Ako dlho môže lekár vystaviť PN: Podrobný sprievodca

Dočasná pracovná neschopnosť (PN), bežne známa ako práceneschopnosť, je obdobie, počas ktorého zamestnanec nie je schopný vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. O dĺžke trvania PN rozhoduje ošetrujúci lekár, ktorý zohľadňuje zdravotný stav pacienta a jeho schopnosť vykonávať prácu. Vystaviť PN môže všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný.

Elektronická Práceneschopnosť (ePN) od 1.1.2024

Od 1. januára 2024 vstúpili do platnosti zmeny, ktoré zjednodušujú proces vystavovania a správy PN. Medzi najvýznamnejšie patrí zavedenie elektronickej práceneschopnosti (ePN), ktorá má priniesť úľavu pacientom, zamestnávateľom aj lekárom.

Kľúčové zmeny v ePN:

1. Elektronické vystavovanie a ukončovanie: PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).
2. Bez papierovej komunikácie: Pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne “papiere”- komunikácia lekár, pacient, Sociálna poisťovňa, zamestnávateľ prebieha iba elektronicky.
3. Vystavovanie bez ohľadu na špecializáciu: ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista.
4. Rozhodnutie lekára: O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia.
5. Povinnosť vystaviť ePN: Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN.
6. Ukončenie ePN: Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Spätná platnosť a povinnosti pacienta pri ePN:

• Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni.
• Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte doručovať žiadne potvrdenia o práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni, nežiadate o náhradu mzdy ani o dávku nemocenské, nenahlasujete číslo účtu v banke, na ktorý vám bude poukazovaná dávka nemocenské, neoznamujete ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti.

Nárok na nemocenské

Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia podľa toho, či je zamestnanec, SZČO, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ - sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.

Zamestnanec

• prvé tri dni trvania PN - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• štvrtý až desiaty deň - náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
• od jedenásteho dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané), jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní, nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.

V prípade, že si nemocenské chceme vypočítať presne, určíme si tzv. denný vymeriavací základ. Denný vymeriavací základ je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých sa zaplatilo poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období (napr. v uplynulom kalendárnom roku), a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 55 % z denného vymeriavacieho základu je výška nemocenského na deň.

Prečítajte si tiež: Prehľad možností odpustenia dlhu

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti.

Osoba v ochrannej lehote

Osoba v ochrannej lehote je osoba, ktorej nemocenské poistenie zaniklo (napr. sa skončil jej pracovný pomer) a ktorá po zániku tohto poistenia ochorela alebo utrpela úraz a stala sa práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak nemocenské poistenie trvalo menej ako sedem dní, ochranná lehota trvá toľko dní, koľko trvalo nemocenské poistenie. V prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov.

Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou v ochrannej lehote, má nárok na nemocenskú dávku:

• prvé tri dni trvania PN - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
• od štvrtého dňa - nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.

Výplata nemocenského:

Nemocenské sa vypláca spätne za predchádzajúci mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po jeho podpísaní odovzdať pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

Prečítajte si tiež: Nárok na zdravotnú starostlivosť v Dôvere

Maximálna dĺžka poberania nemocenského:

Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých desiatich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Liečebný režim počas PN

Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada.

Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti jedným z nasledovných spôsobov:

• v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky
• alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne

Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Prečítajte si tiež: Ručenie a nesúhlas ručiteľa

Vychádzky:

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu:

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť.

Ak posudkový lekár rozhodne o ukončení PN, ošetrujúci lekár je povinný vytvoriť elektronický záznam o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Posudkový lekár môže ukončiť PN, ak má za to, že pacient nie je skutočne práceneschopný a dlhodobo poberá dávky bez riadneho dôvodu.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.

Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku.

Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

Výpoveď počas PN

Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší.

Novela zákona č. 578/2004 Z. z.

Ministerstvo zdravotníctva predložilo novelu zákona č.578/2004, ktorá prináša pozitívne zmeny pre pacientov aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Odporučenie preskripcie (predpísania) liekov od špecialistu pre všeobecného lekára bude na 12 mesiacov. Novela umožní pacientom, ktorí majú ochorenia, ktoré sa nezlučujú alebo výrazným spôsobom zamedzujú potrebný zubno-lekársky výkon, absolvovať zubno-lekárske ošetrenie v celkovej anestézii plne alebo čiastočne uhrádzanej z verejného zdravotného poistenia. Lekár v ambulancii pohotovostnej služby (APS) alebo zubnej APS bude môcť po novom pacientovi vystaviť potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, teda klasickú PN. V prípade, ak službukonajúci lekár zhodnotí, že vystavenie PN je vzhľadom na pacientov zdravotný stav nevyhnutné. Zmeny nastanú aj pri ukončovaní ePN. Po novom bude poistencom nad 75 rokov pred kúpeľnou liečbou postačovať vyšetrenie u ošetrujúceho lekára a nie internistu. Táto veková hranica sa tak posúva o 5 rokov. Ďalšou zmenou bude skrátenie doby pri epilepsii, kedy pacient nemohol absolvovať kúpeľnú liečbu, a to z 3 rokov na 1 rok. Vypúšťajú sa indikácie na kúpeľnú liečbu v súvislosti s COVID-19. V rámci vybraných diagnóz bol doplnený lekár odboru fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia ako indikujúci lekár. Definuje sa legislatívny rámec pre telemedicínu v systéme zdravotnej starostlivosti v SR. Spresňuje sa jedna z činností zdravotnej poisťovne týkajúca sa poradenstva pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia poskytovaného poistencom a platiteľom poistného. Úpravou sa zabezpečuje, aby vysokošpecializované lôžka boli uvoľňované pre ďalších pacientov. To znamená, ak pacient už danú vysokošpecializovanú starostlivosť nepotrebuje, bude prevzatý do nemocnice čo najbližšie k jeho trvalému bydlisku na komplexné doliečenie. Ustanovenie zabezpečuje, aby ak napríklad lekár so špecializáciou v psychiatrii, ktorý prevádzkuje psychiatrickú ambulanciu, mohol otvoriť aj napríklad psychiatrický stacionár a bol odborným zástupcom v oboch zariadeniach. Odborného zástupcu môže vykonávať len v zariadení nadväzujúcom na ambulanciu s rovnakým odborným zameraním - okrem stacionárov aj na SVLZ pracoviská alebo zariadenia JZS. Pre ambulancie sa zavádza príznak verejnej dostupnosti. Dopĺňa sa splnomocňovacie ustanovenie tak, aby Zoznam zdravotných výkonov mohol obsahovať údaj o trvaní zdravotného výkonu v minútach, ohodnotenie zdravotného výkonu v bodoch alebo cenách, pravidlá tvorby bodov alebo cien ako aj vyjadrenie, či je výkon plne, čiastočne alebo neuhrádzaný z verejného zdravotného poistenia. Ponecháva sa, že zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda SR nariadením vlády. Obmedzovacie prostriedky sa budú evidovať len vo vzťahu k osobám s duševnou poruchou a nie na všetkých somatických oddeleniach. Ruší sa rozdelenie na populačný a oportúnny skríning.

Časté otázky a odpovede

Mám chrípku, ležím doma s horúčkou, nevládzem ísť do práce. Mám svojho všeobecného lekára, ale liečim sa u ortopéda (zmeny na chrbtici) a kožného lekára (psoriáza). Na koho sa obrátim kvôli ePN?

S chrípkou sa obráťte sa na svojho všeobecného lekára, ktorý rozhodne o ďalšom postupe. Ak po vyšetrení rozhodne o vystavení ePN, urobí tak.

Chodím na pravidelné kontroly k pneumológovi, mám prieduškovú astmu. Môj stav sa zhoršil, nevládzem pracovať. Som na vyšetrení u pneumológa. Kto mi vystaví ePN?

Vašu ePN, keď Váš aktuálny zdravotný stav vyhodnotí a uzná Vás za neschopného práce, vystaví po vyšetrení Váš pneumológ.

Bolí ma hrdlo. Nemám v mieste pracoviska všeobecného lekára, mám ho 300 km ďaleko a nechodím ani k žiadnemu špecialistovi. Chcem sa liečiť doma.

Vyšetrenie pre bolesť hrdla nie je indikovaná na vyšetrenie na pohotovosti (ambulantnej pohotovostnej službe), vyšetrenie nie je neodkladné.

Zajtra ma budú operovať na pruh na pracovisku jednodňovej chirurgie. Po príchode na pracovisko jednodňovej chirurgie požiadajte personál o vystavenie ePN.## Liečim sa na srdce u internistu. Posledné dva dni sa zadýchavam a necítim sa dobre. Práve som u svojho internistu. Po vyšetrení internista rozhodne o indikácii ePN, pokiaľ zhoršenie zdravotného stavu bráni pacientovi pracovať. Ak je v tomto prípade pacient neschopný pracovať, ePN vystaví internista.## Hospitalizovali ma pre žlčníkový záchvat, vyoperovali mi žlčníkové kamene. Nemocnica mi vystavila ePN.## Zlomil som si ruku. Na urgente ma vyšetril chirurg, naložili mi sadru, vystavili mi ePN. ePN, ktorú vystaví urgentný príjem, je automaticky vložený v systéme, ambulanciu všeobecného lekára nemusíte navštíviť. Lekár urgentného príjmu je povinný vložiť do systému ezdravie aj nález súvisiaci s úrazom pacienta.## Môj ošetrujúci lekár má dovolenku, zastupuje ho iný lekár.

**Na urgentom príjme nemocnice alebo v ambulantnej pohotovostnej službe sa vystavenie ePN týka úrazov a vážnych výlučne NEODKLADNÝCH zmien zdravotného stavu, napr. zlomeniny, iné úrazy a podobne - tieto pracoviská nie sú miestami vystavenia ePN pre iné ochorenia, ktorých riešenie, ktoré znesú odklad do ďalšieho pracovného dňa!

Dôležité upozornenia

• PN nie je možné vystaviť so spätným dátumom, ale len v deň vyšetrenia.
• PN môže ukončiť lekár, ktorý vám ju vystavil a aj posudkový lekár Sociálnej poisťovne.

tags: #ako #dlho #môže #lekár #vystaviť #PN