Náhrada škody v obchodnom práve a jej premlčanie

Premlčanie je právny inštitút, ktorý má zásadný význam v oblasti obchodného práva, obzvlášť pri náhrade škody. V tomto článku sa zameriame na premlčanie nároku na náhradu škody v kontexte obchodného práva, s prihliadnutím na relevantnú legislatívu a judikatúru.

Premlčanie: Definícia a všeobecná úprava

Premlčanie je upravené vo viacerých právnych predpisoch. Pre podnikateľov je najdôležitejšie premlčanie podľa predpisov občianskeho a obchodného práva. Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho sa povinný subjekt môže prípadnému súdnemu uplatneniu brániť námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, teda zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému priznať.

Podstata a účel premlčania

Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby stanovenej v zákone pre vykonanie práva; znamená výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom súdu nevymáhateľným.

Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. Námietka premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo; na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému vykonaniu svojho práva.

Všeobecné pravidlá premlčania v Občianskom zákonníku

Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe ustanovenej v Občianskom zákonníku. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Ak dlžník nenamieta premlčanie a právo je oprávnené, tak ho súd prizná.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než je zabezpečená pohľadávka. Premlčacia doba je definovaná pre rôzne práva rôznym spôsobom. Štandardná premlčacia doba je podľa Občianskeho zákonníka trojročná a začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý krát vykonať (keď sa právo mohlo uplatniť na súde). Pri viacerých právach je odlišne upravená dĺžka premlčacej doby ako aj moment začiatku jej plynutia. Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 Občianskeho zákonníka), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok po poistnej udalosti. Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva, začína plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie skončilo.

Subjektívna a objektívna premlčacia doba pri náhrade škody

Pri náhrade škody hovoríme o tzv. subjektívnej a objektívnej premlčacej dobe. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (subjektívna doba). Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla (objektívna doba). Objektívna premlčacia doba sa neuplatňuje pri škode na zdraví. Obdobne to je aj pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Špeciálne prípady premlčania podľa Občianskeho zákonníka

Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (napríklad správnym rozhodnutím, rozhodcovským rozsudkom), premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo, ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie (napríklad uvedením dátumu do kedy dlh dlžník zaplatí), plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.

Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.

Premlčanie v Obchodnom zákonníku

Obchodný zákonník obsahuje osobitnú úpravu premlčania. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú. Základná premlčacia doba je štyri roky (rozdiel oproti trojročnej premlčacej dobe podľa Občianskeho zákonníka). Pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu (štvorročná subjektívna lehota), končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.

Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské

Strana, voči ktorej sa právo premlčuje, môže písomným vyhlásením druhej strane predĺžiť premlčaciu dobu, a to aj opakovane, celková premlčacia doba nesmie však byť dlhšia ako 10 rokov od doby, keď začala po prvý raz plynúť. Toto vyhlásenie možno urobiť aj pred začiatkom plynutia premlčacej doby. Premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Inštitút uznania záväzku

Veľmi dôležitý z hľadiska premlčania je inštitút uznania záväzku (obdoba uznania dlhu podľa Občianskeho zákonníka). Ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti. Platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Maximálna premlčacia doba

Bez ohľadu na ostatné ustanovenia Obchodného zákonníka sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Aplikačné problémy a judikatúra

V praxi opakovane vznikajú spory o tom, či sa aj v prípade práva na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania aplikuje § 104 Občianskeho zákonníka. Najskôr je potrebné určiť, akým právnym režimom sa spravuje poistný vzťah založený zmluvou o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania - teda, či ide o vzťah občianskoprávny (a riadi sa právnou úpravou Občianskeho zákonníka) alebo obchodnoprávny (a riadi sa právnou úpravou Obchodného zákonníka).

Vychádzajúc z § 261 ods. 1 a ods. 8 Obchodného zákonníka teda možno uzavrieť, že poistný vzťah zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania je vzťahom obchodným. Ide o tzv. relatívny obchod. Nakoľko je zmluva o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania obchodnou zmluvou a zároveň je upravená ako zmluvný typ výlučne v Občianskom zákonníku, tak podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka platí, že na poistný vzťah z nej sa aplikujú výlučne tie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú tento zmluvný typ a v ostatných otázkach sa na poistný vzťah z nej aplikujú ustanovenia Obchodného zákonníka. Jedine v prípade, že by konkrétnu otázku nebolo možné vôbec vyriešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, bude sa v zmysle § 1 ods.

Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad

Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku je úpravou celistvou a špeciálnou, v súlade s princípom subsidiarity definovaným v § 1 ods. Na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania sa § 104 Občianskeho zákonníka neaplikuje.

Za prvé, Občiansky zákonník vo svojich ustanoveniach § 101 až § 110 upravuje začiatok plynutia premlčacej doby pre jednotlivé práva z občianskoprávnych vzťahov. Je pravdou, že Obchodný zákonník neobsahuje špeciálnu úpravu začiatku plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie z obchodnej poistnej zmluvy. Rozhodné je však podľa nás to, že obsahuje všeobecnú úpravu začiatku plynutia premlčacej doby pre práva z obchodných záväzkových vzťahov, podľa ktorého možno určiť aj začiatok plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie - a to konkrétne v § 391 ods. Preto platí, že hoci v Obchodnom zákonníku nie je osobitne upravený začiatok plynutia premlčacej doby pre právo na poistné plnenie z obchodnej poistnej zmluvy, vôbec to neznamená, že sa má použiť § 104 Občianskeho zákonníka. Je potrebné si uvedomiť, že Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, a nie naopak. Preto aj § 391 ods.

Za druhé, prednosť aplikácie § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka (pred § 104 Občianskeho zákonníka) napokon vyplýva expressis verbis aj z jeho samotného znenia. Podľa tohto ustanovenia začína plynúť premlčacia doba pre práva z obchodných záväzkových vzťahov odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod výrazom „ak tento zákon neustanovuje inak“ sa má pritom na mysli „ak Obchodný zákonník neustanovuje inak“. V prípade práv z obchodných záväzkových vzťahov teda platí, že začiatok plynutia premlčacej doby pre ich uplatnenie možno určiť odlišne od § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka výlučne vtedy, ak to vyplýva z iného osobitného ustanovenia Obchodného zákonníka. Nakoľko však Obchodný zákonník v súvislosti s právom na poistné plnenie neustanovuje inak, začína plynúť premlčacia doba v obchodnom poistnom vzťahu v súlade s § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka odo dňa, kedy možno právo na poistné plnenie po prvýkrát uplatniť na súde. Týmto dňom je zásadne deň, kedy právo bolo možné po prvýkrát dôvodne vykonať alebo kedy sa právo stalo nárokom (actio nata). Pri peňažných záväzkoch - medzi ktoré patrí aj záväzok na poistné plnenie - je to zásadne deň, kedy sa záväzok stal splatným. Splatnosť poistného plnenia je osobitne upravená v § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Tu platí, že § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa aplikuje aj v prípade zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania - ide totiž o jedno z tzv. typových ustanovení o poistenej zmluve, ktoré sa aplikujú bez výnimky aj v obchodných poistných vzťahoch (v zmysle § 261 ods.

Premlčacia doba pre právo na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania začína plynúť podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka. K odpovedi na túto otázku ešte pre úplnosť doplníme, že dĺžka premlčacej doby pre uplatnenie práva na poistné plnenie zo zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu z podnikania je 4 roky. Podľa § 397 Obchodného zákonníka totiž platí, že práva z obchodných záväzkových vzťahov sa premlčujú vo všeobecnej 4-ročnej premlčacej dobe, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje inak. Obchodný zákonník ani iný všeobecne záväzný právny predpis neupravuje osobitnú dĺžku premlčacej doby pre uplatnenie práva na poistné plnenie v obchodných záväzkových vzťahoch.

Dôsledky premlčania

Najčastejšie (Judikatúra): Ak vás zaujme niektorý z našich článkov alebo niektorá zo sekcií a pri ďalšej návšteve nášho portálu ho nechcete zložito vyhľadávať, stačí kliknúť na Pridať k obľúbeným a aktuálna stránka sa pridá do vášho zoznamu obľúbených liniek. Naša advokátska kancelária sa v rámci občiansko-právnej agendy zaoberá aj spormi vo veciach náhrady škody. Čo je dôležité vedieť o škodovom konaní a čo pod pojmom „škoda“ možno rozumieť? Podľa ustálenej judikatúry súdov sa škodou rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi. Môže ísť nielen o škodu na majetku, škodu na zdraví, škodu spôsobenú zamestnancom či zamestnávateľom na pracovisku vrátane otázky pracovných úrazov, ale aj o škodu vzniknutú v podnikateľskom prostredí.

