Rehabilitácia a starostlivosť po cievnej mozgovej príhode: Návrat do života

Náhle a nečakane, cievna mozgová príhoda (CMP) zasiahne, zmení život a nikoho nevaruje. V Európe patrí CMP k tretej najčastejšej príčine smrti a je najčastejšou príčinou trvalej invalidity u ľudí po päťdesiatke. Ak niekto z vašich blízkych prekoná túto príhodu, otázka "čo ďalej?" sa stáva najdôležitejšou. Ako pomôcť postihnutému vrátiť sa do života a kde hľadať pomoc pre čo najlepšie zotavenie?

Čo je cievna mozgová príhoda?

Cievna mozgová príhoda je závažné akútne ochorenie mozgu, ktoré postihuje v civilizovaných krajinách ročne minimálne troch ľudí z tisícky. Dochádza k poškodeniu mozgu a jeho centier v dôsledku prerušenia alebo zníženia prívodu krvi, kyslíka a živín do nervových tkanív. Nedokrvené tkanivá odumierajú už po 3 - 4 minútach, čo vedie k poškodeniu mozgových centier. Najčastejšie sú zasiahnuté oblasti reči, koordinácie a pohybu. Mnoho pacientov po CMP zostáva pripútaných na lôžko a odkázaných na starostlivosť iných.

CMP nemožno predvídať a môže postihnúť kohokoľvek, pričom veková hranica sa znižuje. Štatistiky NCZI ukazujú nárast prípadov u ľudí vo veku 20 - 44 rokov. Vyskytuje sa častejšie u mužov, najmä vo vekových kategóriách 45 - 54 a 75 - 79 rokov. CMP zasahuje nielen postihnutého, ale aj celú jeho rodinu.

Prvé kroky po prekonaní CMP

Prvou reakciou blízkych je nádej na prežitie postihnutého. Po zažehnaní bezprostrednej hrozby úmrtia prichádza na rad starostlivosť rodiny, pretože človek po CMP je v drvivej väčšine prípadov na ňu odkázaný.

Rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode

Hlavným cieľom rehabilitácie je obnoviť schopnosti a zručnosti, ktoré CMP zasiahla. Existuje viacero fyzioterapeutických a rehabilitačných prístupov zameraných na fyzickú i psychickú obnovu zdravia. Základom je individuálny rehabilitačný plán.

Prečítajte si tiež: Kľúč k zotaveniu po mozgovej príhode

Fyzická rehabilitácia

Primárnou úlohou je oživenie stratených motorických zručností. Fyzická časť liečby sa zameriava na zvládnutie mobility s využitím zdravotných pomôcok ako sú ortézy, invalidný vozík alebo chodúľky. Rozšírená je aj terapia vyvolaná obmedzeniami, ktorá stimuluje postihnutú končatinu na úkor zdravej. Pri závažnejších následkoch sa využíva funkčná elektrická stimulácia na oslabené svaly.

Robotická rehabilitácia

Pri rehabilitácii pacientov po CMP účinne pomáhajú robotické prístroje, najmä pri nácviku opakovaných pohybov, ktoré vracajú poškodeným končatinám silu a pohybovú pamäť. Robotické rehabilitačné prístroje majú zásadnú funkciu pri obnovovaní synapsií v mozgu, pretože pomáhajú robiť pacientovi pohyb, ktorý sa učí, nespočetne veľakrát, a to s veľkou presnosťou.

Psychická rehabilitácia

CMP postihuje aj psychickú stránku človeka. Cvičenia zamerané na obnovenie a rozvoj kognitívnych funkcií, logopedická liečba a psychologická liečba sú dôležité pre dosiahnutie psychickej pohody. Arteterapia môže pomôcť pri celkovom posilnení osobnosti.

Dĺžka a priebeh rehabilitácie

S rehabilitačnou liečbou sa začína už v nemocnici, v priebehu 24 - 48 hodín od CMP alebo neurochirurgického zákroku. Liečebno-fyzioterapeutický plán je individuálny, takže aj dĺžka liečby je rôzna. Trvanie rehabilitácií, masáží a regeneračných techník závisí od závažnosti následkov a komplikácií. U niektorých ľudí dochádza k zotaveniu v krátkom čase, u iných je potrebná dlhodobá odborná fyzioterapeutická pomoc. Dôležitá je spolupráca príbuzných v domácej starostlivosti.

