Ako sa brániť proti platobnému rozkazu, ak ho podala neoprávnená osoba

V článku sa zameriame na možnosti obrany proti exekúcii, najmä ak platobný rozkaz vydala neoprávnená osoba. Skôr, ako sa však budeme venovať samotnej exekúcii a postupom, ako sa pred ňou brániť, odporúčame v prípade existencie akéhokoľvek dlhu, ktorý nie je možné splatiť v plnej výške, požiadať veriteľa o odklad splatnosti alebo o vypracovanie splátkového kalendára. V prípade, že sa veriteľ bude chcieť dohodnúť, napríklad zaslaním pokusu o zmier, je dôležité túto snahu neignorovať a spolupracovať s ním, resp. preukázať maximálnu snahu o dohodu, ktorá bude k spokojnosti oboch strán.

Exekúcia a možnosti obrany

V prípade, že dlžník (povinný) dobrovoľne nesplní svoju povinnosť voči veriteľovi (oprávnenému), ktorú mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (rozsudok, platobný rozkaz, platobný výmer atď.), ktoré je exekučným titulom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ktorý zašle súdnemu exekútorovi. Výber exekútora nepodlieha žiadnym pravidlám ohľadom miestnej či inej príslušnosti. Návrh na vykonanie exekúcie podáva oprávnený a musí z neho jasne vyplývať, ktorému exekútorovi je návrh určený, kto ho podáva, akej veci sa týka, musí na ňom byť uvedený dátum a podpis, pričom k nemu treba priložiť exekučný titul.

Námietky proti exekúcii

Prvou možnosťou, ako sa brániť proti exekúcii, je podanie námietok. To je možné v prípade, ak nastali také skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. O námietkach rozhoduje vždy súd do 60 dní od ich doručenia príslušným exekútorom. Proti rozhodnutiu, ktorým sa námietkam vyhovelo, je možné podať odvolanie. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa vyhovelo námietkam, súd exekúciu zastaví.

Odklad exekúcie

Ďalšou možnosťou, ako sa brániť voči exekúcii, je požiadať o jej odklad. Na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou. Okrem toho súd môže ešte na návrh povinného povoliť odklad exekúcie vtedy, ak bolo vydané rozhodnutie v inom, cudzom štáte, kde bolo aj napadnuté opravným prostriedkom, pričom súd exekúciu odloží až do času, kým sa o tomto opravnom prostriedku nerozhodne v príslušnom štáte. Taktiež exekúciu súd odloží vtedy, ak by mohla neodkladná exekúcia zabrániť povinnému poskytovať alebo zabezpečovať zdravotnú starostlivosť.

Návrh na zastavenie exekúcie

Účinnou obranou proti exekúcii je aj návrh na jej zastavenie, ak nastane niektorá zo skutočností uvedená v § 57 Exekučného poriadku.

Prečítajte si tiež: Zamestnávateľ a platobný výmer o dôchodku

Rozsah exekúcie a veci vylúčené z exekúcie

Je potrebné vedieť, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu vymáhanej pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. Nemožno opomenúť ani to, že v rámci exekučného konania existujú veci alebo práva, ktoré exekúcii nepodliehajú, sú z nej vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.

Obozretnosť pri vymáhaní pohľadávok

Ak už príde upovedomenie o začatí exekúcie, treba byť obozretný najmä pritom, kto pohľadávku vymáha, nakoľko existujú rôzne vymáhačské spoločnosti a ich konanie nie je vždy v súlade so zákonom, resp. sa snažia využiť nevedomosť dlžníka a šikovným spôsobom zákon obísť.

Nekalé praktiky vymáhačských spoločností

Napríklad, vymáhačská spoločnosť pred uplatnením pohľadávky na súde spotrebiteľovi na podpis predložila dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Spotrebiteľ dohodu podpísal, jej obsahu však vôbec neporozumel, a rovnako neporozumel ani otázke premlčania, ktorá bola v jeho neprospech dohodou upravená. Súdy zámer a konanie vymáhačskej spoločnosti, ktorá naznačeným postupom dosiahla uznanie dlhu spotrebiteľom, posúdili ako zákonom zakázanú nekalú obchodnú praktiku.

