné řešil právní otázku, zda M. B. nabyla vlastnické právo k nemovitosti vydržením. Počátek běhu dvouleté subjektivní promlčecí doby na vydání plnění z bezdůvodného obohacení se proto váže k okamžiku, kdy se žalobce seznámil s rozsudkem odvolacího soudu, kterým byl potvrzen rozsudek soudu prvního stupně zamítající žalobu na požadované určení.
• Súdne konanie vedené Najvyšším súdom ČR, sp. zn. 33 Odo 528/2006: „Shodně se soudem prvního stupně rovněž dovodil, že nemohlo dojít podle § 107 občanského zákoníku (dále jen „obč. zák.“) k promlčení nároku na jeho vydání, když až na základě geometrického plánu ze dne 20. 5. 2002 se žalobkyně dověděla, že v rozsahu žalované částky se žalovaní na její úkor obohatili; do té doby odborně nezpůsobilá osoba nebyla schopna skutečnou délku plynovodního potrubí na pozemku žalovaných určit.

Prečítajte si tiež: Žaloba: Nesprávny Nárok

Prečítajte si tiež: Vzory regresného nároku spoludlžníkov

tags: #zaloba #o #urcenie #bezurocnosti #vzor