Nadobudnutie Právoplatnosti Rozhodnutia po Daňovej Kontrole

Daňová kontrola predstavuje pre mnohých podnikateľov stresujúcu a časovo náročnú záležitosť. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o procese nadobúdania právoplatnosti rozhodnutia po daňovej kontrole, vrátane možností obrany proti nesprávnym rozhodnutiam správcu dane. Účelom podnikania je dosahovanie zisku, čo vedie podnikateľov k rôznym optimalizáciám, vrátane daňových. Na druhej strane, štát sa snaží o efektívny výber daní. Tieto dva ciele sa môžu dostať do konfliktu, čo vedie k daňovým konaniam a prípadným súdnym sporom.

Daňová Kontrola a Jej Účel

Daňová kontrola je čiastkový procesný postup v rámci daňového konania, ktorého cieľom je zisťovať alebo preverovať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Vykonáva ju príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad, colný úrad alebo obec.

Začatie Daňovej Kontroly

Správca dane spravidla oboznámi kontrolovaný subjekt s uskutočnením daňovej kontroly prostredníctvom písomne zaslaného oznámenia o daňovej kontrole, v ktorom určí deň jej začatia. Daňový subjekt má možnosť dohodnúť si so správcom dane iný termín kontroly do ôsmich dní od doručenia oznámenia. V odôvodnených prípadoch môže správca dane začať daňovú kontrolu aj bez predchádzajúceho oznámenia, spísaním zápisnice o začatí daňovej kontroly.

Priebeh Daňovej Kontroly

Daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu v jeho sídle, prevádzkarni alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. O mieste výkonu daňovej kontroly musí byť kontrolovaný subjekt upovedomený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie musí obsahovať druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie/účtovné obdobie. V rámci daňovej kontroly môže správca dane preverovať len doklady súvisiace s uvedeným druhom dane a zdaňovacím obdobím.

Daňový subjekt sa môže v daňovom konaní, vrátane daňovej kontroly, nechať zastúpiť na základe plnomocenstva. Plnomocenstvo môže byť všeobecné, špeciálne alebo osobitné. V daňových konaniach platia pri zastupovaní určité obmedzenia, napr. v tej istej veci môže mať daňový subjekt len jedného zástupcu.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Práva a Povinnosti Daňového Subjektu

Daňový subjekt má počas daňovej kontroly nasledujúce práva a povinnosti:

• Povinnosť súčinnosti: Daňový subjekt je povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, predkladať požadované doklady a informácie.
• Právo na prítomnosť: Daňový subjekt má právo byť prítomný pri vykonávaní daňovej kontroly.
• Právo na vyjadrenie: Daňový subjekt má právo vyjadriť sa k zisteniam správcu dane.
• Právo na zastúpenie: Daňový subjekt má právo nechať sa zastupovať zástupcom na základe plnomocenstva.

Miestne zisťovanie

Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu. Pod miestnym zisťovaním daňový poriadok rozumie činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, pričom správca dane môže vykonávať miestne zisťovanie aj mimo obvodu svojej územnej pôsobnosti. Správca dane resp. poverený zamestnanec spíše o miestnom zisťovaní zápisnicu, pričom jej rovnopis alebo kópiu odovzdá daňovému subjektu.

Správca dane má právo:

• v dobe primeranej predmetu zisťovania, najmä v dobe prevádzky, na neobmedzený prístup na pozemky, do každej prevádzkovej budovy, miestnosti alebo miesta vrátane dopravných prostriedkov a prepravných obalov, k účtovným písomnostiam, záznamom a informáciám, a to aj na technických nosičoch dát, a vykonať obhliadku veci v rozsahu nevyhnutne potrebnom na dosiahnutie účelu.
• urobiť si alebo vyžiadať si výpis alebo kópiu z účtovných záznamov, iných záznamov alebo informácií, a to aj na technických nosičoch dát na náklady daňového subjektu.
• zapožičať si doklady alebo výpisy, alebo ich kópie a iné veci alebo odobrať vzorku mimo sídla alebo miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov daňového subjektu alebo inej osoby. Prevzatie dokladov a iných vecí alebo odobratie vzoriek potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí.

