Daňové hľadisko pri nadobudnutí majetku od spoločníka

V článku sa zameriame na daňové aspekty nadobudnutia majetku od spoločníka, pričom zohľadníme rôzne formy nadobudnutia a ich dopad na daňové povinnosti.

Úvod

Nadobudnutie majetku od spoločníka je bežnou transakciou v podnikateľskom prostredí. Táto transakcia však so sebou prináša celý rad daňových povinností, ktoré je potrebné dôkladne poznať a dodržiavať. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o daňových aspektoch nadobudnutia majetku od spoločníka, a to z pohľadu rôznych foriem nadobudnutia a zúčastnených strán.

Oslobodenie príjmov z predaja majetkovej účasti

S účinnosťou od 1. januára 2018 slovenská daňová legislatíva zaviedla pravidlá pre oslobodenie príjmov z predaja majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti vo forme akcií a obchodných podielov pre právnické osoby. Slovenskí daňoví rezidenti - podnikateľské právnické osoby a zahraničné právnické osoby so stálou prevádzkarňou na Slovensku môžu využiť prechodné ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z.

Predaj akcií alebo obchodného podielu

Pri predaji akcií alebo obchodného podielu je dôležité rozlišovať, či akcie alebo obchodný podiel predáva fyzická alebo právnická osoba. Všeobecným právnym predpisom, ktorý upravuje nadobudnutie účasti spoločníka v spoločnosti a jej právne dôsledky, je zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p.

Akcie ako cenný papier

Podľa § 154 ods. patrí do sústavy cenných papierov, ktoré sú definované ako peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám [§ 2 ods. 1 zákona č. 566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v z. n. p. (ďalej len "zákon o cenných papieroch")]. Akcia podľa § 155 Obchodného zákonníka predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov akciovej spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou, ktoré sú spojené s akciou ako s cenným papierom, ak zákon neustanovuje inak. Akcia môže byť vydaná v podobe listinného cenného papiera alebo v podobe zaknihovaného cenného papiera, ak zákon neustanovuje inak, a môže znieť na meno alebo doručiteľa. Akcia na doručiteľa môže byť vydaná len ako zaknihovaná. V prípade jednoduchej spoločnosti na akcie (§ 220i Obchodného zákonníka), akcie spoločnosti môžu mať len zaknihovanú podobu a môžu znieť len na meno. Jednoduchá spoločnosť na akcie môže vydávať kmeňové akcie a akcie s osobitnými právami (určujúcimi rozsah nároku na podiel na zisku alebo na likvidačnom zostatku inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k menovitej hodnote akcií všetkých akcionárov, počet hlasov akcionára inak ako pomerom menovitej hodnoty akcií k výške základného imania, rozsah práva na poskytovanie informácií o spoločnosti). sa podľa § 156 Obchodného zákonníka uskutočňuje podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o cenných papieroch. sa uskutočňuje rubopisom a odovzdaním akcií. Rubopis musí mať písomnú formu. Vo vzťahu k spoločnosti je prevod akcií na meno účinný až zápisom nového akcionára do zoznamu akcionárov.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Darovanie ochrannej známky

Ak sa fyzická osoba ako spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným rozhodne darovať do spoločnosti ochrannú známku, ide o štandardné darovanie v zmysle § 628 Občianskeho zákonníka a nie o vklad do kapitálových fondov z príspevkov podľa § 217a Obchodného zákonníka.

Účtovanie darovanej ochrannej známky

Účtovanie obstarania dlhodobého majetku upravuje § 33 opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva (ďalej len „postupy účtovania“). V zmysle § 33 ods. 4 postupov účtovania sa dlhodobý nehmotný majetok a dlhodobý hmotný majetok nadobudnutý bezodplatne od spoločníkov alebo členov, ktorým sa nezvyšuje základné imanie, účtuje na ťarchu účtu účtovej skupiny 04 - Obstaranie dlhodobého majetku so súvzťažným zápisom v prospech účtu 413 - Ostatné kapitálové fondy. V zmysle § 59 ods. 6 postupov účtovania sa na účte 413 - Ostatné kapitálové fondy účtujú peňažné príspevky a nepeňažné príspevky do kapitálového fondu z príspevkov podľa § 217a Obchodného zákonníka. V tomto prípade je predmetom darovania ochranná známka, pričom predpokladáme, že darovanie ochrannej známky je v súlade s inými osobitnými predpismi.

