Náhla cievna mozgová príhoda: Rehabilitácia ako kľúč k zotaveniu

Nikto nevie, kedy príde, ale keď udrie, zmení život úplne. Náhla cievna mozgová príhoda (NCMP), často nazývaná aj mŕtvica, patrí v Európe k tretím najčastejším príčinám smrti a je najčastejšou príčinou trvalej invalidity u ľudí po päťdesiatke. Ak postihne niekoho z našich blízkych, otázka "čo ďalej?" sa stáva mimoriadne naliehavou. Ako mu pomôcť zaradiť sa znova do života a kde hľadať pomoc pre čo najlepšie zotavenie?

Čo je cievna mozgová príhoda?

Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažné akútne ochorenie mozgu. V civilizovaných krajinách postihuje ročne najmenej troch ľudí z tisícky. Poškodzuje mozog a jeho centrá v dôsledku prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív. Nedokrvené mozgové bunky odumierajú už po 3 - 4 minútach bez kyslíka, čo vedie k poškodeniu mozgových centier. Najčastejšie býva zasiahnutá oblasť reči, koordinácie a pohybu. Mnohí pacienti po prekonaní mŕtvice zostávajú pripútaní na lôžko a odkázaní na starostlivosť iných.

NCMP prakticky nemožno predvídať a môže postihnúť kohokoľvek, pričom veková hranica sa neustále znižuje. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) postihla pred štyrmi rokmi 352 ľudí vo veku 20 - 44 rokov, čo je nárast o 66 ľudí v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Čo sa týka pohlavia, vyskytuje sa častejšie u mužov než u žien, najmä vo vekových kategóriách 45 - 54 rokov a 75 - 79 rokov.

NCMP zasahuje nielen postihnutého, ale aj celú jeho rodinu. Na rozdiel od bežných ochorení, tu sa mení všetko. Prvou reakciou blízkych je nádej na prežitie, čo je podľa odborníkov prvý krok k úspechu.

Typy cievnej mozgovej príhody

Cievna mozgová príhoda môže byť:

Prečítajte si tiež: Návrat do života po cievnej mozgovej príhode

• Ischemická: Spôsobená nedostatkom kyslíka a živín v dôsledku zúženia alebo upchatia mozgovej cievy.
• Hemoragická: Spôsobená krvácaním do mozgu v dôsledku prasknutia oslabenej cievy (napr. vplyvom vysokého krvného tlaku) alebo prasknutia aneuryzmy (vydutiny) mozgovej tepny.

Príznaky cievnej mozgovej príhody

Je veľmi dôležité poznať príznaky NCMP, pretože pri nej ide o čas a doslova každá minúta je dôležitá. Ak je to možné, zaznamenajte čas, keď sa ťažkosti objavili, pomôže to lekárom rozhodovať o liečbe. Medzi najčastejšie príznaky patrí:

• Ochrnutie časti tela, typicky jednostranne
• Problémy s rečou (nezrozumiteľná reč, neschopnosť rozprávať)
• Poklesnutý kútik úst
• Neschopnosť zdvihnúť obe ruky pred seba
• Problémy s videním

Rýchly test "FAST":

• F - Face (tvár): Požiadajte osobu, aby sa usmiala. Sledujte, či je úsmev symetrický.
• A - Arms (ruky): Požiadajte osobu, aby zdvihla obe ruky pred seba. Sledujte, či dokáže udržať ruky v rovnakej výške.
• S - Speech (reč): Požiadajte osobu, aby zopakovala jednoduchú vetu. Sledujte, či je reč zrozumiteľná.
• T - Time (čas): Pri týchto príznakoch ihneď volajte 112. Nevezte pacienta po vlastnej osi do nemocnice ani ho nenechajte šoférovať.