Ďalším príkladom je uznesenie okresného súdu Topoľčany voči nemenovanej obchodnej spoločnosti, ktorá poskytuje úvery, pôžičky, ktorá však má svoje všeobecné obchodné podmienky nastavené tak, že sú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, resp. zmluvu o úvere vopred nakoncipujú tak, aby osobu, ktorá si od spoločnosti požičiava finančné prostriedky, vopred vylúčili ako spotrebiteľa, a aby sa na takúto osobu nevzťahovala ochrana, ktorú jej príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch a Exekučného poriadku poskytujú. Taktiež dojednávajú s dlžníkom zmenkové úroky, ktorých výška je jednak v rozpore s dobrými mravmi, ako aj s príslušnými ustanoveniami slovenského aj európskeho práva o ochrane spotrebiteľa. Ďalej takéto spoločnosti si vo svojich všeobecných obchodných podmienkach uznávajú právomoc riešiť prípadné spory medzi nimi a spotrebiteľom, dlžníkom, rozhodcovskými súdmi, čo by nebolo nič nezákonné, keby mal dlžník možnosť vyjadriť súhlas s tým, že naozaj chce prípadný spor riešiť nezávislým rozhodcovským súdom.

Pomoc advokáta

Ak sa už raz dostanete do takej situácie, že Vám ,,na dvere klope exekútor“, a ak máte pochybnosť o tom, či jeho konanie, či dokonca samotná exekúcia nie je celkom v súlade so zákonom, obráťte sa na niekoho so žiadosťou o pomoc, pričom podľa nášho názoru by Vám najviac vedel pomôcť advokát. Tak by sa dalo predísť tomu, aby ste sa nestali obeťou nekalého konania či už vymáhačskej spoločnosti alebo spoločnosti, ktorá sa snaží využiť nevedomosť, alebo Vašu pozíciu toho ,,slabšieho“ v zmluvnom vzťahu, pretože aj na základe vyššie spomínaných rozsudkov, nie vždy musia byť úspešní len tí, čo majú vplyv a peniaze.

Prečítajte si tiež: Kompletný Prehľad: Platobný Rozkaz

Nové procesné kódexy

Od 1. júla 2016 nadobudli účinnosť tri nové procesné kódexy: Civilný sporový poriadok, Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok​. Nové kódexy nahradili Občiansky súdny poriadok (zákon č. 99/1963 Zb.) a do súdnej praxe priniesli množstvo zmien. Civilný sporový poriadok sa dotýka súdnych konaní, kde strany v konaní väčšinou tvrdia opak, teda sú v „spore“.(zákon č. 160/2015 Z. Do úpravy CSP ani do ostatných nových procesných kódexov sa síce predmetné ustanovenie nepremietlo, štát však ostáva stranou sporu pre časť konania, v ktorom sa mu priznávajú určité práva/ukladajú určité povinnosti. Postup súdu pri nakladaní s finančnými prostriedkami, s ktorými hospodári súd, by mal zostať zachovaný. Subjekt, s ktorým súd do 30.06.2016 konal ako s vedľajším účastníkom konania, po 01.07.2016 viac v konaní ako vedľajší účastník konania vystupovať nemôže a jeho postavenie ako vedľajšieho účastníka konania k 30.06.2016 zaniklo. O jeho ďalšom postavení v konaní je nevyhnutné vždy rozhodnúť.

Zastúpenie advokátom

Od 1.7.2016 musí byť podľa CSP strana obligatórne v predmetnom konaní zastúpená advokátom. Uvedené neplatí iba vtedy, ak je stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Pri týchto osobách je naplnený kvalifikačný predpoklad o znalosti procesných práv a povinností, preto sa manudukačná povinnosť súdu nevyžaduje. Ustanovenie § 21 ods. 1 písm. b) OSP bolo nahradené ustanovením § 72 CSP. V tomto smere teda nedošlo k žiadnej zmene a otázka, kto koná za právnickú osobu, je zodpovedaná v osobitných predpisoch. Zástupcom, ktorý je právnickou osobou, môže byť predovšetkým obchodná spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb podľa zákona o advokácii. Ďalšiu kategóriu zástupcov tvoria právnické osoby s osobitnými úlohami vo vzťahu k ochrane slabšej strany (§ 290 a nasl. CSP). Do úvahy prichádza aj zastúpenie inou právnickou osobou, ktorá má postavenie všeobecného zástupcu. Súd je v súlade s § 160 ods. 2 CSP povinný vždy poučiť stranu o práve zvoliť si advokáta a o jeho práve obrátiť sa na Centrum právnej pomoci. Zástupca zvolený do 30. júna 2016 môže stranu zastupovať v konaní aj po 1. júli 2016, ak ide o spor, resp. konanie, v ktorom je takéto zastúpenie prípustné. Po 1. júli 2016 môže „všeobecný zástupca“ konať len v prípadoch podľa 89 CSP. Ak ide o spor podľa § 90 CSP zastúpenie všeobecným zástupcom sa nepripúšťa. Ak ide o spor podľa § 91 CSP je prípustné zastúpenie len osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Námietky a súdny register

