
Vlastnícke právo k nehnuteľnosti je jedným zo základných práv, ktoré sú chránené ústavou a zákonmi. Jedným zo spôsobov, ako možno toto právo nadobudnúť, je zhotovenie veci. Tento článok sa zameriava na podmienky a aspekty nadobudnutia vlastníckeho práva zhotovením veci, pričom zohľadňuje relevantnú legislatívu a judikatúru.
Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam možno nadobudnúť rôznymi spôsobmi, ako napríklad kúpou, darovaním, dedením, dražbou alebo rozhodnutím štátneho orgánu. Nadobudnutie vlastníctva vlastnou výstavbou alebo dodávateľským spôsobom je ďalšou možnosťou. V takom prípade sa do katastra nehnuteľností zapíše záznamom ako vlastník osoba uvedená v rozhodnutí o pridelení súpisného čísla alebo osoba uvedená v kolaudačnom rozhodnutí. Tento záznam má však len evidenčnú funkciu.
Zhotovenie veci predstavuje originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. To znamená, že vlastnícke právo nevzniká prevodom od predchádzajúceho vlastníka, ale vzniká priamo zhotovením novej veci. V kontexte stavieb ide o situáciu, keď osoba, ktorá stavbu uskutočnila, prejavila úmysel mať ju pre seba.
Pre nadobudnutie vlastníckeho práva zhotovením veci musia byť splnené určité podmienky:
Judikatúra súdov zohráva dôležitú úlohu pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov týkajúcich sa nadobúdania vlastníckeho práva zhotovením veci. Súdy sa zaoberajú otázkami, ako je preukazovanie úmyslu mať stavbu pre seba, posudzovanie súladu stavby so stavebnými predpismi a riešenie sporov o vlastníctvo stavieb.
Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?
V aplikačnej praxi sa vyskytujú rôzne sporné body týkajúce sa nadobúdania vlastníckeho práva zhotovením veci. Medzi najčastejšie patrí:
Rozsudok z 19. novembra 2014 č. k. XX ilustruje komplexnosť problematiky nadobúdania vlastníckeho práva zhotovením veci. V tomto prípade žalobca tvrdil, že nadobudol vlastnícke právo k rodinnému domu zhotovením, pretože ho postavil. Súd však musel zohľadniť aj ďalšie okolnosti, ako napríklad darovaciu zmluvu, ktorou žalobca daroval pozemok svojej dcére, a skutočnosť, že stavebné povolenie bolo vydané na žalobcu.
Súd prvej inštancie dospel k záveru, že novopostavený rodinný dom žalovanej 1/ nikdy darovaný alebo inak na ňu prevedený nebol, z čoho vyplýva, že žalovaná 1/ nemá k nemu žiadny platný nadobúdací titul, a preto zápis vlastníckeho práva v jej prospech do katastra bol nedôvodný. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že hoci žalobca mal záujem užívať novopostavený dom, nestaval ho s úmyslom byť jeho vlastníkom, a preto k nemu nenadobudol vlastnícke právo originárnym spôsobom (zhotovením novej veci), ale nadobudla ho osoba, v prospech ktorej stavbu zhotovoval, teda jeho dcéra - žalovaná 1/.
V prípade, že nie sú splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva zhotovením veci, môže prichádzať do úvahy vydržanie vlastníckeho práva. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, ktorý umožňuje nadobudnúť vlastníctvo držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom. Pre vydržanie vlastníckeho práva musia byť splnené nasledovné podmienky:
Dobromyseľnosť je kľúčovým predpokladom vydržania. Posúdenie, či je držiteľ dobromyseľný, sa musí hodnotiť objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska. Treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti nemal alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?
Ak niekto nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie byť pre to postihnutý. Zodpovednosť za túto zmenu nesú subjekty, ktoré ju spôsobili.
V obchodnoprávnych vzťahoch založených zmluvou o dielo je bežné, že podnikatelia v postavení zhotoviteľov si dojednávajú výhradu vlastníckeho práva. To znamená, že zhotoviteľ zostáva vlastníkom zhotovovaného diela až do momentu úplného zaplatenia ceny diela.
Ustanovenie § 542 Obchodného zákonníka upravuje, kto je originálnym nadobúdateľom vlastníctva k zhotovovanej veci vo väzbe na miesto, kde sa vec zhotovuje. Toto ustanovenie je dispozitívne, čo znamená, že strany zmluvy o dielo si môžu dohodnúť iný vlastnícky režim, ktorý im vyhovuje.
Výhrada vlastníckeho práva sa môže vzťahovať aj na stavby. Znamená to, že zhotoviteľ zostáva vlastníkom stavby až do momentu zaplatenia ceny diela. V praxi sa však vyskytujú problémy s obchádzaním tejto výhrady, najmä ak zhotovované dielo nadobudne charakter rozostavanej stavby. V takom prípade sa môže ako vlastník zapísať do katastra nehnuteľností objednávateľ, ak je ako stavebník uvedený v stavebnom povolení.
Pre určenie vlastníckych vzťahov je dôležité určiť moment vzniku stavby ako veci v právnom zmysle. Stavba vzniká minimálne v takom štádiu, keď je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná. Judikatúra súdov stanovila, že pre posúdenie vzniku stavby je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne určenej veci. U nadzemných stavieb je týmto minimálnym okamihom stav, kedy je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu vzniká aj vlastnícke právo k stavbe.
Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru
Podľa súčasnej právnej úpravy je výhrada vlastníctva istým spôsobom oslabená, pretože objednávateľ, ktorý je zároveň osobou uvedenou v právoplatnom stavebnom povolení, sa môže v prípade dostatočnej rozostavanosti stavby nechať zapísať do katastra nehnuteľností ako vlastník. Tejto situácii je možné predísť jedine tým, že ako stavebník v stavebnom povolení bude vystupovať zhotoviteľ.
tags: #nadobudnutie #vlastníckeho #práva #zhotovením #veci #podmienky