Nadobudnutie českého občianstva vyhlásením: Podmienky a dôsledky

Občianstvo predstavuje komplexný koncept, ktorý zahŕňa právnu, spoločenskú a politickú dimenziu. Právna dimenzia sa týka práv a povinností občanov, zatiaľ čo spoločenský a politický rozmer zahŕňa budovanie určitého politického spoločenstva s osobitnou identitou. Koncept občianstva je kľúčový pre demokraciu, rovnosť a súdržnosť v spoločnosti. Avšak, v histórii bolo občianstvo často vylučujúcim konceptom, ktorý upieral postavenie a práva rôznym skupinám, ako sú otroci, prisťahovalci, rasové a etnické menšiny a najmä ženy. Aj v postkomunistických krajinách boli procesy budovania štátov a národov sprevádzané vylúčením menšín.

Tento článok sa zameriava na nadobudnutie českého občianstva vyhlásením, analyzuje podmienky a dôsledky tohto procesu.

Vývoj konceptu občianstva

Občianstvo má svoje korene v starovekých Aténach a Ríme a prešlo rozsiahlym vývojom. V priebehu histórie bolo často nástrojom na vylúčenie. Menšiny boli v rôznych obdobiach vylučované v USA, Európe a inde. Po páde komunizmu v roku 1989 bolo vo východnej Európe vylúčených mnoho národnostných, etnických a náboženských menšín, najmä Rómov. V krajinách bývalej Juhoslávie boli Rómovia vylúčení z občianstva priamou diskrimináciou alebo kvôli registračným procedúram. Veľký počet českých Rómov bol zbavený českého občianstva zákonom z roku 1993 po Nežnej revolúcii a rozdelení Československa.

Na druhej strane, občianstvo tvorí ústredný koncept demokracie, ktorá je založená na princípoch práv, povinností a politickej participácie. Za základné princípy občianstva sa považujú aktivita, členstvo a právny stav, ktorý zahŕňa práva a povinnosti.

Chápanie konceptu občianstva sa v priebehu storočí menilo v závislosti od mnohých faktorov. Existujú rôzne koncepcie občianstva, pričom sa najčastejšie spomínajú liberálna, libertariánska a republikánska. Odlišné myšlienky občianstva sa prezentujú v tzv. post-liberálnych (socializmus, feminizmus, ekológia), postmoderných a multikultúrnych koncepciách.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Nadobudnutie českého občianstva vyhlásením

Zákon č. 186/2013 Sb. o štátnom občianstve Českej republiky upravuje podmienky nadobudnutia a straty štátneho občianstva. § 31 tohto zákona sa týka nadobudnutia štátneho občianstva vyhlásením.

Podmienky nadobudnutia občianstva podľa § 31

Odsek 1 ustanovenia § 31 konštatuje, že štátne občianstvo Českej republiky vyhlásením môže nadobudnúť fyzická osoba, ktorá pozbyla české alebo československé štátne občianstvo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak sa nejednalo o pozbytí československého štátneho občianstva:

• podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky o úprave československého štátneho občianstva osôb národnosti nemeckej a maďarskej, alebo
• podľa zmluvy medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o Zakarpatskej Ukrajine, alebo
• ak ide o československého štátneho občana, ktorý sa k 1. januáru 1969 stal, alebo by sa k tomuto dňu stal štátnym občanom Slovenskej socialistickej republiky, anebo po 1. januári 1969 nadobudol štátne občianstvo Slovenskej socialistickej republiky alebo Slovenskej republiky.

Daný odsek 3 nadobudol účinnosť dňa 06.09.2019, kedy bol Zákon č. 186/2013 Sb. novelizovaný zákonom č. 207/2019 Sb.

Historický kontext a zmeny v legislatíve

V pôvodnom vládnom návrhu zákona z roku 2012 sa nachádzal § 31, ktorý obsahoval aj možnosť nadobudnutia štátneho občianstva Českej republiky prostredníctvom vyhlásenia pre bývalých občanov Československa, prípadne Českej socialistickej republiky alebo Slovenskej socialistickej republiky. Táto možnosť sa v pôvodne navrhovanej podobe vzťahovala aj na deti a vnukov, a to v prípade, ak aspoň jeden z rodičov vedel preukázať svoje pôvodné občianstvo.