V zmysle § 37 ods. 7 postupov účtovania na účte 014 - Oceniteľné práva sa účtujú napríklad obchodné značky, ochranné známky len v prípade, ak sa obstarali za odplatu, napríklad kúpou, výmenou a nepeňažným vkladom. V nadväznosti na toto ustanovenie ochrannú známku nadobudnutú darovaním nemožno účtovať na účte 014 - Oceniteľné práva, ale iba vykázať v účtovnej závierke v poznámkach, preto otázka oceňovania a odpisovania z účtovného a daňového hľadiska je bezpredmetná. V prípade, ak by spoločnosť chcela ochrannú známku účtovať do majetku (v dlhodobom nehmotnom majetku), musí realizovať príspevok do kapitálového fondu z príspevkov podľa § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa na splatenie príspevku spoločníka do kapitálového fondu primerane použijú ustanovenia o vkladoch. Týmto spôsobom spoločnosť nadobudne ochrannú známku v zmysle § 37 ods. 7 postupov účtovania za odplatu (nepeňažným vkladom, resp.

Vklad do obchodnej spoločnosti

Vklad do obchodnej spoločnosti je upravený v § 59 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia vkladom spoločníka je súhrn peňažných prostriedkov (ďalej len „peňažný vklad“) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (ďalej len „nepeňažný vklad“), ktoré spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania spoločnosti. Nepeňažným vkladom je iná peniazmi oceniteľná hodnota, ktorú spoločník vkladá do spoločnosti a podieľa sa ňou na výsledku podnikania. Obchodný zákonník neuvádza vyčerpávajúci zoznam možných nepeňažných vkladov, uvádza len kritériá kladené na tento vklad, a to že nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hospodárska hodnota sa dá určiť.

Hodnota nepeňažného vkladu

Výnimkou, kedy sa hodnota nepeňažného vkladu nemusí určiť znaleckým posudkom, je, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom v súlade s právnymi predpismi platnými pre oceňovanie, a to k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Uvedené však neplatí, ak by nastali okolnosti, ktoré by ku dňu splatenia výrazne zmenili hodnotu nepeňažného vkladu (výraznou zmenou v negatívnom slova zmysle môže byť napr. kríza na trhu nehnuteľností, havária automobilu alebo iné poškodenie majetku, výraznou zmenou v pozitívnom slova zmysle by mohlo byť vykonané technické zhodnotenie majetku, vykonaná generálna oprava, napr. výmena motora automobilu atď.). Hodnota nepeňažného vkladu sa tiež nemusí určiť znaleckým posudkom, ak je hodnota vkladu odvodená samostatne pre každý nepeňažný vklad z riadnej účtovnej závierky za predchádzajúce účtovné obdobie overenej audítorom bez výhrady (pretože v účtovnej závierke nie je hodnota majetku vyššia, než je jeho reálna hodnota, skôr naopak, je nižšia, napr.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Prípustné a neprípustné nepeňažné vklady

Medzi možné nepeňažné vklady patria:

• Hnuteľná vec(napr.
• Nehnuteľnosť(napr.
• Právo duševného vlastníctva(buď z oblasti priemyselných práv, napr. rôzne patenty, licencie, alebo z oblasti autorského práva, napr.
• Iné oceniteľné právo(napr.
• Cenné papiere a podiely(napr.
• Podnik alebo časť podniku (nie podiely alebo akcie daného podniku, ale podnik ako celok alebo časť podniku v podobe samostatnej divízie alebo „činnosti“, ktorá je samostatne schopná vytvárať výnosy, resp.

Nepeňažný vklad naopak nesmie byť určený v podobe záväzku vykonať práce alebo poskytnúť služby. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné, aby spoločník splatil svoj vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným napr.

Dohoda o hodnote nepeňažného vkladu

Na valnom zhromaždení, resp. v prípade zakladania spoločnosti v spoločenskej zmluve sa môžu spoločníci dohodnúť, že hodnota, v akej sa nepeňažný vklad započíta na vklad spoločníka, bude nižšia ako hodnota určená znaleckým posudkom. Opačne to nie je možné a bolo by to v rozpore s Obchodným zákonníkom. Nepeňažný vklad do spoločnosti (resp.