Diagnostika cievnej mozgovej príhody

Lekár urobí základné klinické vyšetrenia na zistenie príznakov. Pri podozrení na CMP vás pošle na CT mozgu. Ak máte príznaky, no na CT sa nič neukáže, lekári vám s odstupom času urobia ďalšie CT alebo vás pošlú na magnetickú rezonanciu mozgu (MRI). Aj MRI mozgu je možné robiť s kontrastnou látkou na zobrazenie stavu ciev. Súčasťou vyšetrení je aj echokardiografické vyšetrenie srdca. Častou príčinou ischemickej CMP totiž býva fibrilácia srdca, pri ktorej sa vo vnútri srdca vytvára krvná zrazenina. Ultrazvukové vyšetrenie krčných ciev môže odhaliť aterosklerózu, čiže vytvorenie povlakov vo vnútri cievy. Tieto povlaky sú spôsobené hromadením cholesterolu a tukov.

Liečba cievnej mozgovej príhody

Spôsob liečby závisí od typu CMP a od času, ktorý uplynul od prvých príznakov.

• Ischemická CMP: Liečba spočíva v čo najskoršom spriechodnení upchatej cievy. Ak sa pacient dostane k lekárovi do 4,5 hodiny, má možnosť absolvovať trombolýzu - podajú mu do žily liek, ktorý rozpúšťa danú zrazeninu. Rýchle podanie trombolýzy zachraňuje nielen život, ale aj zdravie. Inou možnosťou je odstránenie krvnej zrazeniny cez katéter (trombektómia). Tento výkon sa vykonáva do 6 hodín od vzniku prvých príznakov. Pri ischemickej mŕtvici sa odporúča podstúpiť aj endovaskulárne procedúry. Rekombinantný tkanivový aktivátor plazminogénu (tPA) je zlatým štandardom pre rozpúšťanie krvných zrazenín a je najúčinnejší, ak je podaný do 4,5 hodiny od začiatku príznakov.
• Hemoragická CMP: Liečba zahŕňa kontrolu krvácania, ktorá sa vykonáva chirurgickými zákrokmi, kedy je nutné zastaviť krvácanie. Takisto je potrebné skontrolovať tlak v mozgu, liečbu vysokého krvného tlaku a úpravu zrážanlivosti krvi.

Liečba je veľmi individuálna. Niekedy nemusia po prekonaní CMP zostať žiadne následky, najmä ak bola príhoda menšieho rozsahu a podarilo sa rýchlo podať liečbu.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode: Cesta k zotaveniu

Po návrate z nemocnice, kde sa o pacienta starali odborníci na urgentnú a doliečovaciu medicínu, je človek, ktorý prekonal NCMP, síce "z najhoršieho vonku", no v drvivej väčšine prípadov je odkázaný na starostlivosť rodiny. Hlavným cieľom rehabilitácie po CMP je obnoviť schopnosti a zručnosti, ktoré boli zasiahnuté a znefunkčnené.

Prečítajte si tiež: Podmienky a postup kúpeľnej liečby po cievnej príhode

Princípy rehabilitácie:

• Čím skôr, tým lepšie: S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 - 48 hodín od samotnej CMP, resp. od neurochirurgického zákroku. Významná časť zotavenia nastáva počas prvých 3-6 mesiacov po CMP, preto je nevyhnutné začať s rehabilitáciou čo najskôr. Včasná intervencia znižuje invaliditu a zvyšuje šancu na návrat do bežného života.
• Individuálny prístup: Liečebno-fyzioterapeutický plán je pre každého pacienta individuálny, takže ani dĺžka liečby nie je rovnaká. Trvanie rehabilitácií, prípadne využívanie liečebných masáží a regeneračných techník závisí od závažnosti následkov a komplikácií, ktoré pacientovi zostali.
• Komplexný prístup: Rehabilitácia zahŕňa fyzickú i psychickú obnovu zdravia. Zameriava sa na oživenie stratených motorických zručností, obnovenie kognitívnych funkcií, zlepšenie komunikačných schopností a podporu psychickej pohody.

