
Farmárčenie predstavuje špecifickú oblasť podnikania, pričom tí, ktorí sa rozhodnú venovať sa mu, majú možnosť získať poľnohospodársku pôdu od štátu prostredníctvom prenájmu. Tento prenájom sa zvyčajne poskytuje na obdobie minimálne piatich rokov a maximálne 25 rokov. V prípade, ak ide o prenájom ovocného sadu, maximálna doba prenájmu je stanovená na 30 rokov. Špecifické podmienky platia aj pre družstvá, ktoré zakladajú alebo obnovujú škôlky pre ovocné alebo okrasné dreviny, vinohrady alebo chmeľnice, kde je maximálna doba prenájmu 15 rokov.
Na Slovensku je bežné, že vlastník pôdy ju má, ale hospodári na nej napríklad družstvo. V takýchto prípadoch odborníci odporúčajú najskôr sa pokúsiť dohodnúť s daným družstvom na poskytnutí náhradnej plochy. Alternatívne, majitelia sa môžu spojiť s ostatnými spoluvlastníkmi, s ktorými zdieľajú pozemky, alebo s tými, ktorí vlastnia pozemky v celku, aby dosiahli dohodu s agropodnikom. Dohoda sa považuje za rozumnejšie riešenie, pretože je často schodnejšia.
Ak dohoda nie je možná, vlastník môže podať návrh na začatie konania na okresný súd. Ak ani táto možnosť nie je úspešná, môže požiadať o náhradu prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, ktorý dvakrát ročne zverejňuje zoznam vhodných pozemkov na tento účel. Tento postup sa riadi zákonmi, ktoré upravujú vlastnícke vzťahy k pôde.
Základná právna úprava problematiky nájmu poľnohospodárskych pozemkov je upravená v Občianskom zákonníku. Nájomná zmluva predstavuje vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom a stanovuje ich vzájomné práva a povinnosti. Pozemok na účely tohto zákona je definovaný ako poľnohospodárska pôda alebo jej časť, prípadne pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24 m2. Ak nie je dohodnuté inak, nájomné za pozemky prenajaté na poľnohospodárske účely sa platí ročne pozadu k 1. októbru. Minimálna doba prenájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku je päť rokov. V súčasnosti platia ustanovenia vyhlášky č. 38/2005 Z.z. Nájomca má právo dať prenajatú vec do podnájmu, pokiaľ zmluva neurčuje inak, a spôsob a čas podnájmu je povinný oznámiť prenajímateľovi do 30 dní. Ak bol pozemok daný do podnájmu na dlhší čas ako jeden rok, prenajímateľ má právo na nájomné priamo voči podnájomcovi.
Na vznik zmluvy o nájme pozemku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného, ak sa zmluvné strany nedohodnú inak, je najmenej dvojnásobok obvyklej výšky nájomného v danom katastrálnom území. Obdobne sa určí výška odplaty za užívanie pozemku bez nájomnej zmluvy v areáli poľnohospodárskeho podniku zastavanom stavbami na poľnohospodárske účely do 24 m2.
Prečítajte si tiež: Podmienky prenájmu priestorov pre jasle
Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový fond nakladá podľa osobitného predpisu. Ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, možno ju vypovedať len písomne; výpovedná lehota sa nesmie skončiť pred uplynutím času nájmu podľa § 8, ak sa nedohodne inak. Ak doterajší nájomca užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil alebo sa má skončiť a doterajší prenajímateľ vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktoré nie sú prístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, je doterajší nájomca povinný s vlastníkom uzatvoriť na základe jeho písomnej žiadosti podnájomnú zmluvu k pozemkom, ktoré má prenajaté podľa tohto zákona, a to v primeranej výmere a bonite.
Agrofirma, ktorá užíva pôdu, platí daň z nehnuteľnosti, ktorej výšku upravuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení. Prenájom poľnohospodárskej pôdy sa nedá brať ako prenájom bytu. Agrofirma pôdu obhospodaruje a zlepšuje jej kvalitu, a ak by na nej nik nehospodáril, zhoršila by sa jej kvalita, zarástla by a bola by ťažko použiteľná. V zahraničí sa bežne platí pokuta za neužívanie pozemku, ak pozemok zarastie. V zmluve je potrebné jasne uviesť, na aký účel bude pôda využívaná (chov, pestovanie, sklad, skládka). Je vhodné uzavrieť vzťah na čo najdlhšie. Ak je pozemok v spoluvlastníctve, mali by ho riešiť spoločne všetci spoluvlastníci od nadobudnutia vlastníctva. Otázka zákazu užívania pôdy je nateraz nie možná, nakoľko ju užívajú už 5 rokov, a aj povinnosťou vlastníka pozemku je o tento pozemok sa starať.