Splatenie nepeňažného vkladu a prechod vlastníckych práv

Nepeňažný vklad musí byť splatený pred zápisom výšky základného imania do obchodného registra. Ak spoločnosť nenadobudne právo k predmetu nepeňažného vkladu, je spoločník, ktorý sa zaviazal vložiť do spoločnosti tento vklad, povinný zaplatiť jeho hodnotu v peniazoch a spoločnosť je povinná predmet nepeňažného vkladu spoločníkovi vrátiť. Ak sa zakladá akciová spoločnosť na základe výzvy na upisovanie akcií (vytvorenie základného imania prevyšujúceho vklady zakladateľov), treba uviesť, že akcie nie je možné upisovať nepeňažnými vkladmi.

Vlastnícke práva ku vkladom alebo k ich častiam, prípadne aj iné práva spojené s vkladmi, ktoré boli splatené pred vznikom spoločnosti, prechádzajú na spoločnosť dňom jej vzniku. Vlastnícke práva k nehnuteľnostiam však spoločnosť nadobúda až vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe písomného vyhlásenia vkladateľa opatreného osvedčením o pravosti jeho podpisu. Vkladateľ je povinný odovzdať správcovi vkladu uvedené písomné vyhlásenie pred podaním návrhu na zápis spoločnosti do obchodného registra. Odovzdaním tohto vyhlásenia správcovi vkladu sa vklad považuje za splatený. Ak predmetom vkladu je podnik alebo jeho časť, v takom prípade sa vo vzťahu k prechodu práv a povinností použijú primerane ustanovenia § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, ak je predmetom vkladu pohľadávka, použijú sa primerane ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Nepeňažným vkladom môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Účtovanie nepeňažných vkladov

Účtovanie nepeňažných vkladov upravuje § 27a postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, ktoré sú ustanovené opatrením MF SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších predpisov (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ), v závislosti od toho, či sa na nepeňažný vklad pozerá z pohľadu vkladateľa alebo z pohľadu jeho prijímateľa.

Účtovanie u prijímateľa nepeňažného vkladu

V účtovníctve prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo časť podniku (ďalej len „vklad podniku“), sa účtujú prijímané jednotlivé zložky majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku na vecne príslušné účty v ocenení reálnou hodnotou v súlade s § 25 ods. 1 písm. e) bod 2 zákona č. 431/2002 Z. z. Reálnou hodnotou na účely účtovníctva sa podľa § 27 ods. c) ocenenie ustanovené podľa osobitného predpisu, ktorým je § 95 zákona č. 594/2003 Z. z. o kolektívnom investovaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (od 1. 7. 2011 platí § 161 zákona č. 203/2011 Z. z. d) hodnota zhotovovaného diela poskytnutá koncesionárom verejnému obstarávateľovi, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm.

Trhová cena a odborný odhad

Trhová cena na účely zákona o účtovníctve je definovaná v § 27 ods. 3 až 5 zákona o účtovníctve. Ak trhovú cenu nie je možné spoľahlivo určiť, reálna hodnota sa stanoví kvalifikovaným odborným odhadom, ktorý je definovaný v § 27 ods. 6 zákona o účtovníctve ako súhrn všetkých budúcich výdavkov alebo príjmov pri použití najčastejšie sa vyskytujúcej úrokovej miery pre podobný nástroj emitenta s podobným ohodnotením alebo úrokovej miery, ktorá menovitú hodnotu tohto nástroja znižuje o úrokovú zrážku tohto nástroja na cenu, za ktorú by sa tento nástroj predal. Podľa § 27 ods.

Samotný iný odborný odhad nie je bližšie v zákone o účtovníctve špecifikovaný. Musí spĺňať podmienku možnosti odborného posúdenia reálnej hodnoty iným odborníkom, preto ak sa nepoužije znalecký posudok, môže sa za odborný odhad považovať stanovenie reálnej hodnoty znalcom pre daný majetok.

Goodwill a záporný goodwill

Rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov tvoriacich vklad podniku a hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka, ktorá môže byť nižšia ako ocenenie vyplývajúce zo znaleckého posudku (ďalej len „uznaná hodnota vkladu“), sa účtuje podľa charakteru ako goodwill alebo ako záporný goodwill na účte 015 - Goodwill. Goodwill je v účtovníctve považovaný za dlhodobý nehmotný majetok a definícia a spôsob jeho účtovania sú upravené v § 37 ods. 8 až 14 postupov účtovania v PÚ.

