Náhrada ušlej mzdy počas PN: Podmienky a súvislosti

Počas trvania pracovného pomeru môžu nastať situácie, keď zamestnanec nemôže vykonávať prácu a vzniká mu nárok na náhradu mzdy. Tento článok sa zameriava na podmienky náhrady ušlej mzdy počas práceneschopnosti (PN) a súvisiace aspekty.

Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca

Zamestnávateľ má kľúčovú povinnosť prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu a vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh. Zároveň je povinný dodržiavať pracovné podmienky stanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou. Počas trvania pracovného pomeru však nastávajú situácie, kedy zamestnanec nepracuje, pretože má z rôznych dôvodov znemožnený výkon práce (napr. z dôvodov prekážok na strane zamestnanca, prekážok na strane zamestnávateľa) alebo prácu vykonávať nemusí (napr. z dôvodu čerpania riadnej dovolenky). Vtedy hovoríme o ospravedlnenú prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú mu patrí alebo nepatrí náhrada mzdy, prípadne mu patrí dávka zo sociálneho poistenia (napr. materské, nemocenské, ošetrovné) alebo štátna sociálna dávka (napr. prekážok v práci na strane zamestnávateľa (napr.

Práceneschopnosť ako prekážka v práci

Práceneschopnosť (PN) predstavuje prekážku v práci na strane zamestnanca. Počas PN je zamestnávateľ povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci. V zmysle zákona o sociálnom poistení poistenec, ktorého príslušný ošetrujúci lekár uznal dočasne práceneschopným pre chorobu, úraz alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie, poberá nemocenské dávky za podmienok zákona.

Zamestnanec je počas PN povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. To znamená, že poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný práceneschopným, musí dodržiavať čas povolených vychádzok, atď. Ošetrujúci lekár dočasne práceneschopného informuje, v akom rozsahu môže - vzhľadom na aktuálny zdravotný stav - vykonávať bežné denné aktivity. Liečebný režim závisí od povahy ochorenia. V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa (SP) prešetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. SP zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu zakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. Poistenec - pacient sa počas trvania PN môže byť aj na inej adrese, ktorú určí, musí sa však na nej dohodnúť s ošetrujúcim lekárom a ten ju uvedie na tlačive o dočasnej PN.

Prečítajte si tiež: PN pri práci na dohodu s invalidným dôchodkom

Nárok na náhradu mzdy počas PN

Počas prvých desiatich dní dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa. Od 11. dňa PN prechádza vyplácanie dávok na Sociálnu poisťovňu, ktorá vypláca nemocenské dávky.

Elektronická PN a oznamovacia povinnosť zamestnávateľa

Dňa 18.12.2025 bolo zverejnené metodické usmernenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. 12/14/2014 s platnosťou od 1.1.2026 (ďalej len "MU"). Z čl. 2 ods. 2 MU vyplýva, že zamestnávateľ je povinný elektronicky oznámiť začiatok a koniec poberania náhrady príjmu vyplácaného zamestnávateľom svojim zamestnancom [pod kódom 1O], ale novinkou je, že len v prípade "papierových" potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Túto zmenu priniesla novela č. 362/2024 Z. z.

Podľa nového ustanovenia § 29b ods. 20 ZZP: "Národné centrum zdravotníckych informácií poskytuje najmenej raz za sedem dní príslušnej zdravotnej poisťovni elektronicky na účely vykonávania verejného zdravotného poistenia údaje o fyzickej osobe v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, bezvýznamové identifikačné číslo, dátum začiatku a dátum ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.“ To znamená, že Národné centrum zdravotníckych informácií, ktoré po zavedení elektronickej PN, má informácie o dátume začiatku a skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, je povinné poskytovať tieto informácie zdravotnej poisťovni. V nadväznosti na § 24 ods. 2 ZZP sa tak ruší oznamovacia povinnosť zamestnávateľa voči ZP - oznamovať začiatok a koniec ePN zamestnanca. Pozor tento postup neplatí, ak je zamestnanec uznaný PN na základe "papierovej" PN.ky. Podľa prechodného ustanovenia § 38ezi Národné centrum zdravotníckych informácií poskytne príslušnej zdravotnej poisťovne údaje podľa §29b ods. 20 ZZP v znení účinnom od 1.1.2026 prvýkrát do 10.

Výpoveď počas PN

Zamestnávateľ nemôže dať zamestnancovi výpoveď v ochrannej dobe, ktorou je aj obdobie práceneschopnosti. Existujú však výnimky, kedy je výpoveď počas PN možná:

• ak sa zamestnávateľ zrušuje alebo premiestňuje,
• z dôvodu, pre ktorý môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer (§ 68 ZP : zamestnanec bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, porušil závažne prac. disciplínu), ak nejde o zamestnankyňu na materskej dovolenke a o zamestnanca na rodičovskej dovolenke (§ 166 ods.
• c) pre iné porušenie pracovnej disciplíny [§ 63 ods.

Ak by zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď počas PN bez splnenia zákonných podmienok, išlo by o neplatné skončenie pracovného pomeru. Zamestnanec by následne mohol uplatniť na súde neplatnosť skončenia prac.

Prečítajte si tiež: Náhrada škody a nemocenské

Podľa § 79 ZP ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď okamžite skončil prac. pomer alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Pri neplatnej dohode o skončení pracovného pomeru sa postupuje pri posudzovaní nároku zamestnanca na náhradu ušlej mzdy obdobne ako pri neplatnej výpovedi danej zamestnancovi zamestnávateľom.

Príklady z praxe

U zamestnávateľa (CSS) pracuje zamestnanec s časovým rozvrhom od 7-15. Bol vyslaný na služobnú cestu (výlet s obyvateľmi do Bojníc). V dochádzkovom systéme je zaznamenaný príchod zo služobnej cesty o 16:00 h. Počas celej doby trvania pracovnej cesty (čas po skončení pracovnej zmeny, počas víkendu alebo sviatku, kedy zamestnanec nevykonáva prácu) patria zamestnancovi cestovné náhrady, ktoré upravuje zákon o cestovných náhradách (ZCN).

Prečítajte si tiež: Náhrada daňového bonusu: Kompletný prehľad

tags: #náhrada #ušlej #mzdy #počas #PN #podmienky