Prevencia recidívy

Zotavenie sa z CMP je vynikajúca správa, ale hrozba recidívy nemusí byť zažehnaná. Odhaduje sa, že vo viac ako 15 percentách prípadov vzniká opakovaná príhoda do jedného roka. Stopercentná záruka neexistuje, ale existujú odporúčania pre účinnú prevenciu:

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok

• Zdravá strava: Čerstvé ovocie a zelenina (5 porcií denne), chudé mäso (maximálne 2x týždenne), ryby, mliečne produkty (2 - 4 porcie denne). Obmedziť soľ a cukor.
• Zdravé tuky: 5 - 8 polievkových lyžíc denne.
• Pravidelné kontroly u lekárov: Sledovanie krvného tlaku a hladiny cukru v krvi.
• Užívanie predpísaných liekov.
• Rehabilitačná liečba a pohyb.

Úloha rodiny a blízkych

CMP zasahuje nielen pacienta, ale aj jeho rodinu. Blízki sú psychickou oporou, pomáhajú pri samoobslužných činnostiach a rehabilitácii. Úloha blízkych je nesmierne dôležitá, sú psychickou podporou, plnia úlohu ošetrovateľov aj opatrovateľov.

Multidisciplinárna starostlivosť

Pacient po CMP potrebuje špecializovanú starostlivosť multidisciplinárneho tímu odborníkov pod vedením FBLR lekára. Súčasťou sú lekári špecialisti (neurológ, geriater, ortopéd a pod.), fyzioterapeuti, logopéd, psychológ či ergoterapeut. Odporúča sa vybrať rehabilitačné zariadenie, kde svoje služby poskytujú všetci títo odborníci a kde je garancia vysokého počtu hodín každodennej rehabilitácie.

Dostupnosť a financovanie rehabilitácie

Pacient je po CMP automaticky prevezený na neurologické oddelenie nemocnice, kde sa lieči akútna fáza. O ďalšie doliečovanie musí požiadať iné zdravotné zariadenie. Rehabilitačná liečba po CMP je hradená z verejného zdravotného poistenia. Výnimkou je robotická rehabilitácia, ktorú slovenské zdravotné poisťovne zatiaľ nepreplácajú. Nárok na rehabilitačný pobyt hradený poisťovňou má pacient každý rok. Rehabilitácia a cvičenie sú mnohokrát celoživotnou záležitosťou.

Ako vyzerá včasná neurorehabilitácia

Ide o priamy preklad stabilizovaného pacienta v subakútnom štádiu ochorenia na včasnú neurorehabilitáciu po vzájomnej dohode zdravotníckych zariadení. Dĺžka rehabilitácie je 14 až 49 dní podľa zdravotného stavu pacienta.

Podmienky pre preklad pacienta na včasnú neurorehabilitáciu:

• Poistenec po ataku náhlej cievnej mozgovej príhody s postihnutím 2. - 4. stupňa podľa modifikovanej Rankinovej škály
• Bez kontraindikácií
• Pacient musí byť stabilizovaný, schopný transportu, musí byť schopný absolvovať intenzívnu rehabilitáciu a musí mať nastavenú liečbu komorbidít

Kľúčové aspekty rehabilitačného programu

Rehabilitačný program sa líši od závažnosti postihnutia funkcií, času od príhody a stavu vedomia pacienta. Úlohou fyzioterapeuta je špecifikovať pohybové deficity, pracovať na ich odstránení, usmerňovať a motivovať pacienta. Ak je pre pacienta nemožné pohnúť končatinou, pristupuje sa k pasívnej alebo aktívno-asistovanej terapii. Fyzioterapeut učí pacientov mozog opätovne si vytvoriť nervové spojenia motorických zručností, ktoré boli poškodené.