V súvislosti s vkladom podniku u prijímateľa vkladu sa účtuje goodwill, ak je uznaná hodnota vkladu vyššia ako reálna hodnota jednotlivých zložiek majetku a záväzkov. Goodwill sa účtuje na ťarchu účtu 015 - Goodwill. Ak je tento rozdiel záporný, účtuje sa záporný goodwill v prospech účtu 015 - Goodwill. Pri účtovaní goodwillu sa zisťuje, v akej výške sa v budúcnosti v súvislosti s goodwillom zvýšia ekonomické úžitky a v súvislosti so záporným goodwillom znížia ekonomické úžitky. Ak budúce zvýšenie ekonomických úžitkov bude pravdepodobne nižšie, než je výška goodwillu zaúčtovaná na účte 015 - Goodwill, príslušná časť goodwillu sa odpíše pri vklade podniku alebo jeho časti.

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane

Vplyv nepeňažného vkladu na základ dane z príjmov daňovníka - vkladateľa a prijímateľa vkladu, ktorý účtuje v sústave podvojného účtovníctva alebo vykazuje výsledok hospodárenia v individuálnej účtovnej závierke podľa medzinárodných štandardov pre finančné výkazníctvo, je na účely ZDP upravený vo dvoch ustanoveniach, a to v závislosti od ocenenia nepeňažného vkladu u prijímateľa vkladu.

Režimy ocenenia nepeňažného vkladu

V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v reálnych hodnotách je síce u jeho prijímateľa ocenenie v účtovníctve totožné s ocenením na daňové účely (v reálnej hodnote, resp. V prípade režimu ocenenia nepeňažného vkladu na daňové účely v pôvodných cenách sa u jeho prijímateľa vychádza pri ocenení v účtovníctve z reálnej hodnoty, resp. z hodnoty uznanej na vklad spoločníka, ale ocenenie na daňové účely bude prevzaté od vkladateľa.

Úprava základu dane u vkladateľa

Za nepeňažný vklad podľa § 17b ods. 1 ZDP sa považuje individuálne vložený majetok, podnik alebo časť podniku. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorý zisťuje základ dane z výsledku hospodárenia [§ 17 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) ZDP], je povinný upraviť pri zistení základu dane výsledok hospodárenia o taxatívne vymedzené položky v § 17b ods. 1 písm. použiť postupnú, resp. Pri jednorazovom uplatnení rozdielu medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou vkladaného majetku do základu dane nedochádza k úprave výsledku hospodárenia, pretože uvedený rozdiel je súčasťou výsledku hospodárenia.

Oznamovacia povinnosť vkladateľa

Zákonom č. 331/2011 Z. z. platným od 1. 1. 2012 sa z ustanovenia § 17b ods. 2 ZDP, v ktorom je uložená oznamovacia povinnosť pre vkladateľa, vypustila sankcia za nesplnenie oznamovacej povinnosti, a to z dôvodu, že ide o povinnosť medzi dvoma daňovými subjektmi, ktorú by nemal sankcionovať správca dane. Pri takto zvolenom postupe je vkladateľ povinný dodržiavať podmienky ustanovené v § 17b ods. 1 písm. b) bod 1 až 4 ZDP. Napríklad, ak sa počas obdobia postupného uplatňovania rozdielu do základu dane daňovník (vkladateľ) zruší s likvidáciou, zahrnie takto vyčíslený rozdiel do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu deň jeho vstupu do likvidácie. Ak sa počas tohto obdobia daňovník zrušuje bez likvidácie, rozdiel zahrnie do základu dane najneskôr v zdaňovacom období ukončenom ku dňu predchádzajúcemu rozhodnému dňu.

Podmienky pre prijímateľa nepeňažného vkladu

Prijímateľ nepeňažného vkladu je povinný dodržiavať podmienky stanovené v § 17b ods. 6 ZDP, napr. ak prijímateľ nepeňažného vkladu odpredá alebo iným spôsobom vyradí viac ako 50 % reálnej hodnoty hmotného majetku a nehmotného majetku nadobudnutého nepeňažným vkladom. Prijímateľ nepeňažného vkladu je v tomto prípade zároveň podľa § 17b ods.