Zložky rehabilitácie:

• Fyzioterapia: Primárnou úlohou je oživenie stratených motorických zručností. Fyzická časť liečby sa zameriava na zvládnutie mobility - aj s potrebnými zdravotnými pomôckami, akými môžu byť podporné ortézy, invalidný vozík či chodúľky na kolesách. Používa sa aj terapia vyvolávaná obmedzeniami, ktorá stimuluje postihnutú končatinu na úkor zdravej. Pri závažnejších následkoch sa využíva funkčná elektrická stimulácia, pri ktorej sa na oslabené svaly aplikuje elektrický prúd, ktorý spôsobí ich stiahnutie (kontrakciu).
• Robotická rehabilitácia: Pri rehabilitácii pacientov po NCMP účinne pomáhajú aj robotické prístroje, najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré poškodeným končatinám vracajú silu a tzv. pohybovú pamäť.
• Logopedická liečba: Prekonaná mŕtvica sa veľmi často podpisuje priamo na oblasti rečového centra a spôsobuje nemožnosť komunikácie. Dôležitá je preto aj logopedická liečba, ktorá môže výrazne pomôcť pri znovuzískavaní komunikačných schopností.
• Kognitívna rehabilitácia: Účinným prostriedkom sú cvičenia zamerané na obnovenie a opätovný rozvoj kognitívnych funkcií.
• Psychologická liečba: Dôležitým elementom pre dosiahnutie psychickej pohody je celková psychologická liečba. V úplnom závere liečby, keď prichádza na rad celkové posilnenie osobnosti, pomáha neraz aj mladá disciplína - arteterapia.

Aktívna účasť pacienta:

Drvivá väčšina pacientov má predstavu, že budú niekde ležať alebo sedieť a rehabilitačný pracovník s nimi bude cvičiť. Efektívna je však predovšetkým taká rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie samotného pacienta. Preto v prípade ľahšieho pohybového postihnutia alebo pri dosiahnutí určitej miery zlepšenia odbornými pracovníkmi je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne (pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácii).

Odbornej literatúry na tému rehabilitácie (určenej pre pacientov) je veľké množstvo, k dispozícii sú i ukážky cvikov na internete (youtube) alebo vo forme výukových DVD.

Rehabilitačné pomôcky:

Rehabilitační pracovníci realizujú následne terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje odborný lekár so špecializáciou na rehabilitáciu. V prípade potreby odporúčajú a využívajú rehabilitační pracovníci aj konkrétne rehabilitačné pomôcky (loptičky, balóny, stimulačné predmety) alebo kompenzačné pomôcky (barle, ortézy, vozíky, aparáty na podporu stoja a chôdze apod.). Základom dobrej rehabilitácie je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií (vnímanie polohy, pohybu, predstava o vlastnom tele, priestorové vnímanie, prognosticky dôležité je rozoznávanie predmetov v paretickej ruke) a dosiahnuť vôľou ovládaný, izolovaný pohyb.

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i ďalšie aktivity: logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu. Jednotlivé postupy, ktoré sú využívané v rehabilitácii mozgovej príhody sú rôzne formy stimulácie, a to cez stimuláciu z „periférie“ z postihnutej strany tela a končatín, ako aj aktivácia tých oblastí mozgu, kde dochádza k uvedomovaniu si a analýze senzorických vnemov a ich prepojeniu na tvorbu adaptačných procesov.

Následky cievnej mozgovej príhody a ich rehabilitácia

Už vyššie bolo spomenuté najbežnejšie postihnutie - obmedzená hybnosť polovice tela (paréza). Môže sa týkať napríklad ľavej ruky a nohy. Nezriedka je postihnutá viac ruka než noha a naopak. Okrem poruchy hybnosti sa môže vyskytovať i porucha cielenia pohybu (ataxia) a porucha koordinácie.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok

Obmedzená hybnosť:

Obmedzenie pohybu môže viac postihovať veľké svaly na končatinách (napríklad je obmedzená čiastočne alebo celkom schopnosť zdvihnúť ruku v ramennom či bedrovom kĺbe) alebo je viac narušená predovšetkým jemná motorika prstov. Obnovu obmedzenej hybnosti môže výrazne zhoršiť porucha citlivosti, nakoľko pacient stráca určitú informáciu z kontaktu s okolím.