Samotná zmena parciel geometrickým plánom a ich účelová príprava na výstavbu rodinných domov nemusí automaticky znamenať dôvod na predčasné ukončenie nájomných zmlúv. Závisí to od presného znenia nájomných zmlúv a dohodnutých podmienok medzi vlastníkmi a nájomcami. Spravidla platí, že ak nájomná zmluva bola uzatvorená na určitý čas a neobsahuje ustanovenia o možnosti predčasného ukončenia v prípade zmeny účelu pozemku či jeho rozdelenia, nájom ostáva platný až do skončenia doby nájmu alebo dohody oboch strán o jeho predčasnom ukončení.
Podľa § 680 a nasl. Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva zaniká uplynutím doby, dohodou, výpoveďou alebo odstúpením, ak to zmluva alebo zákon pripúšťa. Samotná zmena evidencie parciel (z E na C) a ich rozdelenie geometrickým plánom nie je automaticky dôvodom na zánik nájomného vzťahu. Rozhodujúce je, či došlo k zmene účelu využitia pozemku a či je táto zmena v súlade s nájomnou zmluvou.
Ak je v nájomnej zmluve výslovne uvedené, že pozemok sa prenajíma na poľnohospodárske účely, a v dôsledku zmeny územného plánu a rozdelenia parciel už nie je možné alebo povolené pozemok naďalej využívať na poľnohospodárstvo (napr. obec vydá stavebné povolenie alebo začne stavebné konanie), môže to byť dôvodom na výpoveď zmluvy podľa § 679 Občianskeho zákonníka, ak zanikol dôvod, pre ktorý bola zmluva uzatvorená. Samotná zmena v katastri však nestačí - rozhodujúce je reálne znemožnenie poľnohospodárskeho využívania. Ak by vlastník jednostranne ukončil nájom bez zákonného alebo zmluvného dôvodu, nájomca by sa mohol domáhať ochrany svojho práva na užívanie pozemku až do roku 2031 a prípadne aj náhrady škody.
Prečítajte si tiež: Sprievodca zdaňovaním pre dôchodcov
Najskôr sa odporúča komunikovať s nájomcami a pokúsiť sa o dohodu. Ak to nie je možné, posúďte, či už nastali okolnosti, ktoré znemožňujú poľnohospodárske využitie (napr. začatie stavebného konania). V prípade, ak dôjde k prechodu alebo prevodu prenajatých pozemkov na účely výstavby podľa príslušných predpisov, je možné nájom ukončiť pred uplynutím doby nájmu, ak to umožňuje zmluva. Rozparcelovanie pôvodnej parcely a zaradenie časti pozemku do územného plánu mesta na výstavbu rodinných domov, spolu s vydaním územnoplánovacej informácie (UPI), sú silné argumenty, že došlo k zmene účelu využitia pozemku na stavebný.
Čo sa týka výpovednej lehoty, podľa zmluvy je potrebné doručiť písomné odstúpenie (resp. výpoveď) do 31.08. kalendárneho roka. Následne nájom končí k 01.09. nasledujúceho roka, prípadne po zbere úrody, ak by to bolo neskôr. Táto výpovedná lehota je v poľnohospodárskych nájmoch bežná, aby nájomca nebol poškodený v prebiehajúcej sezóne. Odporúča sa pripraviť písomnú výpoveď s odvolaním sa na konkrétny bod zmluvy a priložiť dôkazy o zmene účelu pozemku. Výpoveď doručte nájomcovi preukázateľne (ideálne doporučene s doručenkou). Ak by nájomca nesúhlasil s dôvodom výpovede, môže sa obrátiť na súd, preto je dôležité mať všetky podklady v poriadku.
Ak nájomca neuhradil dohodnutý nájom za poľnohospodársku pôdu, je vhodné poslať písomnú upomienku prostredníctvom doporučeného listu s doručenkou, kde znova uvediete sumu dlžného nájomného a termín splatnosti, ktorý ste mali dohodnutý v zmluve. Ak to neprinesie výsledok, zvážila by som podanie žaloby na súd. V žalobe by ste mali uviesť nároky na nevyplatené nájomné, ako aj uplatnenie prípadných úrokov z omeškania od dátumu splatnosti.