Druhy škôd

Náš právny poriadok rozlišuje dva druhy škody, ktoré sa uhrádzajú, a to skutočnú škodu a ušlý zisk. Skutočná škoda predstavuje ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť na to, aby sa obnovil pôvodný stav. Ide napríklad o poškodenie, zničenie či odcudzenie veci iného, no rovnako aj o finančné náklady, ktoré boli vynaložené na odstránenie následkov spojených so vznikom škody (napr. pri zničenom motorovom vozidle môže ísť o náklady spojené so zapožičaním nového motorového vozidla, hodnotu spotrebovaných pohonných látok či hodnotu novo zakúpenej diaľničnej nálepky a pod.). Ušlý zisk sa na druhej strane neprejavuje v zmenšení majetku poškodeného, ale stratou výnosu, zisku, ktorý možno dôvodne očakávať a ktorý by nastal, ak by ku škode nedošlo.

Predpoklady uplatnenia nároku na náhradu škody

Občiansky zákonník jednoznačne vymedzuje predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť splnené, aby bolo možné domáhať sa svojho nároku na náhradu škody. Rozlišujeme štyri predpoklady:

• porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon)
• vznik škody
• príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou
• zavinenie toho, kto škodu spôsobil

Preukázanie zavinenia sa nevyžaduje pri škode spôsobenej v obchodnoprávnych vzťahoch, najčastejšie medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V tomto prípade hovoríme, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu. Prvé tri predpoklady (porušenie právnej povinnosti, vznik škody a príčinná súvislosť) však musia byť rovnako splnené.

Príčinná súvislosť a zavinenie

Pre dosiahnutie úspechu v súdnom konaní bude potrebné preukázať, že medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom existuje príčinná súvislosť, čo zjednodušene znamená, že medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody je vzťah príčiny (protiprávne konanie) a následku (vzniknutá škoda). Navyše, k týmto predpokladom musí pristúpiť zavinenie škodcu, ktoré predstavuje vnútorný psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a spôsobenej škode. Ak škodca v prípadnom súdnom konaní preukáže, že škodu nezavinil, môže sa tejto zodpovednosti zbaviť, dôkazné bremeno teda nesie on, a nie poškodený, ktorému bola škoda spôsobená.

Jednostranné vyhlásenia o zbavení sa zodpovednosti

Prevádzkovateľ sa svojej zodpovednosti za prípadnú škodu nezbaví len tým, že na stenu vylepí oznam: „Za odcudzené či stratené veci nezodpovedáme.“ Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť jednostranným vyhlásením ani dohodou.

Časové obmedzenie možnosti domáhať sa náhrady škody

Právo domáhať sa náhrady škody je majetkovým právom a preto podlieha premlčaniu. Premlčanie predstavuje kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého síce právo nezaniká, ale bráni jeho vymáhateľnosti. Preto ak poškodený neuplatní svoj nárok na náhradu škody v rámci premlčacej doby, po jej uplynutí mu ho súd spravidla neprizná, a to v závislosti od toho, či druhá strana predloží námietku premlčania alebo nie. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, premlčacia doba je 10-ročná.

Spôsoby náhrady škody

Pokiaľ ide o spôsob náhrady škody, tento závisí od viacerých faktorov, hoci samotný Občiansky zákonník uprednostňuje náhradu škody v peniazoch (tzv. relutárnu náhradu). Táto forma náhrady je navyše výlučná pri škode spôsobenej na zdraví. Naturálna reštitúcia, teda uvedenie poškodenej veci do predošlého (pôvodného) stavu, je prípustná len vtedy, ak o to poškodený výslovne požiada a (súčasne) ak je to fyzicky možné a účelné. Ide najmä o prípady, ak opravu a obnovu veci možno vykonať alebo ak veci rovnakého druhu a tej istej akosti možno nahradiť novými.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú deťmi

Ak škodu spôsobí maloletý (dieťa) alebo ten, kto je v čase jej spôsobenia postihnutý duševnou poruchou, ako subjekty zodpovednosti prichádzajú o úvahy jednak tí, ktorí zanedbali dohľad (dozor) založený zákonom či úradným rozhodnutím alebo dohodou, a jednak maloletí alebo tí, ktorí sú postihnutí duševnou poruchou. Zákon vo väčšine týchto prípadov zodpovednosť vzťahuje predovšetkým na tých, ktorí zanedbali náležitý dohľad. Najčastejšie sú to rodičia, bez ohľadu na to, či sú manželmi alebo nie, rovnako však osoba, ktorej je dieťa zverené do osobnej starostlivosti (napríklad rozhodnutím súdu), za istých podmienok aj manžel (nie druh) tejto osoby, hoci nie je otcom dieťaťa, ale i učitelia či vychovávatelia a pod..

tags: #náhrada #škody #v #obchodnom #práve #premlčanie