• Rehabilitácia: Pacienti s poruchou vedomého cieleného pohybu precvičujú jednoduché, nenáročné cvičenia s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou atď. Cvičenie by malo naučiť pacienta plne si uvedomovať pohyby, bez diktovania spôsobu dýchania, sedenia, chodenia. Iná metodika využíva súhyby zdravej a postihnutej končatiny s aktiváciou pohybových vzorov. Využívajú sa súhyby - súčasné pohyby horných alebo dolných končatín, zdravá končatina vykonáva celý pohyb, postihnutá hlavne v predstave a aktívne koľko zvládne. Súčasne s precvičovaním končatín precvičuje posadzovanie a postavovanie s nácvikom stability, prevenciou pádov. Nacvičovanie koordinácie pohybu a kontroly polohy tela v sede, stoji, až po voľou ovládanú chôdzu. Pri posadzovaní, postavovaní a nácviku chôdze sú takisto využívané stimulačné techniky (tlak, odpor, hladenie, vibrácie atď.).

Porucha vzpriameného postoja a chôdze:

S narušením pohyblivosti tela sa často spája i porucha vzpriameného postoja (pre slabosť polovice tela nie je možný stabilný stoj) a následne i porucha chôdze. Tieto činnosti je taktiež možné výrazne ovplyvniť rehabilitáciou. Všeobecným princípom liečby je znížiť až odstrániť spasticitu, zabrániť nesprávnym vzorom pohybu, navodiť fyziologický pohyb, funkčný pohyb, zabrániť kontraktúram a deformitám. Preto je nutné všetky narušené činnosti sa „znovu naučiť“.

Spasticita:

Niekedy ľudské telo kladie rehabilitácii nečakané prekážky - napríklad vo forme zvýšenia svalového tonusu, ktorý obmedzuje rozsah pohybu. Zvýšený svalový tonus = spasticita sa objavuje po odoznení akútneho štádia pri nesprávnych pohyboch, kde sú hyperaktívne svaly pre stabilitu a nie pre mobilitu-pohyb. Našťastie aj takéto obmedzenia je možné prekonať. Vhodnou kombináciou liekov (napríklad aplikáciou botulotoxínu do postihnutých svalov) a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.

Kompenzačné pomôcky:

Na podporu samostatnosti a uľahčenie sebaobsluhy pacient často potrebuje kompenzačné pomôcky. Najčastejšie sa prechodne alebo i dlhodobo využívajú oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), ktoré uľahčujú vzpriamený stoj a pomáhajú znovuobnoviť narušený stereotyp chôdze. Pri úplnej poruche hybnosti (plégii) je niekedy nutné využiť ko- lieskové kreslo („vozík“). Výber konkrétneho vozíka či opornej pomôcky je veľmi dôležitý. O ich využití informuje pacienta rehabilitačný tím.

Na uľahčenie pohybu v domácnosti a umožnenie seba obslužných činností (umývanie, kúpanie, jedenie, pitie a ďalšie) je taktiež k dispozícii množstvo pomôcok. O ich využítí informuje pacienta rehabilitačný tím. V domácnosti je možné upraviť napríklad výšku sedu na stoličke, výšku záchodovej misy, inštalovať držadlá alebo oporné zábradlia. V kúpeľni je možné použiť protišmykové podložky (na podlahu, do vane alebo sprchy) i vaňové a sprchové vode odolné stoličky či lavice. Protišmykové podložky alebo protišmykové úpravy podláh je vhodná v celej domácnosti, nakoľko riziko pádu a zranenia je pri obmedzenej pohyblivosti veľmi vysoké. Pri narušení jemnej motoriky je možné na držadlá (naprí- klad nádoby ale aj na kľučky či skrinky) inštalovať rozmernejšie násady, ktoré uľahčia úchop a manipuláciu. Na obliekanie alebo zapínanie gombík či zipsov taktiež existujú kompenzačné pomôcky. Pri poruche hybnosti rúk je často obmedzená i schopnosť písania - vtedy môže veľmi pomôcť písanie na počítačovej klávesnici. K veľmi nepríjemným obmedzeniam kvôli poruche koordinácie a jemnej motoriky patrí neschopnosť ovládať telefón.