Námietky podľa § 5 CSP sa vždy uplatňujú v prebiehajúcom konaní. Nezapisujú sa do osobitného registra, sú súčasťou prebiehajúceho konania (§ 156 ods. 1, tretia veta vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. Inej osobe ako osobe uvedenej v § 97 ods. 1 CSP nie je možné kópiu záznamu z procesného úkonu vydať. Vec sa zapíše do súdneho registra „S“ v súlade s § 165a ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. Podrobnosti týkajúce sa zaznamenávania priebehu súdneho pojednávania a iných procesných úkonov súdu pomocou technických prostriedkov sú upravené v § 56 Vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z.

Pojem "bezodkladne"

Pojem bezodkladne je potrebné interpretovať vo význame „ihneď“. Bližší výklad pojmu bezodkladne možno vyvodiť z bohatej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Aj v prípade, ak v CSP nie je ustanovená lehota na rozhodnutie, alebo vykonanie procesného úkonu, mal by súd konať bezodkladne, ak je to objektívne možné.

Právne účinky a poučovacia povinnosť

Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované. Keďže nové procesné kódexy prinášajú pre strany (rovnako i pre súd) nové procesné práva a povinnosti, o týchto strany ešte poučené neboli. Strany treba poučiť v rozsahu, v akom sa ich procesné práva a povinnosti k 1.

Prečítajte si tiež: Čo robiť, ak vám zamestnávateľ nevyplatil mzdu?

Doručovanie písomností

Postavenie opatrovníka za účelom doručovania k 30.6.2016 zaniklo, súd s ním viac konať nemôže. Je potrebné vychádzať z úpravy zakotvenej v § 5 zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Na účely doručovania písomností právnickej osobe do zahraničia možno použiť ustanovenie § 106 ods. 1 písm. b) CSP. Okamih doručenia písomnosti je následne rozhodujúci pre nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia s ohľadom na príslušné ustanovenie CSP (s ohľadom napr. na to, či ide o rozhodnutie, ktoré je právoplatné doručením alebo napr. Ustanovenia CSP nezasiahli do právnej úpravy medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je SR viazaná. Akékoľvek medzinárodnoprávne záväzky SR (aj) v oblasti doručovania písomností do cudziny majú prednosť pred zákonom.

Fyzická osoba podnikateľ a nepodnikateľ

Právna úprava obsiahnutá v CSP nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Priestor, ktorý sa Vám po výbere príslušného súdu zobrazí, považujeme za webovú stránku súdu. Žalobu, ktorú je potrebné v zmysle § 116 ods. 2 CSP zverejniť na webovej stránke súdu potom nájdete na ľavej strane v sekcii s názvom „Úradná tabuľa“. Pod adresou uvedenou v § 106 CSP možno rozumieť adresu, ktorú uviedol sám adresát a taktiež adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca, pokiaľ ide o fyzický osobu. V zmysle ust. § 111 ods. 2 CSP, do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd. Pokiaľ sa pri doručovaní písomností na adresu do cudziny súdu vráti zásielka s poznámkou, že doručenie nebolo úspešné, uplatní sa v takom prípade fikcia doručenia podľa § 106 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Súd doručuje na obe uvedené adresy, nakoľko strana v záujme prevencie uviedla v Registri obyvateľstva SR, že sa zdržiava na oboch týchto adresách (trvalého aj prechodného pobytu). V otázke zverejňovania Oznámenia o podanej žalobe vyvesenej na verejne prístupnej úradnej tabuli súdu, pokiaľ ide o formu tohto oznámenia, je problematika riešená v § 141 novely vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016. Ustanovenie § 109 CSP je určené predovšetkým na ochranu práv adresáta a jeho cieľom je zveriť preberanie zásielok len subjektom, ktoré na to adresát výslovne splnomocnil alebo poveril. Na tento účel postačuje akékoľvek splnomocnenie, ktoré obsahuje predpísané náležitosti.

