Ako vyplatiť odstupné zamestnancovi: Komplexný sprievodca

Zamestnanci sa často pýtajú, či majú pri ukončení pracovného pomeru nárok na odstupné a ak áno, v akej výške. Odstupné je inštitút, ktorý má svoj zmysel a plní účel, ktorým je kompenzácia za stratu zamestnania bez zavinenia zamestnanca. Takto určil účel odstupného vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší správny súd Českej republiky sp. zn. 6 Ads 90/2013 zo dňa 26. marca 2014. Pracovný pomer môže byť ukončený viacerými spôsobmi, ktoré udáva Zákonník práce. Ten zároveň definuje pojem odstupného a vymedzuje, kedy a v akej výške má zamestnanec na odstupné nárok.

Právny rámec odstupného

Právny rámec odstupného vychádza zo Zákonníka práce, ktorý určuje podmienky pre vznik nároku na odstupné, jeho výšku a povinnosti zamestnávateľa. Podmienky, za ktorých zamestnávateľ môže alebo kedy je povinný poskytnúť zamestnancovi odstupné a odchodné a ich výšku, upravujú viaceré predpisy. Základné podmienky upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. U zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, je ich maximálna výška obmedzená zákonom č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov. U zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní svojich zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorými sú aj školy a školské zariadenia, uvedené inštitúty upravuje aj kolektívna zmluva vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. Vzhľadom na to, že Zákonník práce ustanovuje výšku odstupného v sume „najmenej“, niektorí zamestnávatelia si môžu v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v inom vnútornom predpise zvýšiť výšku odstupného aj nad rozsah uvedený v Zákonníku práce, pritom sú povinní vyplatiť zamestnancovi odstupné najmenej v sume ustanovenej Zákonníkom práce ako minimálnej.

Kedy vzniká nárok na odstupné?

Nárok na odstupné vzniká pri splnení špecifických podmienok podľa Zákonníka práce. Najčastejšie vzniká nárok pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, zrušení pracoviska alebo nadbytočnosti zamestnanca. Zamestnanec má nárok na odstupné pri výpovedi zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. Zamestnanec má pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo písm. Pri organizačných zmenách, ako je zrušenie pracovného miesta, má zamestnanec nárok na odstupné. Odstupné sa poskytuje pri skončení pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa (napr. Zamestnávateľ ruší pracovné miesto alebo ho premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta, napr.

Podľa § 76 Zákonníka práce môže zamestnávateľ poskytnúť odstupné zamestnancovi, s ktorým skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. Podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce ide o výpoveď z dôvodu, keď sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce. To znamená, že keď sa zamestnávateľ zrušuje a zamestnanec dostane z uvedeného dôvodu výpoveď z pracovného pomeru, tomuto zamestnancovi v tomto prípade prináleží odstupné. Podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce totiž zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak nejde o výpoveď z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu, o výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, iba vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Ďalším dôvodom, kedy vznikne zamestnancovi nárok na odstupné, je prípad, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ v tomto prípade dá zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Aj v tomto prípade je možné dať zamestnancovi výpoveď len vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo aj vtedy, ak zamestnávateľ síce ponúkne zamestnancovi vhodnú prácu, ale zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce alebo sa podrobiť predchádzajúcej príprave na túto inú prácu.

Prečítajte si tiež: Kedy máte nárok na odstupné alebo odchodné?

Dôvodom na poskytnutie odstupného je aj skutočnosť, ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V tomto prípade zamestnanec predloží zamestnávateľovi lekársky posudok, podľa ktorého stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. V takomto prípade môže zamestnávateľ zamestnanca preložiť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú môže vykonávať aj vzhľadom na svoj zdravotný stav, a ak zamestnanec túto prácu odmietne alebo zamestnávateľ takúto prácu nemá, zamestnávateľ dá zamestnancovi výpoveď z pracovného pomeru a zamestnancovi tiež vzniká nárok na odstupné.

