Predčasný dôchodok a súvisiace nároky: Odstupné, odchodné a iné aspekty

Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na predčasný dôchodok a s ním súvisiace nároky, ako sú odstupné a odchodné. Cieľom je poskytnúť čitateľovi jasný a štruktúrovaný prehľad o podmienkach a nárokoch spojených s týmito témami, a to s prihliadnutím na platnú legislatívu.

Odstupné - kompenzácia za ukončenie pracovného pomeru

Odstupné predstavuje finančnú kompenzáciu, ktorú zamestnanec dostáva pri ukončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa za určitých, zákonom stanovených, podmienok. Nárok na odstupné vzniká, ak zamestnávateľ ukončí pracovný pomer so zamestnancom, ktorý u neho pracoval minimálne 2 roky, a to z dôvodov uvedených v § 63 Zákonníka práce. Medzi tieto dôvody patrí napríklad situácia, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, alebo keď sa zamestnanec stane nadbytočným. Dĺžka trvania pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce až po doručenie výpovede alebo uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru.

Dôležité: Ak zamestnanec podá výpoveď sám, nárok na odstupné mu nevzniká.

Pre výpočet výšky odstupného je kľúčové vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Zákonník práce presne definuje, za akých podmienok a v akej výške odstupné patrí.

Odchodné - odmena pri odchode do dôchodku

Odchodné je inštitút pracovného práva, ktorý predstavuje formu odmeny od zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru zamestnanca pri jeho odchode do dôchodku. V zmysle Zákonníka práce ide o zákonný nárok zamestnanca, ale len v prípade prvého skončenia pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne uvádza, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Predčasný dôchodok a práca na dohodu

V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, kedy nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%). Stačí, ak nárok vznikne.
2. Zamestnanec požiada o poskytnutie uvedeného dôchodku pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Zákonník práce určuje len minimálnu výšku odchodného, a to sumu vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť upravená v kolektívnej zmluve, avšak opäť len za predpokladu, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po nadobudnutí nároku na niektorý z dôchodkov.

Výnimka: Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť odchodné v prípade, ak so zamestnancom okamžite skončí pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda z dôvodu, ak bol zamestnanec právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, alebo z dôvodu, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu.

Odstupné a odchodné starostu obce

Po zániku mandátu starostu z dôvodu skončenia funkčného obdobia mu patrí peňažné plnenie s názvom odstupné. Odstupné sa poskytuje z rozpočtu obce a vypočíta sa ako príslušný násobok priemerného mesačného platu starostu.

Starostovi obce môže vzniknúť nárok aj na odchodné, ale nie z titulu výkonu verejnej funkcie, ale z dôvodu existencie pracovného pomeru, ktorý bude ukončený. Ak bol starosta pred nástupom do funkcie v pracovnom pomere, z ktorého bol na výkon funkcie starostu uvoľnený, pracovný pomer nezanikol. Ak po skončení výkonu verejnej funkcie nebude pokračovať v pracovnom pomere, dôjde ku skončeniu pracovného pomeru a môže mu vzniknúť nárok na odchodné.

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

Dôchodkové poistenie pri dohodách

Je dôležité rozlišovať, aké povinnosti vyplývajú zo zákona o sociálnom poistení pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

• Ak má zamestnanec uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a má pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.
• Ak má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a má priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, či už s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným príjmom, neplatí odvody.

Výška odvodov na starobné poistenie:

• 14 % z vymeriavacieho základu (VZ), ak nie je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie.
• 10 % z VZ, ak je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera.

Zúčtovanie príjmu počas trvania povinného poistenia zamestnanca sa vykonáva do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu. Ak má žiak/študent alebo dôchodca uzatvorené viaceré dohody, v jednom kalendárnom mesiaci si môže určiť na neplatenie poistného iba jednu z nich. Dohodu na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) si dohodár určuje u zamestnávateľa.

Dohoda o brigádnickej práci študentov

Dohodu o brigádnickej práci študentov je možné uzatvoriť len s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia. Strata štatútu študenta má rozhodujúci vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na dohodu o brigádnickej práci študentov.

Novela Zákonníka práce zaviedla inštitút "prezumpcie (fikcie) zachovania štatútu do 31. augusta" pre:

Prečítajte si tiež: Výchova dieťaťa v striedavej starostlivosti

• Bývalého žiaka strednej školy v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. augusta.
• Bývalého študenta dennej formy vysokoškolského štúdia v čase od riadneho ukončenia štúdia do 31. augusta.

V kontexte EÚ má spojenie "podľa osobitného predpisu" širší význam. Štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia musí byť v súlade so zákonom o vysokých školách. Z uvedeného možno konštatovať, že aj študent dennej formy zahraničnej vysokej školy má „štatút študenta podľa osobitného predpisu“, a preto by sa mali ustanovenia upravujúce výkon práce na dohodu o brigádnickej práci študentov vzťahovať aj na študenta, študujúceho v zahraničí.

Zrážky zo mzdy a dohody o nich

Zamestnávateľ je povinný akceptovať dohodu o zrážkach zo mzdy a nemá možnosť s ňou nesúhlasiť. Pokiaľ by zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy podľa predloženej dohody, porušil by svoju zákonnú povinnosť zrážky vykonávať.