V prípade zdedenia poľnohospodárskej pôdy, na ktorú má zosnulý prenajímateľ uzatvorenú nájomnú zmluvu s poľnohospodárskym družstvom na dobu neurčitú, má dedič právo vymáhať nezaplatené sumy. Ako dedič po zomrelej prenajímateľke zákon umožňuje pokračovať v jej právnom postavení, čím na dediča prechádzajú aj práva a povinnosti z nájomnej zmluvy. Odporúča sa zaslať nájomcovi výzvu na úhradu doteraz nezaplateného nájomného z pozemkov v zmysle platnej nájomnej zmluvy. Čo sa týka výpovede nájomnej zmluvy, tá je možná, ak sa dodrží príslušná výpovedná lehota.
Ak vlastník pozemkov pod družstvom, na ktorých sú aj hospodárske budovy, má pocit, že nájomné od družstva je nízke, môže sa pokúsiť dohodnúť si nové podmienky nájmu. Ak družstvo predložilo nájomnú zmluvu, s cenou nemusí vlastník súhlasiť.
Prečítajte si tiež: Nájomná zmluva: Jednotlivý manžel
V prípade, ak nájomca zaslal vlastníkovi pôdy nový návrh zmluvy s pridaným článkom o predkupnom práve v prospech nájomcu, je dôležité zvážiť, či je tento článok zákonný. V súčasnosti sa diskutuje o zákaze predkupného práva v prospech nájomcu.
Náhradným pozemkom by mal jeho držiteľ získať istotu jeho dlhodobého užívania, a to až do pozemkových úprav, respektíve až trvalého užívania, a to aj po pozemkových úpravách, za predpokladu, že sa zásadným spôsobom nezmenia podmienky, za ktorých vzniklo užívacie právo k náhradnému pozemku. Podľa agrorezortu je dôležité znovuzavedenie náhradných pozemkov, lebo momentálne tento inštitút v slovenskom právnom poriadku neexistuje. Dnes je možné vyčleniť iba pozemky do podnájmu podľa paragrafu 12a, 12b a 12c zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov z roku 2003, ktoré sú často nesprávne označované ako „náhradné pozemky“. Tie ako inštitút boli vyčleňované na základe paragrafu 15 zákona o pozemkových úpravách z roku 1991. Od roku 1991 do roku 2008 boli vyčleňované na čas do vykonania projektu pozemkových úprav. Právna úprava v tejto oblasti je podľa rezortu pôdohospodárstva nepostačujúca a neefektívna.
Poslanecká novela z roku 2021 k zákonu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov priniesla v zásade len minimálne zmeny. Za jej pozitívum považuje ministerstvo, že novela zrušila právo prednostného nájmu doterajšieho nájomcu pri prenájme súkromnej pôdy. Ako negatívum hodnotí, že novela ponechala právo prednostného nájmu doterajšieho nájomcu pri pôde prenajímanej Slovenským pozemkovým fondom.
V prvom rade je potrebné ozrejmiť, že pojem „náhradný pozemok“ v spomínanom prípade predstavuje poľnohospodársky podnájomný pozemok, ktorý vlastník pozemku môže bezodplatne užívať ako náhradu za pozemok v jeho vlastníctve, ktorý je neprístupný alebo ho nemožno racionálne užívať. Vlastník pozemku môže písomne požiadať nájomcu o uzavretie podnájomnej zmluvy k pozemku v doterajšom obhospodarovaní nájomcu (užívateľa), a to v primeranej výmere a bonite. Kópiu tejto žiadosti zašle a doručí na vedomie príslušnému okresnému úradu, pozemkovému a lesnému odboru. Nájomcovi vznikne právo a povinnosť hospodárenia na pozemkoch, ktoré vlastní doterajší prenajímateľ (vlastník), za tých istých podmienok, aké sú upravené v podnájomnej zmluve.
Nájomná zmluva je prejavom slobodnej vôle prenajímateľa prenechať poľnohospodársky pozemok nájomcovi na dočasné užívanie a branie úžitkov za dohodnutú odplatu. Medze a rozsah práv a povinností v súvislosti s nájmom poľnohospodárskych pozemkov alebo poľnohospodárskych podnikov ustanovuje najmä zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, zákon č. 229/1991 Zb. Právna úprava nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely je na Slovensku jednoznačne nastavená v prospech nájomcu.