Zabezpečenie veci

Správca dane môže zabezpečiť vec, ktorá je nevyhnutne potrebná na preukázanie skutočností pri správe daní a to najmä vtedy, ak chýba riadne preukázanie spôsobu nadobudnutia veci, ich množstva, ceny, kvality alebo riadneho usporiadania finančných povinností v súvislosti s ich dovozom alebo nákupom. Daňový poriadok stanovuje pravidlo, že zabezpečovaná vec sa za spolupráce s orgánmi Policajného zboru uzavrie, uzamkne a zabezpečí úradnou uzáverou. Od okamihu, keď bola vec zabezpečená úradnou uzáverou, možno do miesta zabezpečenia vstupovať len so súhlasom správcu dane a v jeho prítomnosti. Okrem týchto povinností ukladá daňovému subjektu povinnosť, odovzdať správcovi dane do úschovy všetky kľúče od takto zabezpečeného majetku a doklady od dopravného prostriedku po dobu, po ktorú zabezpečenie trvá. Ak je to možné a vhodné, môže správca dane zabezpečiť uzavretý a uzamknutý majetok vlastným zámkom. Správca dane vydá do troch pracovných dní od spísania zápisnice alebo úradného záznamu rozhodnutie o zabezpečení veci, v ktorom uvedie dôvody takéhoto zabezpečenia. Právnym prostriedkom proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie, ktoré môže daňový subjekt podať. Takto podané odvolanie však nemá odkladný účinok.

Ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci odstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci alebo do 15 dní od vykonania expertízy, ktorej výsledky nepreukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, správca dane vydá rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o zabezpečení veci. Vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa. Takéto rozhodnutie je právoplatné dňom jeho vydania a nie možné podať voči nemu odvolanie. Rozhodnutie o zabezpečení veci správca dane zruší právoplatným rozhodnutím o prepadnutí veci. Rozhodnutie o zabezpečení veci zruší aj vtedy, ak v odvolacom konaní bolo zrušené rozhodnutie o prepadnutí veci, pričom vec, ktorá bola predmetom zabezpečenia sa vráti, ak to jej povaha a osobitný predpis pripúšťa. Ak daňový subjekt v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia o zabezpečení veci ani len čiastočne neodstráni pochybnosti, ktoré viedli k zabezpečeniu veci, alebo do 15 dní od vykonania expertízy, ktorej výsledky preukázali odôvodnenosť zabezpečenia veci, správca dane vydá rozhodnutie o prepadnutí veci. Správca dane je oprávnený prepadnutú vec predať v dražbe. Ak je prepadnutá vec nepatrnej hodnoty, správca dane je oprávnený takúto vec predať v komisionálnom predaji; hodnota veci nepatrnej hodnoty nesmie byť vyššia ako 200 eur. Prepadnutá vec sa ocení cenou bežne používanou v mieste a v čase ocenenia prepadnutej veci.

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Ukončenie Daňovej Kontroly a Vyrubovacie Konanie

Daňová kontrola najčastejšie končí dňom doručenia protokolu. Protokol obsahuje výsledok kontroly a vyhodnotenie dôkazov. Ak správca dane nezistí žiadne rozdiely, kontrola končí doručením protokolu daňovému subjektu. V prípade, ak je výsledkom daňovej kontroly rozdiel v sume, doručuje sa spolu s protokolom aj výzva na vyjadrenie sa k skutočnostiam uvedeným v protokole. Daňový subjekt má právo vyjadriť sa k protokolu v lehote určenej správcom dane, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní.

Ak bola spolu s protokolom doručená výzva na vyjadrenie sa, nasleduje vyrubovacie konanie. Vyrubovacie konanie sa končí rozhodnutím o vyrubení dane alebo vyrubení rozdielu dane oproti vyrubenej dani. Správca dane v rozhodnutí určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť.

Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy k protokolu v lehote určenej správcom dane, dohodne sa so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov. Ak sa na termíne nedohodnú, určí deň prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve na vyjadrenie sa k protokolu.

Opätovná Daňová Kontrola

Daňový poriadok upravuje situácie, kedy je prípustné opätovné vykonanie daňovej kontroly. Opätovnou daňovou kontrolou je kontrola tej istej dane u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie, za ktoré už daňová kontrola bola vykonaná. Daňová kontrola je ukončená prerokovaním protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu sa začína vyrubovacie konanie. Vyrubovacie konanie musí byť ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci.

Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Ak by došlo ku prerušeniu daňovej kontroly, lehoty podľa daňového poriadku počas tohto prerušenia neplynú.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

Právoplatnosť Rozhodnutia

Pre platnosť rozhodnutia správcu dane je potrebné, aby bolo riadne doručené daňovému subjektu a aby spĺňalo obsahové náležitosti podľa § 63 ods. 3 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Rozhodnutie musí obsahovať:

• Označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (presné označenie správcu dane, ktorý má právnu subjektivitu).
• Označenie daňového subjektu.
• Výrok rozhodnutia.
• Odôvodnenie rozhodnutia.
• Poučenie o možnosti podať odvolanie.

Rozhodnutie, ktoré bolo daňovému subjektu riadne doručené a proti ktorému nemožno podať odvolanie, sa stáva právoplatným. Právoplatné je rozhodnutie správcu dane, ktoré nemožno napadnúť odvolaním, a to z nasledujúcich dôvodov:

• Daňovému subjektu uplynula odvolacia lehota.
• Daňový subjekt síce podal odvolanie, ale toto bolo prvostupňovým orgánom zamietnuté.
• Ide o rozhodnutie prvostupňového orgánu vydané podľa § 73 ods. 6 daňového poriadku.

Opravné Prostriedky

Ak daňový subjekt nie je spokojný s rozhodnutím správcu dane, má možnosť domáhať sa opravy rozhodnutia cestou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Riadnymi opravnými prostriedkami sú odvolanie, sťažnosť, reklamácia a námietka. Mimoriadnymi opravnými prostriedkami sú obnova konania, preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a oprava zrejmých omylov a nesprávností.

Odvolanie

Proti rozhodnutiu správcu dane - prvostupňového orgánu - je najčastejšie využívaným opravným prostriedkom inštitút odvolania, ktorý zákon o správe daní upravuje v § 46. Odvolanie môže daňový subjekt podať vtedy, ak nie je spokojný s rozhodnutím, ktorým mu správca dane určil daňovú povinnosť alebo v tých prípadoch, ak samotný zákon o správe daní v konkrétnom svojom ustanovení priamo umožňuje podanie odvolania.

Zákon o správe daní upravuje v § 46 ods. 1 možnosť podať odvolanie pozitívne a zároveň negatívne. Ak správca dane vydal rozhodnutie, ktorým neurčil daň alebo uložil daňovému subjektu povinnosť podľa ustanovenia, ktoré priamo neupravuje možnosť podať odvolanie, v súlade s negatívnym výkladom § 46 ods. 1 zákona o správe daní, proti takémuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Nemožno sa odvolať napríklad proti rozhodnutiu:

• o delegovaní miestnej príslušnosti
• o žiadosti o predĺženie lehoty
• o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty
• o námietke proti postupu zamestnanca správcu dane pri výkone daňovej kontroly
• o uložení predbežného opatrenia
• o zastavení daňového konania, ak navrhovateľ vzal späť svoj návrh skôr, ako bolo o ňom rozhodnuté
• o zastavení daňového konania, ak je právnym nástupcom daňového subjektu Slovenská republika, okrem konania o dani z nehnuteľností
• o záznamovej povinnosti
• o zastavení odvolacieho konania, ak daňový subjekt nedoplní odvolanie v plnom rozsahu a v lehote určenej vo výzve správcu dane
• ak smeruje len proti odôvodneniu rozhodnutia bez toho, aby súčasne bol napadnutý jeho výrok
• ak prvostupňový orgán sám vyhovel podanému odvolaniu v plnom rozsahu
• odvolacieho orgánu
• o povolení alebo nariadení obnovy konania
• ktorým sa rozhodnutie mimo odvolacieho konania zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo proti rozhodnutiu, ktorým sa zrušuje alebo mení rozhodnutie mimo odvolacieho konania
• o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu platenia dane v splátkach

O možnosti podať odvolanie je správca dane povinný daňový subjekt poučiť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, resp. platobného výmeru alebo dodatočného platobného výmeru. V poučení je správca dane povinný uviesť aj lehotu, do ktorej je daňový subjekt oprávnený podať odvolanie. Nesprávne poučenie o možnosti podať riadny opravný prostriedok, resp. jeho absencia v prípade, že proti rozhodnutiu je možné podať odvolanie, má za následok predĺženie lehoty, v ktorej môže daňový subjekt podať odvolanie, a to až do šiestich mesiacov odo dňa doručenia rozhodnutia.

Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté, a to do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje. Včas podané odvolanie má odkladný účinok. O podanom odvolaní môže prvostupňový orgán rozhodnúť v prípade, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Ak prvostupňový orgán o odvolaní takto nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo odo dňa doručenia doplneného odvolania na výzvu prvostupňového orgánu spolu s výsledkami doplneného daňového konania, s úplným spisovým materiálom a s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.

Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní. Ak vyjdú pri preskúmavaní najavo skutkové či právne okolnosti účastníkom konania neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, odvolací orgán na ne pri rozhodovaní prihliadne. Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi účastníka konania a môže zmeniť odvolaním napadnuté rozhodnutie aj v jeho neprospech.

Vychádzajúc zo zásady neformálnosti zákon o správe daní vyžaduje, aby odvolanie bolo podané buď písomne, alebo aby ho účastník konania urobil ústne do zápisnice priamo u správcu dane. Zákon o správe daní upravuje aj elektronické podávanie odvolania v ustanovení § 20 ods. 4. Podľa tohto ustanovenia je možné podať odvolanie aj telefaxom, elektronickou poštou alebo na elektronickom záznamovom médiu, avšak v takomto prípade je potrebné v lehote piatich pracovných dní od takto podaného odvolania doručiť správcovi dane aj jeho písomné vyhotovenie. Pokiaľ by sa tak nestalo, správca dane by nemohol akceptovať odvolanie, ktoré nie je urobené písomne a musel by považovať podanie urobené inou než písomnou formou za nedoručené.

Zmeškanie Lehoty

Lehota na podanie odvolania je lehota zákonná, pričom zákon o správe daní výslovne v § 13a ods. 2 zakazuje predĺženie zákonom stanovených lehôt. Správca dane môže z dôležitých dôvodov predĺžiť len ním stanovenú lehotu na vykonanie niektorého úkonu, nie lehotu stanovenú zákonom. Na rozdiel od inštitútu predĺženia lehoty je možné v ojedinelých prípadoch za podmienok stanovených v § 13b zákona o správe daní z dôležitých dôvodov na strane daňového subjektu odpustiť zmeškanie lehoty vrátane lehoty na podanie odvolania. Na odpustenie zmeškania lehoty nie je právny nárok, čo znamená, že aj keď dôvody, pre ktoré daňový subjekt zmeškal lehotu na odvolanie, sú závažné, správca dane nie je povinný žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty vyhovieť. Kladné vybavenie žiadosti závisí od posúdenia správcu dane, ktorý pritom vychádza aj z celkovej daňovej disciplíny daňového subjektu. Podnetom, na základe ktorého sa začne konanie o odpustení zmeškanej lehoty, je žiadosť daňového subjektu, ktorú musí podať u miestne príslušného správcu dane najneskôr do 30 dní odo dňa odpadnutia dôvodov, pre ktoré daňový subjekt zmeškal lehotu na podanie odvolania, pričom musí daňový subjekt urobiť v tejto lehote aj zmeškaný úkon, t. j. podať odvolanie. Zmeškanú lehotu však nemožno odpustiť, ak uplynul jeden rok od posledného dňa pôvodnej lehoty. O žiadosti rozhoduje správca dane formou rozhodnutia, proti ktorému zákon nepripúšťa podanie opravného prostriedku.

Vzdanie sa Práva na Odvolanie

Daňový subjekt nie je povinný podať odvolanie, je to jeho subjektívne právo a napriek tomu, že nie je spokojný s rozhodnutím prvostupňového orgánu, nemusí podávať proti nemu odvolanie. V záujme urýchlenia daňového procesu zákon o správe daní pripúšťa možnosť vzdania sa práva na odvolanie. Podmienkou právne účinného vzdania sa odvolania je, aby k nemu došlo na základe výslovného prejavu vôle daňového subjektu, v zákonom stanovenej forme a pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty na odvolanie. Ak sa daňový subjekt vzdá odvolania, nemôže sa už proti rozhodnutiu opätovne odvolať, a to aj v prípade, že ešte neuplynula lehota na podanie odvolania.

tags: #nadobudnutie #právoplatnosti #rozhodnutia #po #daňovej #kontrole