Oznamovacia povinnosť prijímateľa

Zákonom č. 331/2011 Z. z. platným od 1. 1. 2012 sa z ustanovenia § 17b ods. 7 ZDP, v ktorom je uložená oznamovacia povinnosť pre prijímateľa, vypustila sankcia za nesplnenie oznamovacej povinnosti.

Ďalšie úpravy základu dane

Základ dane v zdaňovacom období, v ktorom dôjde k splateniu nepeňažného vkladu, upravuje vkladateľ nepeňažného vkladu aj o ďalšie položky, ak tieto súvisia s nepeňažným vkladom. V závislosti od charakteru nepeňažného vkladu je podľa § 17b ods. 1 písm. znížiť alebo zvýšiť o rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou vkladaného odpisovaného majetku a jeho daňovou zostatkovou cenou (§ 25 ods. o rozdiel medzi reprodukčnou obstarávacou cenou, ktorou je v účtovníctve ocenený neodpisovaný majetok nadobudnutý darom, a jeho vstupnou cenou podľa § 25 ods. 1 písm. a) ZDP a § 25 ods. 1 písm.

Opravné položky k dlhodobému majetku

Opravné položky k dlhodobému hmotnému majetku a k dlhodobému nehmotnému majetku sa tvoria, ak predpokladané ekonomické úžitky z tohto majetku sú nižšie ako jeho ocenenie v účtovníctve, pričom ocenením v účtovníctve sa rozumie ocenenie po zohľadnení oprávok (v prípade odpisovaného majetku) a už vytvorenej opravnej položky. Tvorba opravnej položky sa účtuje na ťarchu účtu 553 - Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku so súvzťažným zápisom v prospech vecne príslušného súvahového účtu opravných položiek v účtovej skupine 09 - Opravné položky k dlhodobému majetku. V prípade vyradenia hmotného a nehmotného majetku, na ktorý bola vytvorená opravná položka, sa táto opravná položka zúčtováva v prospech vecne príslušného účtu oprávok v účtovej skupine 07 - Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku alebo 08 - Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku (resp. MD 091, 092/D 551, 541, ak vyradenie bolo už zaúčtované). Zostatková cena daného hmotného a nehmotného majetku je teda znížená o vytvorenú opravnú položku. Keďže predmetom úpravy výsledku hospodárenia je aj rozdiel medzi účtovnou zostatkovou cenou a daňovou zostatkovou cenou, opravná položka k dlhodobému hmotnému majetku a dlhodobému nehmotnému majetku je premietnutá v základe dane už v tomto rozdiele.

Záväzky po lehote splatnosti

o sumu záväzkov po lehote splatnosti 36 mesiacov, o ktoré sa upravil základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP, t. j. Podľa § 17 ods. 27 ZDP je daňovník povinný zvýšiť základ dane o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 ZDP daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému majetku a neodpisovanému majetku, zásobám a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu), a to v tom zdaňovacom období, v ktorom od jeho splatnosti uplynula doba 36 mesiacov. Vkladateľ nepeňažného vkladu, ktorým je podnik alebo jeho časť, pri zistení základu dane zníži neúčtovne výsledok hospodárenia o sumu záväzkov, o ktorú v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach zvýšil základ dane v súlade s § 17 ods.

Príklad účtovania nepeňažného vkladu

Príklad č. 1: Spoločnosť s ručením obmedzeným zakladajú dvaja spoločníci. Jeden z nich je fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorý sa zaviazal splatiť pred vznikom spoločnosti peňažný vklad v hodnote 3 000 €. Druhým spoločníkom je právnická osoba - spoločnosť, ktorá sa zaviazala vložiť do základného imania s. r. o. nepeňažný vklad, predmetom ktorého je osobný automobil. Obstarávacia cena osobného automobilu je 36 000 € bez DPH (PO je platiteľom DPH), doteraz uplatnené účtovné odpisy sú vo výške 21 750 €, zostatková cena v účtovníctve vkladateľa je 14 250 €. V roku splatenia nepeňažného vkladu zaúčtoval vkladateľ v účtovníctve účtovné odpisy vo výške 1 500 € (výška mesačného účtovného odpisu je 750 €). Daňová zostatková cena u vkladateľa je pri uplatnení rovnomerného odpisu vo výške 9 000 €. Znaleckým posudkom bol automobil ocenený na sumu 18 000 €. Spoločníci sa v spoločenskej zmluve dohodli, že predmetný nepeňažný vklad bude uznaný na vklad spoločníka vo výške 18 000 €. Podiel fyzickej osoby na základnom imaní spoločnosti je 7,70 % a právnickej osoby 92,30 %.

Účtovanie u vkladateľa

• Obstarávacia (vstupná ) cena k 1. 10.
• Stav oprávok (daňový odpis) k 29. 2.
• Zostatková cena k 29. 2.

V roku 2012 právnická osoba splatila automobilom svoj nepeňažný vklad do základného imania s. r. o. v hodnote započítanej na vklad spoločníka 18 000 €.

Účtovné zápisy

1. Záväzky z upísaného a nesplateného vkladu do s. r. o. (ide o podiely s rozhodujúcim vplyvom, pretože vkladateľ získa viac ako 50 % podiel na základnom imaní s. r.
2. Vyradenie automobilu z používania z dôvodu splatenia nepeňažného vkladu do s. r.
3. v r. 2012 napr.
4. Rozdiel medzi uznanou hodnotou vkladu a účtovnou hodnotou automobilu zaúčtovaný na účte 668 - Ostatné finančné výnosy vo výške 3 750 € je súčasťou základu dane vkladateľa, ak sa rozhodne zahrnúť tento rozdiel do základu dane jednorazovo, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom dôjde k jeho splateniu. Ak vkladateľ uplatní postup podľa § 17b ods. 1 písm. b) ZDP, zahrnie uvedenú sumu do základu dane najdlhšie počas siedmich zdaňovacích období, t. j.

Domáca kancelária a daňové náklady

Častou otázkou z praxe je, či si podnikateľ môže uplatniť v daňových nákladoch náklady súvisiace s domácou kanceláriou (energie, internet a pod.). V zákone o dani z príjmov sa možnosť uplatniť si náklady súvisiace s domácou kanceláriou explicitne nenachádza. Daňovým nákladom je však všetko, čo podnikateľ vynaložil na dosiahnutie svojich príjmov, a žiadne iné pravidlo zo zákona o dani z príjmov ho neobmedzuje či nezakazuje.

Spôsob vyčíslenia nákladov

Podstatným je teda spôsob, akým podnikateľ vyčísli celkové náklady bytu/domu a najmä stanoví podiel, ktorý zodpovedá jeho podnikaniu či domácej kancelárii a ktorý si zahrnie do daňových nákladov. Najprirodzenejším kritériom pre vyčíslenie pomeru je výmera - teda výmera domácej kancelárie a jej podiel na celkovej výmere/bytu domu.

Skúsenosti z praxe

Podľa pôdorysu nehnuteľnosti sa vyčísli plocha, ktorá sa používa na podnikanie. Pomer tejto plochy voči celej ploche nehnuteľnosti sa použije na uplatnenie pomernej časti nákladov (napr. nájom, vykurovanie). Energie, ako napr. voda, môžu byť sporné a v prípade, ak je nehnuteľnosťou byt, je vhodné ich neuplatňovať. Určite fyzická osoba pracujúca v byte nespotrebuje pomernú časť vody, ktorá sa používa aj na sprchovanie a pod.

Oslobodenie pri predaji bytu/domu

Pri predaji bytu/domu, na ktorý sa vzťahuje oslobodenie po 5 rokoch, nie je možné uplatniť oslobodenie aj na pomernú časť, ktorá sa používala na podnikanie, a to do 5 rokov, kedy sa uplatňovala v nákladoch podnikania.

Alternatívy

Ak má podnikateľ 2 pracovné priestory (kanceláriu aj domácu pracovňu), každý jeden podnikateľský priestor v SR musí byť schválený “hygienou”, tj regionálnym úradom verejného zdravotníctva. A teda aj domáca pracovňa. Častým názorom z praxe je, pre časť bytu či domu používaný na podnikanie je potrebné zmeniť jeho účel užívania - z pôvodného účelu “bývanie” na “podnikanie”. A to na stavebnom úrade - žiadosťou a papierovaním.

#

tags: #nadobudnutie #majetku #od #spoločníka #daňové #hľadisko