Spoločným záujmom prenajímateľa a nájomcu je prenajať poľnohospodársky pozemok na dostatočne dlhú dobu, aj s možnosťou predĺženia za vopred dojednaných podmienok. Pod prenajímanou vecou sa v ideálnom prípade rozumie poľnohospodársky pozemok, ktorého hranice sú zreteľne označené a sú registrované ako parcely katastra nehnuteľností. K nim sú evidované vlastnícke, užívacie a iné práva.
Zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa môže uzavrieť aj na spoluvlastnícky podiel k pozemku. Zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme priznáva právo užívať poľnohospodársky pozemok na základe zmluvy o nájme pozemku tomu nájomcovi, ktorý má uzatvorené zmluvy s vlastníkmi, ktorí majú v súčte väčšinový spoluvlastnícky podiel. Ak nájomca nemohol prenajatý pozemok používať na poľnohospodárske účely, nie je v príslušnom kalendárnom roku povinný platiť nájomné.
Ak raz nájomná zmluva skončí, nájomca je povinný vrátiť prenajatý poľnohospodársky pozemok prenajímateľovi. V súvislosti s vrátením prenajatého pozemku sa posudzujú podmienky, či je pozemok prenajímateľa prístupný a či je ho možné racionálne užívať. Ak prenajímateľ prenajal pozemok, ktorý je prístupný a možno ho zmysluplne užívať, nájomca má vrátiť prenajímateľovi jeho vlastný pozemok, za predpokladu dodržania zákonných podmienok.
V zákone o nájme sa tiež „pozabudlo“ na účinnú a vymožiteľnú sankciu za nesplnenie povinnosti nájomcu vrátiť po skončení nájmu pozemok prenajímateľovi. Napríklad na nápravné postupy a právo prenajímateľa požadovať od nájomcu náhradu za ušlý úžitok a utrpenú škodu.
Keďže podľa článku 2 Ústavy SR môže každý konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, zmluvné strany môžu predchádzať vzniku konfliktných situácií. V nájomnej zmluve si môžu upraviť niektoré rizikové situácie, ktoré v zákone „na slovenský spôsob“ chýbajú.
Forma nájomnej zmluvy pri nájme pozemku na poľnohospodárske účely (§1 až §6 zákona č.504/2003 Z. z.) sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka o nájomnej zmluve. Doklad o tom, že sa ústna zmluva o nájme bola uzavretá a nájomca vie preukázať právo užívania k pozemku je napríklad zápisnica o obsahu nájomnej zmluvy alebo protokol o odovzdaní a stave predmetu nájmu. Forma nájomnej zmluvy pri nájme pozemkov na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku (§ 7 až § 14 zákona č. 504/2003 Z. z.) musí byť písomná. Nedodržanie písomnej formy zmluvy má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Zmluva o nájme musí obsahovať určenie zmluvných strán. Obidve zmluvné strany musia byť pri uzatváraní kúpnej zmluvy spôsobilé na právne úkony. Zmluvnými stranami sú prenajímateľ a nájomca. Prenajímateľ je vlastníkom prenajímaného pozemku alebo vlastníckeho podielu k pozemku a je oprávnený s ním disponovať. Nájomca je osoba, ktorá si berie od prenajímateľa pozemok alebo spoluvlastnícky podiel v pozemku za účelom jej užívania a je oprávnený brať z nej aj úžitky. Predmetom nájmu sú poľnohospodárske nehnuteľnosti, spravidla pozemky. Poľnohospodársky pozemok je pozemok, ktorý slúži poľnohospodárskej výrobe bez ohľadu na to, v akom druhu pozemku a s akým spôsobom využívania je v katastri nehnuteľností vedený.
Každý vlastník alebo užívateľ poľnohospodárskej pôdy je povinný vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou. Zmluva o nájme je doklad o tom, že zmluvný vzťah skončil, má skončiť alebo došlo k dohode o skončení nájomného vzťahu vzájomnou dohodou zmluvných strán.
Ak sú prenajaté pozemky neprístupné alebo ich nemožno racionálne užívať, náhradné podnájomné pozemky by mali byť prednostne vyčlenené na pozemkoch nájomcu prenajatých od Slovenského pozemkového fondu. Splnenie povinnosti nájomcu vrátiť po skončení nájmu prenajímateľovi pozemky však nie je ani nemožné. Ak nájom skončil, pozemky prenajímateľa sú neprístupné alebo ich nemožno racionálne obhospodarovať, nájomca nemá prenajaté žiadne pozemky, ktoré by boli vhodné ako náhradné podnájomné pozemky má prenajímateľ nárok na zálohu v nezmenenej výške nájmu.
V zásade všetky zmluvy o nájme medzi známym vlastníkom a nájomcom nadobúdajú účinnosť už od okamihu ich uzavretia, sú účinné už podpisom zmluvy. Doba, na ktorú sa nájomcovi prenajíma pozemok na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku je najmenej päť rokov. Ak ide o zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku dohodnutú na neurčitý čas, výpovedná lehota je päť rokov. Nájomné práva teda trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
S tvrdením, že zabezpečiť užívanie poľnohospodárskych pozemkov zvýhodnením nájomcu je verejným záujmom a je s ním možné len súhlasiť. Opatrenia na zmiernenie nejednoznačnosti práv a povinností zmluvných strán a aplikácia postupov vrátenia a prevzatia pozemkov po skončení nájmu do nájomných zmlúv umožňuje prenajímateľov a nájomcovi tento verejný záujem naplniť. Ak okresné úrady nedokážu, nevedia alebo nezabezpečia vedenie hodnovernej evidencie užívateľských vzťahov, podnájomných vzťahov na základe podnájomných zmlúv, rozhodnutí o vzniku podnájomného vzťahu a evidenciu ostatných užívacích vzťahov, prenajímateľ a nájomca si môžu sami upraviť zmluvný nájom tak, aby predchádzali narušeniu ich vzájomných budúcich vzťahov.
Otázka nájmu poľnohospodárskej pôdy je v právnom poriadku Slovenskej republiky primárne riešená v zákone č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov“). Uvedený Zákon o nájme poľnohospodárskych pozemkov nepredstavuje komplexnú právnu úpravu nájmu poľnohospodárskych pozemkov, a tak otázky neupravené v tomto zákone sa riadia všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.
Podmienkou vzniku podnájomného vzťahu však bola a aj v súčasnosti je písomná žiadosť doterajšieho prenajímateľa adresovaná a doručená nájomcovi. Táto písomná žiadosť je dôležitá z toho dôvodu, že v prípade ak nájomca z akéhokoľvek dôvodu neuzatvorí s doterajším prenajímateľom písomnú podnájomnú zmluvu, tak doterajší prenajímateľ sa môže obrátiť so žiadosťou na príslušný okresný úrad, aby ten autoritatívne rozhodol o vzniku podnájomného vzťahu medzi dotknutými osobami.
V prípade, ak príslušný poľnohospodársky podnik s vlastníkom písomnú podnájomnú zmluvu neuzatvorí, má vlastník možnosť postupom podľa ustanovenia § 12a ods. 8 a nasl. Zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov obrátiť sa na príslušný okresný úrad so žiadosťou, aby ten rozhodol o vzniku podnájomného vzťahu a určil náhradné pozemky, ktoré bude vlastník užívať namiesto jeho vlastných pozemkov.
Po právnej stránke by sa ukončenie nájomného vzťahu malo riešiť iba pri pozemkoch ako celkoch, a v prípade pozemkov v podielovom spoluvlastníctva by o ukončenie nájomného vzťahu s poľnohospodárskym podnikom mali požiadať všetci podieloví spoluvlastníci dotknutého pozemku. V prípade, ak o ukončenie nájomného vzťahu a vydanie pozemku požiada iba menšinový podielový spoluvlastník pozemku, tak tejto žiadosti by poľnohospodársky podnik nemal vyhovieť, a to s odkazom na citované ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Nájomca by súčasne mal byť povinný na vlastné náklady preukázať prenajímateľovi a odborným inštitúciám, že po skončení nájmu vracia pozemok minimálne v takom stave, v akom ho prevzal na začiatku. Má mať aj povinnosť revitalizovať alebo uviesť do pôvodného stavu zanedbané časti prenajímaného pozemku. Agrorezort chce zároveň zriadiť verejnosti dostupný register užívacích vzťahov k poľnohospodárskej pôde.
tags: #najom #nahradnych #polnohospodarskych #pozemkov #podmienky