Prečítajte si tiež: Príznaky a liečba DMO

Dôležitosť správneho prevedenia pohybov

Je dôležité, aby sa pacient pohyby, prechody do sedu, stoja a pod. naučil správne, pretože naučený motorický program je po čase prepísať takmer nemožné. Prílišné pomáhanie si zdravou stranou, druhou osobou alebo ergonomickými pomôckami pacienta oberá o učenie a tréning postihnutej strany tela, ako aj mozgu samotného.

Následky cievnej mozgovej príhody a ich riešenie

Po mozgovej príhode dochádza k poruche pohybu, koordinácie a narušeniu vzpriameného stoja a chôdze. Závažné postihnutie je potrebné rehabilitovať čo najskôr - už počas hospitalizácie a neskôr na rehabilitačnom oddelení.

Princípy rehabilitácie

Efektívna je rehabilitácia, pri ktorej má maximálnu možnosť v iniciatíve i pri realizácii pohybu samotný pacient - teda aktívne cvičenie. Pri ľahšom postihnutí je nutné, aby pacient pokračoval v rehabilitácii samostatne (pod odborným vedením alebo s možnosťou odborných konzultácii).

Metódy a pomôcky

Rehabilitační pracovníci realizujú terapiu, ktorú vedie, usmerňuje a kontroluje lekár so špecializáciou na rehabilitáciu. Využívajú rehabilitačné pomôcky (loptičky, balóny, stimulačné predmety) alebo kompenzačné pomôcky (barle, ortézy, vozíky, aparáty na podporu stoja a chôdze). Základom je optimalizácia pohybových funkcií cez zlepšovanie kvality senzorických funkcií a dosiahnuť vôľou ovládaný, izolovaný pohyb. Využívajú sa rôzne formy stimulácie z postihnutej strany tela a aktivácia oblastí mozgu, kde dochádza k uvedomovaniu si a analýze senzorických vnemov.

Komplexná starostlivosť

Rehabilitačná starostlivosť obsahuje okrem pohybového tréningu i logopedickú starostlivosť, ergoterapiu, neuropsychologickú starostlivosť i sociálnu podporu.

Špecifické problémy a ich riešenia

• Obmedzená hybnosť (paréza): Precvičovanie jednoduchých cvičení s opakovaním, na uvedomenie si vlastného pohybu končatinou, pohybu hrudníka pri dýchaní, brušnej steny, pohybu hlavou.
• Porucha vzpriameného postoja a chôdze: Rehabilitáciou je možné tieto činnosti výrazne ovplyvniť.
• Spasticita (zvýšený svalový tonus): Vhodnou kombináciou liekov (botulotoxín) a rehabilitácie je možné „tuhosť“ svalov prekonať a normálny rozsah pohybov zvýšiť alebo obnoviť.
• Potreba kompenzačných pomôcok: Oporné pomôcky (barle, chodítka, podporné rámy), kolieskové kreslo („vozík“).
• Úprava domácnosti: Výška sedu na stoličke, výška záchodovej misy, inštalácia držadiel alebo oporných zábradlí, protišmykové podložky.
• Narušenie jemnej motoriky: Rozmernejšie násady na držadlá, kompenzačné pomôcky na obliekanie alebo zapínanie gombík či zipsov.
• Porucha reči (afázia): Orofaciálna rehabilitácia pomáha s obnovením funkcie postihnutých svalov, logopéd precvičuje poruchy reči, výslovnosti i porozumenia reči.
• Porucha prehĺtania (dysfágia): Diagnostika porúch prehĺtania, úprava stravy (mixovanie jedla, zahusťovanie tekutín).
• Zníženie intelektovej výkonnosti: Trénovanie pozornosti a mentálneho výkonu pomocou počítačových programov, hlasného čítania, spevu, jednoduchých matematických úloh.
• Depresia: Podpora okolia, intervencia zo strany rehabilitačného tímu a lekárov, psychiatrická resp. psychoterapeutická starostlivosť.
• Bolesti: Vhodné polohovanie končatín, pasívne precvičovanie, lieky.
• Starostlivosť o pokožku: Polohovanie, dostatočná hygiena a masáž tela a končatín, konzultácia s lekárom pri kožných zmenách.

tags: #mozgova #cievna #prihoda #rehabilitacia #a #starostlivost