Poučovacia povinnosť a zmeškanie lehoty

V zásade je vhodné poučiť strany v konaní o možnosti odpustenia zmeškania lehoty, ak už ale strana lehotu zmeškala, súd nemá možnosť ju poučovať.

Posudzovanie podania

Podľa § 124 CSP sa každé podanie posudzuje podľa jeho obsahu. Ak súd usúdi, že ide o návrh na zmenu žaloby (v dôsledku uvedenia podstatnej zmeny alebo doplnenia rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe), bude postupovať podľa § 140 a nasl. O prípustnosti zmeny žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP rozhoduje súd uznesením. Výrok uznesenia musí obsahovať informáciu o tom, či sa zmena žaloby na základe podania žalobcu (s uvedením dátumu podania a spisovej značky) pripúšťa alebo nepripúšťa. Z odôvodnenia by malo vyplývať, že súd podanie žalobcu posúdil ako zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, z akých dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku a ostatné štandardné náležitosti. Žalobca má zrozumiteľne a určito opísať skutkový dej. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku, by mali byť jednoznačné a konkrétne, aby nemohlo dôjsť k zámene s iným skutkom. Pod pojmom „iný identifikačný údaj" možno rozumieť primárne taký údaj, ktorý umožní fyzickú osobu spoľahlivo odlíšiť od inej osoby, napr. údaj o čísle občianskeho preukazu. Keďže právna úprava obsiahnutá v CSP už nerozlišuje medzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom možno pod pojem "iný identifikačný údaj" subsumovať aj údaj o mieste podnikania fyzickej osoby podnikateľa alebo jej IČO.

Opravné prostriedky

Právna úprava konaní o opravných prostriedkoch obsahuje osobitné ustanovenia, ktoré pripúšťajú uplatnenie nových prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany iba v obmedzenom rozsahu a iba v určitom štádiu konania o opravnom prostriedku. V ktoromkoľvek štádiu odvolacieho konania sú prípustné prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany založené na právnych skutočnostiach, ktoré nastali až po uplynutí lehoty na podanie odvolania alebo lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu, za predpokladu, že:a) takáto právna skutočnosť spôsobila zánik alebo zmenu práva,b) tvrdením takejto právnej skutočnosti sa namieta nedostatok procesných podmienok odvolacieho konania,c) tvrdením takejto právnej skutočnosti sa namieta procesná vada odvolacieho súdu.Ak je predloženie prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v označenom (úzko obmedzenom) rozsahu prípustné aj po uplynutí lehoty na podanie odvolania, resp. aj po uplynutí lehoty na podanie vyjadrenia k odvolaniu, potom je strana sporu povinná predložiť ich včas v zmysle ustanovenia § 153 ods. 1 CSP. Odvolací súd môže sankcionovať ich nie včasné predloženie tak, že na ne neprihliadne. Sudcovská koncentrácia môže pôsobiť spätne do minulosti, a tiež i do budúcna. Pri spätnom pôsobení súd môže zisťovať, prečo strana dôkaz nepredložila už skôr a rozhodnúť, že na neskôr predložený dôkaz nebude prihliadať. Pri pôsobení do budúcna môže súd určiť lehotu na predloženie dôkazu s tým, že na dôkaz predložený po stanovenom termíne nebude prihliadať.

Poučovacia povinnosť súdu

Ustanovenia CSP zužujú poučovaciu povinnosť súdu, a teda, súd nemá povinnosť poučovať strany o možnosti vzniesť námietku zaujatosti sudcu. Ustanovenie § 157 ods. 2 CSP funkčne a systematicky dopĺňa ustanovenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 CSP), čím sa posilňuje zodpovednosť strany za výsledok konania. K určitým otázkam výlučne procesného charakteru môže súd pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. V takomto prípade ide o tzv. nevyvrátiteľnú právnu domnienku súhlasu strany konania s procesným postupom súdu.Ako príklad uvádzame: Súd môže vyzvať strany, aby sa vyjadrili, či súhlasia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 1 písm. b) CSP s tým, že pripojí doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky. Ak sa strana konania nevyjadrí, súd v takomto prípade rozhodne bez nariadenia pojednávania a strane sa nepriznáva možnosť podať odvolanie s odôvodnením, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§365 ods.1 písm.