To znamená, že odstupné patrí zamestnancom len z týchto dôvodov vymedzených v § 76 ods. V iných prípadoch môže zamestnávateľ poskytnúť odstupné len vtedy, ak to má upravené v podnikovej kolektívnej zmluve. Napr. Takisto nepatrí odstupné ani pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom vymedzeným zákonom č. 138/2019 Z. z. Zamestnávatelia, na ktorých sa vzťahuje zákon č. 552/2003 Z. z., musia dodržať aj obmedzenie ustanovené v § 13b ods. 2 zákona č. 552/2003 Z. skončí výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo písm. Do počtu odpracovaných rokov na uvedené účely sa započítava čas trvania pracovného pomeru u zamestnávateľa, ktorý zamestnancovi doručuje výpoveď, t. j.

Ukončenie pracovného pomeru dohodou a odstupné

Pri ukončení pracovného pomeru dohodou môžeš získať odstupné, ak je dôvod ukončenia spojený s organizačnými zmenami, zrušením pracovného miesta alebo nadbytočnosťou. Dohoda musí jasne obsahovať dôvod ukončenia pracovného pomeru, ktorý zakladá nárok na odstupné.

Odstupné pri hromadnom prepúšťaní

Ak zamestnávateľ vykonáva hromadné prepúšťanie, odstupné ti prináleží, ak tvoje pracovné miesto bolo zrušené. Nárok na výšku odstupného sa určuje podľa rovnakých pravidiel ako pri iných organizačných dôvodoch. Pri zamestnancoch s pracovným pomerom kratším ako 2 roky patrí 1 mesačný plat, pri dĺžke 2 až 5 rokov 2 mesačné platy a pri pracovnom pomere 5 rokov a viac minimálne 3 mesačné platy.

Príklad z praxe

Z dôvodu zmeny dodávateľských vzťahov a spôsobu obchodovania počas pandémie Covid-19 sa zamestnávateľ rozhodol dohodnúť sa zamestnancom Ivanom o ukončení pracovného pomeru, nakoľko nemá pre neho prácu. V Dohode o ukončení pracovného pomeru je uvedený dôvod ukončenia pracovného pomeru ako zmena organizácie práce. Ak by nastala totožná situácia, avšak zamestnávateľ by ukončil pracovný pomer výpoveďou, Ivanovi tiež vzniká nárok na odstupné, pretože výpoveď dostal z dôvodu organizačnej zmeny. Výška odstupného by bola vyrátaná podľa doby trvania pracovného pomeru, čiže vo výške priemernej mesačnej mzdy, ale zároveň by mu plynula aj výpovedná lehota. Zamestnávateľ by mu vyplatil odmenu aj za mesiace, počas ktorých výpovedná doba plynula a následne aj odstupné. Výpovedná lehota by bola v tomto prípade najmenej dva mesiace. Ak ide o ukončenie pracovného pomeru z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vzniká nárok na odstupné bez ohľadu na spôsob ukončenia pracovného pomeru, vo výške najmenej desaťnásobku priemernej mzdy zamestnanca.

Prečítajte si tiež: Výplata odchodného a odstupného

Povinnosť vrátenia odstupného

Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak.

Výpočet výšky odstupného

Výška odstupného sa vypočíta na základe tvojej priemernej mesačnej mzdy a dĺžky pracovného pomeru u daného zamestnávateľa. Výpočet odstupného vychádza z pravidiel stanovených Zákonníkom práce. Pri stanovení odstupného sa zohľadňuje, ako dlho si bol zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa. Napríklad ak si pracoval menej ako jeden rok, odstupné zvyčajne zodpovedá mesačnej mzde, zatiaľ čo za dlhšie obdobia môže byť odstupné vo výške dvoch alebo viacerých mesačných platov. Ak si pracoval menej ako 2 roky, máš nárok na odstupné vo výške 1 mesačného platu. Pri pracovnom pomere dlhšom ako 2 roky získavaš 2 mesačné platy a nad 5 rokov minimálne 3 mesačné platy. Pri určovaní výšky odstupného vychádzame z priemerného zárobku zamestnanca podľa ustanovenia § 134 zákona č. 311/2001 Z. z.