Pri prerokúvaní návrhu zákona o štátnom občianstve v Poslaneckej snemovni navrhol ústavnoprávny výbor upraviť § 31 tak, aby deti a vnuci už nemohli nadobudnúť štátne občianstvo vyhlásením. Tento pozmeňujúci návrh bol následne snemovňou prijatý. Aj keď bol v Senáte predložený pozmeňujúci návrh, ktorého cieľom bolo vrátiť § 31 do pôvodného znenia predloženého vládou, tento návrh prijatý nebol.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Z vyššie uvedeného vyplýva, že na jednej strane bola s veľkým očakávaním prijatá možnosť dvojitého občianstva, na strane druhej však prijatá legislatíva v praxi často rozdelila rodiny. Vznikali situácie, keď jedno dieťa, narodené ešte pred zavedením možnosti dvojitého občianstva, má odlišné štátne občianstvo než jeho súrodenec narodený už po tomto dátume. To spôsobuje výrazné komplikácie, napríklad pri cestovaní, pri návrate do Českej republiky či pri možnosti navštevovať školy, pretože jedno dieťa má práva a povinnosti občana Českej republiky a druhé nie.

Ústavný kontext a finančné dopady

Článok 12 Ústavy stanovuje, že spôsob nadobúdania a straty štátneho občianstva Českej republiky určuje zákon (odsek 1) a že nikoho nemožno zbaviť štátneho občianstva proti jeho vôli (odsek 2). Predložený návrh je preto v súlade s článkom 12 Ústavy aj so širším ústavnoprávnym kontextom inštitútu občianstva.

Návrh nemá žiadny finančný dopad na verejné rozpočty. Uvažovať možno len o čiastočnom zvýšení administratívnej záťaže pre správne orgány, ktoré prijímajú a rozhodujú o vyhláseniach o nadobudnutí štátneho občianstva Českej republiky, čo so sebou nesie aj určité zvýšenie prevádzkových nákladov.

Osobitné ustanovenia pre deti

V prípade dieťaťa, rodičia, prípadne jeden z nich, môžu pre dieťa urobiť samostatné vyhlásenie podľa odseku 3. Je potrebný súhlas druhého rodiča s nadobudnutím štátneho občianstva Českej republiky s jeho úradne overeným podpisom. Na nadobudnutie štátneho občianstva Českej republiky vyhlásením podľa odseku 3 dieťaťom starším ako 15 rokov je potrebný jeho súhlas s úradne overeným podpisom.

Zhrnutie podmienok

Aj napriek pomerne zložitej právnej terminológii, ktorú obsahuje § 31 ods. 1 zákona o státním občanství České republiky, je možné z tohto ustanovenia vyvodiť konkrétne podmienky, za ktorých možno nadobudnúť štátne občianstvo Slovenskej republiky vyhlásením. V prípadoch, keď podmienky podľa tohto odseku nie sú splnené, vyhlásením občianstvo nadobudnúť nemožno.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Osoba, ktorá pred 1. januárom 1969 stratila československé občianstvo prepustením zo štátneho zväzku, alebo jej bolo odňaté, môže vyhlásením nadobudnúť opätovne české občianstvo, ak sa táto strata nestala:

• podľa ústavného dekrétu prezidenta republiky č.
• podľa Zmluvy medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o Podkarpatskej Ukrajine (č.
• ak ide o československého občana, ktorý sa k 1. januáru 1969 stal, resp. by sa stal občanom Slovenskej socialistickej republiky.

Nadobudnutie občianstva pre potomkov (§ 32)

Okrem vyššie analyzovaného ustanovenia § 31 sa možnosť nadobudnúť štátne občianstvo Českej republiky pre potomkov objavuje aj v ustanovení § 32. Podľa odseku 1 ustanovenia § 32 „prohlášením může nabýt státní občanství České republiky fyzická osoba, která byla k 31. prosinci 1992 státním občanem České a Slovenské Federativní Republiky a nebyla českým státním občanem ani státním občanem Slovenské republiky.

So zreteľom na § 32 odsek 1 ide o situácie, kedy bývalý občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ku dňu 31.12.1992 po následnom zániku tohto štátneho útvaru nebol občanom ani Českej republiky ani Slovenskej republiky. Ako sa uvádza aj v dôvodovej správe, ide o veľmi špecifické situácie, kedy daným osobám bolo paradoxne ponechané občianstvo federácie.

tags: #nadobudnutie #českého #občianstva #vyhlásením #podmienky