Záznam z procesných úkonov

Podľa § 98 CSP sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie zvuku o procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva dokazovanie. Vyhlásenie rozsudku možno považovať za procesný úkon, pri ktorom súd koná so stranou, a to aj v prípade, ak bolo pojednávanie odročené na vyhlásenie rozsudku podľa § 219 ods. 2 CSP. Nový CSP v tejto súvislosti v § 176 ods. 5 špecifikuje len „obrazové záznamy", „obrazové prenosy" a "zvukové prenosy". Pod ust. § 176 ods. 5 zákona č. 160/2015 Z. z.

Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť

Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese (§ 150 ods. 1 CSP). Ak žalobca niektorú z týchto povinností nesplní, je procesnou sankciou strata sporu. V situácii, ak napr. obe strany uvádzajú hodnotu nehnuteľnosti s drobným rozdielom - 10.000 eur a 10.500 eur alebo žalovaný žiadnu sumu neuvádza, obe strany sa zhodujú v cene nehnuteľnosti v rozsahu 10.000 eur (§ 186 ods. 2 CSP). Ak sa žalobcovi nepodarí preukázať tvrdenú cenu nehnuteľnosti, súd by mal vychádzať zo sumy vo výške, v ktorej sa tvrdenia strán zhodujú (pokiaľ nejde o spor, v ktorom je obrátené dôkazné bremeno, napr. v antidiskriminačných sporoch). Súd v týchto prípadoch nemôže nariadiť dokazovanie z úradnej moci. V prípade, ak by strany podložili svoje tvrdenia znaleckými posudkami, ktorými by bola určená rozdielna hodnota, súd by mal nariadiť konfrontáciu znalcov na odstránenie rozporov zo znaleckých posudkov. Výsluch strany je jedným z dôkazných prostriedkov podľa § 187 CSP a je možné ho vykonať len na návrh strany. Je to výrazom dispozičného princípu a princípu formálnej pravdy, ktorá je typická pre civilný proces po 1. júli 2016. Súd môže v prípade nejasného alebo neúplného tvrdenia požiadať stranu o dodatočné vysvetlenie (§ 150 ods. 2 CSP). CSP neupravuje formálnu stránku rozhodnutí do takých podrobností, k akým smeruje položená otázka. Každé rozhodnutie súdu vyhotovené po 01.07.2016 bude mať náležitosti podľa § 220 a nasl.

Dopĺňací rozsudok

V takomto prípade je v zásade rozhodujúci okamih, kedy k podávaniu odvolania dochádza. Je možná situácia, kedy ešte v čase pred nadobudnutím právoplatnosti pôvodného rozhodnutia je doručený aj dopĺňací rozsudok a je možné ešte v lehote na podanie odvolania voči pôvodnému rozhodnutiu podať odvolanie už aj voči výroku dopĺňacieho rozsudku. Ak je však dopĺňací rozsudok doručený až neskôr, napr. aj po tom, čo už odvolanie voči pôvodnému rozhodnutiu bolo podané, ak nesúhlasíte s výrokom dopĺňacieho rozsudku, je potrebné podať samostatné odvolanie aj voči tomuto dopĺňaciemu rozsudku. Na dopĺňací rozsudok sa primerane vzťahujú ustanovenia o konečnom rozsudku, t.j. Novou právnou úpravou sa navrhuje ponechať režim uznesení ako preferovaných rozhodnutí procesnej povahy s primeraným použitím ustanovení o rozsudku tam, kde predkladateľ nepoužil odlišnú právnu úpravu v § 235 a nasl. CSP. Pri formulácií výziev súdu voči strane sporu je možné formou dedukcie nepriamo vychádzať napr. i z ustanovenia § 235 ods.

Sťažnosť

V takomto prípade je potrebné rozlišovať dve procesné situácie:a) Ak sťažnosť podá osoba mimo rámca existujúceho procesnoprávneho vzťahu (možno hovoriť o tzv. absolútne neoprávnenej osobe). Súd sa takým podaním nemusí zaoberať vôbec, lebo z hľadiska procesu taký „úkon“ vlastne neexistuje, nepožíva žiadnu procesnoprávnu relevanciu;b) Ak sťažnosť podá osoba v rámci existujúceho procesného vzťahu, ale tento subjekt nespĺňa podmienky hypotézy § 240 CSP (možno hovoriť o relatívne neoprávnenej osobe). