Nadobudnutie vlastníctva k nehnuteľnosti reálnou deľbou rozsudkom

Úvod

Článok sa zaoberá problematikou nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti reálnou deľbou na základe súdneho rozhodnutia. Analyzuje právne aspekty, judikáty a postupy súdov pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam reálnou deľbou, najmä v kontexte sporov o určenie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) a zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Právny rámec reálnej deľby nehnuteľnosti

Reálna deľba nehnuteľnosti je jedným zo spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Podľa slovenského Občianskeho zákonníka (§ 142 ods. 1), ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi o spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva, rozhodne o ňom na návrh niektorého zo spoluvlastníkov súd. Súd pritom prihliada na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Reálna deľba je teda rozdelenie spoločnej veci na reálne časti, ktoré zodpovedajú podielom spoluvlastníkov. Pri nehnuteľnostiach to znamená rozdelenie pozemku alebo domu na samostatné parcely alebo byty. Reálna deľba je možná len vtedy, ak je to fyzicky a právne možné. To znamená, že rozdelením nesmie dôjsť k znehodnoteniu nehnuteľnosti a musia byť splnené podmienky stavebných predpisov a katastrálneho zákona.

Judikáty a súdne rozhodnutia

V súdnej praxi sa často vyskytujú spory o reálnu deľbu nehnuteľností, najmä rodinných domov a pozemkov. Súdy pri rozhodovaní o reálnej deľbe zvažujú rôzne faktory, ako sú veľkosť podielov, účelné využitie nehnuteľnosti, prístup k jednotlivým častiam, možnosti zriadenia vecných bremien a stavebno-technický stav nehnuteľnosti.

Príklad súdneho sporu o reálnu deľbu pozemkov

V jednom zo sporov, ktoré boli predložené súdu, išlo o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemkom parc. č. a parc. č. v katastrálnom území U.. Žalobca a žalovaní boli podielovými spoluvlastníkmi týchto pozemkov. Žalobca navrhoval reálnu deľbu pozemkov podľa geometrického plánu. Žalovaní s reálnou deľbou nesúhlasili a navrhovali prikázanie pozemkov do výlučného vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu.

Prečítajte si tiež: NSN Pozemky: Ako ich Získať?

Súd prvej inštancie rozhodol o reálnej deľbe pozemkov podľa geometrického plánu a zriadil vecné bremeno prechodu cez novovytvorený pozemok parc. č. v prospech vlastníka pozemku parc. č.. Súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil skutočnosť, že žalovaný v 1. rade užíva pozemky dlhodobo a že reálna deľba je v záujme všetkých podielových spoluvlastníkov.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že reálna deľba je v danom prípade najspravodlivejším spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Odvolací súd zároveň zdôraznil, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní riadne zistil skutkový stav veci a že jeho právne závery sú správne.

Vecné bremeno ako súčasť reálnej deľby

V rámci reálnej deľby nehnuteľností súdy často zriaďujú vecné bremená, ktoré zabezpečujú prístup k jednotlivým častiam nehnuteľnosti alebo umožňujú ich užívanie. Vecné bremeno obmedzuje vlastníka nehnuteľnosti v prospech iného. Najčastejšie sa zriaďuje vecné bremeno prechodu alebo prejazdu cez pozemok.

V uvedenom prípade súd zriadil vecné bremeno prechodu cez pozemok parc. č. v prospech vlastníka pozemku parc. č.. Toto vecné bremeno zabezpečuje prístup k pozemku parc. č. z verejnej komunikácie. Súd pri zriadení vecného bremena zohľadnil skutočnosť, že prístup k pozemku parc. č. je možný len cez pozemok parc. č..

Šírka vecného bremena bola určená na 1,5 metra. Súd pri určení šírky vecného bremena zohľadnil potreby vlastníka pozemku parc. č. a zároveň sa snažil čo najmenej zasiahnuť do vlastníckeho práva vlastníka pozemku parc. č..

Prečítajte si tiež: Ako nadobudnúť vlastníctvo vydržaním?

Rozhodovanie o trovách konania

Súčasťou súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je aj rozhodnutie o trovách konania. Trovy konania sú náklady, ktoré vznikli účastníkom konania v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením ich práv. Trovy konania zahŕňajú najmä súdne poplatky, odmenu advokáta, znalecké posudky a cestovné náklady.

O trovách konania rozhoduje súd podľa úspechu v konaní. Ak mal účastník konania v konaní plný úspech, súd mu prizná náhradu trov konania voči účastníkovi, ktorý v konaní neuspel. Ak mal účastník konania v konaní len čiastočný úspech, súd mu prizná náhradu trov konania len pomerne k jeho úspechu.

V uvedenom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech len žalovaná v 2. rade. Odvolací súd preto priznal žalovanej v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi a žalovanej v 3. rade. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 3. rade nemali v odvolacom konaní úspech, preto im súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Určenie rozsahu BSM a jeho vplyv na reálnu deľbu

V kontexte reálnej deľby nehnuteľností je dôležité správne určenie rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Ak je nehnuteľnosť súčasťou BSM, je potrebné najprv vyporiadať BSM a až potom je možné rozhodovať o reálnej deľbe.

Súdy pri určovaní rozsahu BSM vychádzajú z toho, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných podľa predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Prečítajte si tiež: Právna úprava exemplára a vzoru

V praxi sa často vyskytujú spory o to, či určitá vec patrí do BSM alebo do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Dôkazné bremeno v tomto prípade leží na tom účastníkovi konania, ktorý tvrdí, že vec nepatrí do BSM.

Príklad sporu o určenie rozsahu BSM

V jednom z prípadov sa žalovaná domáhala proti žalobcovi určenia, že do BSM patrí rodinný dom s. č. v obci a kat. úz. P. na parc. č.. Žalobca tvrdil, že dom nadobudol ešte pred uzavretím manželstva a že do BSM patrí len časť domu, ktorú prestaval za trvania manželstva.

Súd prvej inštancie rozhodol, že do BSM patrí celý dom. Súd vychádzal zo skutočnosti, že dom bol postavený za trvania manželstva a že žalobca nepreukázal, že by dom nadobudol ešte pred uzavretím manželstva.

Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol, že do BSM patrí len časť domu, ktorú žalobca prestaval za trvania manželstva. Odvolací súd vychádzal zo skutočnosti, že žalobca preukázal, že dom bol postavený ešte pred uzavretím manželstva a že za trvania manželstva prestaval len časť domu.

Dôkazné prostriedky v konaní o reálnu deľbu

V konaní o reálnu deľbu nehnuteľnosti súd vykonáva rozsiahle dokazovanie. Súd zohľadňuje najmä listinné dôkazy, znalecké posudky, výsluchy svedkov a výsluchy účastníkov konania.

Listinné dôkazy

Medzi listinné dôkazy patria najmä výpisy z katastra nehnuteľností, geometrické plány, stavebné povolenia, kolaudačné rozhodnutia, zmluvy o prevode nehnuteľností, faktúry a iné doklady preukazujúce vlastníctvo alebo hodnotu nehnuteľnosti.

Znalecké posudky

Znalecké posudky sú dôležitým dôkazným prostriedkom v konaní o reálnu deľbu nehnuteľnosti. Znalecký posudok slúži na zistenie hodnoty nehnuteľnosti, jej stavebno-technického stavu, možnosti reálnej deľby a prípadných obmedzení vlastníckeho práva.

Výsluchy svedkov a účastníkov konania

Výsluchy svedkov a účastníkov konania slúžia na objasnenie skutkového stavu veci. Svedkovia a účastníci konania môžu vypovedať o tom, ako sa nehnuteľnosť užívala, kto ju udržiaval, kto do nej investoval a aké sú vzťahy medzi spoluvlastníkmi.

Alternatívne spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva

Okrem reálnej deľby existujú aj iné spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Medzi najčastejšie patrí prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu a predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov.

Prikázanie veci za primeranú náhradu

Prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu je spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pri ktorom súd rozhodne, že vec sa stane výlučným vlastníctvom jedného alebo viacerých spoluvlastníkov, ktorí sú povinní vyplatiť ostatným spoluvlastníkom primeranú náhradu za ich podiely. Súd pri rozhodovaní o prikázaní veci zohľadňuje najmä účelné využitie veci a záujem spoluvlastníkov.

Predaj veci a rozdelenie výťažku

Predaj veci a rozdelenie výťažku je spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pri ktorom súd nariadi predaj spoločnej veci a výťažok z predaja rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa ich podielov. Tento spôsob vyporiadania sa používa najmä vtedy, ak nie je možné reálnu deľbu a žiadny zo spoluvlastníkov nechce vec prikázať do svojho výlučného vlastníctva.

tags: #nadobudnutie #vlastníctva #k #nehnuteľnosti #reálnou #deľbou