Výška odstupného upravená Zákonníkom práce je len minimálnou hranicou. Zamestnávateľ môže poskytnúť aj vyššiu sumu odstupného. Výška odstupné sa v jednoduchosti povedané počíta podľa pomeru rokov odpracovaných pre zamestnávateľa a násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Zamestnávateľ so zamestnancom ukončil pracovný pomer výpoveďou z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačnej zmeny. Keďže zamesntanec pracoval pre zamestnávateľa viac ako 10 rokov, ale menej ako 20 rokov, má podľa § 76 ods. 1 pśm.

Príklad

Zamestnávateľ skončil pracovný pomer so zamestnancom z dôvodu organizačných zmien k 31. 1. 2014 s tým, že mu vyplatil odstupné vo výške 4-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Ak tohto zamestnanca opäť zamestná ku dňu 1. 5. Áno. Ak zamestnanec po skončení pracovného pomeru nastúpi opäť k tomu istému zamestnávateľovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, je povinný vrátiť odstupné alebo jeho pomernú časť, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak. Pomerná časť odstupného sa určí podľa počtu dní od opätovného nástupu do pracovného pomeru do uplynutia času vyplývajúceho z poskytnutého odstupného.

Termín výplaty odstupného

Termín výplaty odstupného je predmetom ustanovení Zákonníka práce. Podľa Zákonníka práce zamestnávateľ a zamestnanec plnia konkrétne právne povinnosti pri ukončení pracovného pomeru, ak vzniká nárok na odstupné. Odstupné sa v zmysle Zákonníka práce zvyčajne vypláca v rovnakom termíne ako mzda, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec nedohodnú inak. Ak nie je dohodnutý odklad, odstupné dostaneš najneskôr posledný deň pracovného pomeru. V súlade s ustanovením § 76 ods. Ak zamestnávateľ nevyplatí zamestnancovi odstupné v stanovenom termíne, zamestnávateľ sa dostáva do omeškania.

Prečítajte si tiež: Podmienky vyplatenia doplnkového dôchodkového poistenia

Je potrebné zdôrazniť, že v čase omeškania už veriteľ nie je voči dlžníkovi v postavení zamestnanca a zamestnávateľa, a tak nejde o pracovnoprávny vzťah upravený ustanoveniami Zákonníka práce, ale o občianskoprávny vzťah, na ktorý sa v zmysle ustanovenia § 1 ods. 4 Zákonníka práce vzťahujú ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Nevyplatením odstupného, na ktoré vznikol zamestnancovi nárok sa zamestnávateľ vystavuje riziku trestného stíhania. V súlade s ustanoveniami zákona č 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom a účinnom znení je nevyplatenie mzdy alebo odstupného považované za trestný čin. V súlade s ustanovením § 214 ods.

Odstupné vs. Odchodné

Kým odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, odchodné plní inú funkciu. Predstavuje totiž akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Ako to je s nárokom na ne a v akej výške vám prináležia? Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%) (stačí vznik nároku)
2. Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Podmienky pre odchodné upravuje § 76a Zákonníka práce.

Vplyv odstupného na dávky sociálneho poistenia

Odstupné nemá vplyv na výšku dávok sociálneho poistenia, ale môže ovplyvniť nárok na podporu v nezamestnanosti. Ak dostaneš odstupné, Sociálna poisťovňa môže odložiť vyplácanie podpory o obdobie, za ktoré bolo odstupné poskytnuté. Napríklad, ak odstupné pokrýva dva mesiace, podpora v nezamestnanosti začne prúdiť až po uplynutí tohto obdobia.

Dôležité upozornenia

• Nárok na odstupné sa môže premlčať, ak si ho zamestnanec neuplatní včas.
• Nárok na odstupné môže vzniknúť aj v iných špecifických prípadoch, ak to upravuje osobitný predpis, kolektívna zmluva alebo pracovná zmluva.
• Niektorí zamestnávatelia poskytujú odstupné aj nad rámec zákona ako prejav dobrej vôle, alebo ako súčasť interných smerníc.
• Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy.

tags: #ako #vyplatiť #odstupné #zamestnancovi