Občiansky zákonník však ustanovuje, že zabezpečenie záväzku zrážkami zo mzdy je neplatné, ak nebolo dohodnuté písomne v osobitnej listine, a spotrebiteľ nebol výslovne poučený o jeho dôsledkoch a nemal možnosť ho odmietnuť. Súdy vyhlasujú dohody o zrážkach zo mzdy za neplatné, pretože sú v rozpore s platnou právnou úpravou.

Výzva na vykonávanie zrážok od veriteľa nie je exekučný titul, čo znamená, že zamestnávateľ nie je povinný vykonávať zrážky zo mzdy automaticky. Mzdová učtáreň by mala venovať osobitnú pozornosť k "existencii" dohody o zrážkach zo mzdy. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy zakomponovaná v rámci iného dokumentu, napríklad v úverovej zmluve, nie je to dostačujúce. Ak súčasťou prílohy nebola dohoda o zrážkach zo mzdy doručená na osobitnej listine, ani na dodatočné vyžiadanie zamestnávateľa, mzdová učtáreň nemôže zrážku zo mzdy vykonať.

Elektronický podpis v dohode o zrážke zo mzdy

Základnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov je jej písomná forma. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná, ak je tento urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.

Súčasná právna úprava rozoznáva tzv. obyčajný elektronický podpis, a tzv. kvalifikovaný elektronický podpis. Elektronický dokument podpísaný kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom sa bez ďalšieho považuje za dokument, ktorý bol urobený v písomnej forme. Ak je elektronický dokument opatrený len tzv. obyčajným elektronickým podpisom, je potrebné preukázať identifikáciu podpisujúcej osoby, a tiež pravosť podpisu.

Pokiaľ dohoda o zrážkach zo mzdy nie je podpísaná kvalifikovaným (zaručeným) elektronickým podpisom, je potrebné skúmať, ktoré fyzické osoby elektronické podpisy vyhotovili (teda dohodu podpísali). Až identifikáciou podpisujúcich a potvrdením pravosti podpisov možno dohodu o zrážkach zo mzdy považovať za vyhotovenú v písomnej forme. Na spochybnenie platnosti dohody o zrážkach zo mzdy je autorizovaný zamestnanec, keďže on - na rozdiel od zamestnávateľa - je zmluvnou stranou dohody.

Záver: Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov musí byť vyhotovená v písomnej forme, inak je neplatná. Písomná forma právneho úkonu je zachovaná aj v prípade, ak je tento urobený elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila, pričom písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

Ďalšie pracovnoprávne aspekty

Čerpanie dovolenky po častiach

Zákonník práce priamo neumožňuje, ale ani “nezakazuje”, že zamestnanec nemôže čerpať jeden deň, dva dni alebo poldeň dovolenky. Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Zvyšné časti dovolenky možno čerpať aj v kratších úsekoch. Výnimočne možno čerpať dovolenku aj poldeň, predovšetkým v prípadoch, kedy zamestnancovi v takomto rozsahu vznikol nárok na dovolenku (napr. pri zaokrúhľovaní dovolenky pri určení pomernej časti dovolenky alebo dovolenky za odpracované dni) alebo ak zamestnanec (výnimočne) požiadal zamestnávateľa o čerpanie dovolenky v takomto úseku a so zamestnávateľom sa takto aj dohodol.

Náhrada straty času pri pracovnej ceste

Celkový čas trvania pracovnej cesty nemusí byť totožný s pracovným časom zamestnanca. Osobitný druh plnenia súvisiaci s pracovnými cestami predstavuje „Náhrada straty času“. Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov dohodnúť, že za čas pracovnej cesty mimo rámca rozvrhu pracovnej zmeny, ktorý nie je prácou nadčas alebo pracovnou pohotovosťou, patrí zamestnancovi dohodnutá peňažná náhrada alebo náhradné voľno s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Príspevok na športovú činnosť dieťaťa

Zamestnanec je povinný preukázať aj úhradu výdavkov oprávnenej osobe na športovú činnosť dieťaťa (napr. PPD, výpis z účtu). Za oprávnené výdavky možno považovať len preukázané výdavky zamestnanca, a nemožno považovať tie výdavky, ktoré vynaloží iná osoba. Ak ide o rodičov dieťaťa, Zákonník práce neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa, ale za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa. Zamestnávateľ nemá povinnosť preverovať, či druhý z rodičov si na to isté dieťa uplatňuje uvádzaný príspevok.

Otcovské a materské dávky

Inému poistencovi vznikne nárok na otcovské/materské odo dňa, od ktorého žiada o priznanie. Ak otcovi vznikol nárok na otcovské a následne si do troch rokov veku dieťaťa uplatní aj nárok na materské, obdobie poskytovania otcovského sa odpočíta z celkového nároku na materské. Nárok na dávku otcovské/materské si otec dieťaťa uplatní prostredníctvom tlačiva predpísaného ústredím Sociálnej poisťovne „Žiadosť iného poistenca o materské“. Nárok na „otcovské“ vznikne otcovi dieťaťa v rozsahu maximálne dvoch týždňov (14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. V prípade, ak je dieťa alebo matka s dieťaťom v tomto období hospitalizovaní, toto obdobie sa predlžuje o obdobie hospitalizácie.

tags: #mrp #dohoda #predčasný #dôchodok #podmienky