Poruchy reči (afázia):

Veľmi častou poruchou po mozgovej príhode v dominantnej polovici mozgu (dominantnej hemisfére) je výpadok či narušenie reči (porozumenia a/alebo tvorby slov a viet). Postihnutie hybnosti a koordinácie tvárových svalov v dôsledku mozgovej príhody môže spôsobiť poruchu vyslovovania (artikulácie) i prehĺtania (narušené môžu byť rôzne fázy spracovania potravy v ústach).

• Rehabilitácia: Orofaciálna rehabilitácia pomáha pacientovi s obnovením funkcie postihnutých svalov, zatiaľ čo logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia vyslovenej a napísanej reči. Nácvik je takisto nutné začať čo najskôr. Pri poruchách porozumenia reči je narušená schopnosť pacienta identifikovať v počutom zvuku slová a vety a rozoznať ich obsah. Pri poruche tvorby (expresie) reči je naopak postihnutá schopnosť slová a vety vytvoriť a zosúladiť ich do správneho gramatického tvaru. Myslenie resp. intelekt pritom nie je obvykle nijako narušený, no navonok sa pacient s poruchou verbálnej komunikácie javí, akoby nebol schopný vôbec komunikovať a spolupracovať (na tento fakt treba myslieť a pomôcť pacientovi ho prekonávať). S poruchou reči sa často spája porucha písania. Ak je porucha reči závažná, rehabilitácia často neumožní obnoviť úplne rečové funkcie.

Poruchy prehĺtania (dysfágia):

K menej častým no veľmi závažným komplikáciám po mozgovej príhode patrí porucha prehĺtania. Okrem zhoršeného (narušeného i spomaleného) príjmu stravy vzniká vysoké riziko vdýchnutia (aspirácie) stravy a tekutín do dýchacích ciest. K narušeniu prehĺtacieho aktu vedie najmä porucha koordinácie alebo ochabnutie prehĺtacích svalov, často v kombinácii s vynútenou (nevhodnou) polohou tela pri príjme stravy a tekutín.

• Rehabilitácia: Diagnostika porúch prehĺtania je často komplikovaná, no závisí od nej úspešnosť liečby. Pri dlhšom trvaní prehĺtacích ťažkostí je možné upraviť vhodne stravu (pri zabiehaní tuhých súst mixovaním jedla, pri zabiehaní tekutín naopak zahustením jedál vhodným prípravkom). Problémy s príjmom stravy môžu nastať i kvôli obmedzeniu hybnosti a koordinácie (napríklad sťažený či nestabilný úchop lyžice, pohára, krájanie porcií).

Kognitívne poruchy:

V rehabilitácii je základom obnova každodenných aktivít vrátane kognitívnych. Po mozgovej príhode patrí zníženie intelektovej výkonnosti (narušenie pozornosti, pamäti a celkove kognitívnych funkcii) k tým zriedkavejším. No napríklad pri opakovaných mozgových príhodách je porucha kognitívnych funkcii častá.

• Rehabilitácia: Pozornosť a mentálny výkon je však možné taktiež trénovať alebo prekonať jeho obmedzenia. Moderné rehabilitačné metódy používajú i počítačové programy (napr. Train the Brain, Rehacom a iné). K jednoduchším patrí hlasné čítanie jednoduchých rytmických textov, spev jednoduchých rytmických nápevov, jednoduché matematické úlohy - kreslenie vzorcov, riešenie alebrických úloh apod. Cieľom je kompenzácia porúch učením sa nových stratégií cez jednoduché úkony pozornosti a porozumenia riešením zadaných úloh až po aplikáciu do dennej praxe na zvýšenie výkonnosti a zníženie únavnosti pri riešení denných situácií a zvládaniu zmenenej životnej situácie, vrátane prekonania depresie z novovzniknutých obmedzení (fyzických, komunikačných, zníženia samostatnosti). O podrobných návodoch a postupoch môžu príbuzných informovať odborníci z rehabilitačného tímu.

Psychické problémy:

Pri každom vážnom ochorení je bežnou reakciou smútok a pocit beznádeje. Niekedy však môže byť trvalá porucha nálady i priamym dôsledkom poškodenia mozgu mozgovou príhodou. Pacienti sú často deprimovaní, keďže majú nové telesné obmedzenia a mnohé aktivity odrazu nemôžu vykonávať.

• Rehabilitácia: Pri vhodnej podpore okolia alebo pri intervencii zo strany rehabilitačného tímu a lekárov je možné prechodnú smutnú náladu zlepšiť. Ak sa však stav napriek týmto pokusom nezlepšuje, je namieste odborná psychiatrická resp. psychoterapeutická starostlivosť. Depresia totiž môže negatívne ovplyvniť telesnú výkonnosť i schopnosť rehabilitácie. Dôležité je prekonať ostych a obavy a svoje pocity neskrývať, ale naopak hovoriť o nich s odborníkmi.

Bolesti:

Bolesti vznikajú po mozgovej príhode buď v dôsledku pohybového postihnutia, alebo priamo pri poškodení určitých oblastí mozgu. Nemusia sa objaviť bezprostredne po mozgovej príhode. Niekedy sa objavia alebo zvýraznia pri zahájení pohybovej terapie, pri svalovej hypotrofii so zmenou postavenia kĺbu, alebo s veľkým oneskorením aj viacerých mesiacov ako následok zvýšeného svalového napätia (spasticity). Pri poruchách hybnosti horných končatín sú časté bolesti v oblasti ramenného kĺbu (ktorý je bez svalového napätia nadmerne uvoľnený a náchylný na poškodenie).

• Rehabilitácia: Mnohým bolestiam je možné predchádzať vhodným polohovaním končatín. Pri úplnej absencii hybnosti (plégii) je nutné končatiny pravidelne polohovať a pasívne precvičovať. Tým je možné zachovať rozsah pohybov v kĺboch a predchádzať útlaku (a vzniku preležanín). Nutná je dobrá spolupráca a dôvera medzi pacientom a okolím - každú bolesť je potrebné oznámiť príbuzným, ošetrujúcemu lekárovi alebo rehabilitačným pracovníkom. Väčšina bolestí sa dá účinne ovplyvniť, alebo sa dá predísť ich vzniku. V zriedkavých prípadoch je rozvoj bolestí spôsobený priamym poškodením mozgových štruktúr. Obvykle sa postihujú celú jednu polovicu tela a pacienti ich najčastejšie popisujú ako pálenie alebo tŕpnutie.

Starostlivosť o pokožku:

S pohybovým postihnutím a imobilitou sa spája nutnosť zvýšenej starostlivosti o pokožku. Pri dlhodobom ležaní alebo stereotypnej nemennej polohe tela môže rýchlo dôjsť k narušeniu pokožky a vzniku preležanín.

• Rehabilitácia: Predchádzať narušeniu kože je vždy jednoduchšie, než ho liečiť. Preto je prvoradá starostlivosť nutná polohovaním, dostatočnou hygienou a masážou tela a končatín použitím vhodných krémov alebo olejov. V prípade spozorovaných kožných zmien alebo rozvoja preležaniny či poranenia je nutné okamžite konzultovať lekára a postupovať podľa odporúčania. Niekedy je nutná profesionálna starostlivosť, teda ošetrovanie zdravotnou sestrou alebo lekárom. Tieto postupy nemožno zanedbať, lebo pri zhoršení môžu vyústiť až do trvalého postihnutia, pri rozsiahlej infekcii aj straty končatiny.

Prevencia opakovanej cievnej mozgovej príhody

Zotavenie sa z mozgovej príhody je vždy vynikajúca správa. No hrozba recidívy tým nemusí byť zažehnaná. Odhaduje sa, že vo viac ako 15 percentách prípadov vzniká opakovaná príhoda do jedného roka. Stopercentná záruka neexistuje. Existuje však rad odborných odporúčaní, ktoré môžu byť účinnou prevenciou:

• Zdravá životospráva:
  • Do jedálnička sa musí dostať čerstvé ovocie a zelenina v počte päť porcií denne.
  • Vhodné je konzumovať len chudé mäso, maximálne dvakrát týždenne, a uprednostňovať ryby.
  • Čo sa týka mliečnych produktov, odporúčajú sa 2 - 4 porcie denne. Môže to byť mlieko, jogurt alebo syr.
  • Pri slaných pokrmoch je dôležité obmedziť konzumáciu soli, pri sladkých zasa znížiť príjem potravín s umelo pridanými cukrami a náhradnými sladidlami.
  • Zamerať sa treba na zdravé tuky a oleje, v množstve 5 - 8 polievkových lyžíc denne.
  • Dbajte na zdravú životosprávu, udržiavajte si zdravú telesnú hmotnosť a správnu hladinu cholesterolu.
  • Do jedálnička zaraďte veľa vlákniny najmä v podobe zeleniny a ovocia, stravu majte pestrú a vyváženú.
• Pravidelné lekárske prehliadky: Nezabúdajte na kontroly a preventívne prehliadky u lekárov. Zameriavajú sa najmä na sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi.
• Užívanie liekov: Nevyhnutné je pravidelné užívanie predpísaných liekov.
• Pohyb: Samozrejme, rehabilitačná liečba, teda pohyb.
• Kontrola krvného tlaku: Doma si pravidelne merajte krvný tlak, pri opakovane zvýšenej hodnote nad 140/90 mmHg oslovte svojho všeobecného lekára.

Financovanie rehabilitácie

Pacient je bezprostredne po CMP automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne desať dní. O ďalšie doliečovanie musí pacient, resp. jeho rodinní príslušníci, požiadať iné zdravotné zariadenie. Ideálne je urobiť tak čo najskôr po príhode, aby sa po stabilizovaní stavu pacienta ihneď mohlo začať s rehabilitáciou. Niektoré poisťovne nechávajú schválenie návrhu na rehabilitačnú liečbu svojich poistencov na internú schvaľovaciu komisiu príslušnej nemocnice. Iná poisťovňa zase sama schvaľuje lekármi navrhnutú rehabilitačnú liečbu. Lehotu, dokedy môžu pacienti využiť ústavnú liečebnú rehabilitáciu, si určuje každá poisťovňa sama a každá poisťovňa ju má inú, preto sa treba informovať v poisťovni pacienta.

Áno, rehabilitačná liečba po CMP je hradená z verejného zdravotného poistenia. Výnimkou je však robotická rehabilitácia. Tú zatiaľ slovenské zdravotné poisťovne nepreplácajú. Veľmi dúfame, že rozširovanie takýchto služieb, nárast počtu zariadení poskytujúcich robotickú rehabilitáciu a hlavne nárast počtu pacientov, ktorým pomohla, vyvinie dostatočný tlak na systém zdravotníctva, aby sa v tomto smere naštartovali nejaké zmeny. Pokiaľ ide o poisťovňami hradenú rehabilitačnú liečbu, jej rozsah je v každej poisťovni iný.

Čo môže pacient urobiť pre svoje zdravie po skončení rehabilitačnej liečby?

• Lekár môže predpísať potrebné pomôcky (barly, ortézy a pod.).
• Nárok na rehabilitačný pobyt hradený poisťovňou má pacient každý rok.
• Rehabilitácia a cvičenie sú mnohokrát celoživotnou záležitosťou. Vo všeobecnosti platí, že čím viac hodín, aj robotickej rehabilitácie pacient absolvuje, tým výraznejšie zlepšenie jeho zdravotného stavu môže dosiahnuť.
• Verejná zbierka - využiť môžete portál ludialudom.sk.

tags: #náhla #cievna #mozgová #príhoda #rehabilitácia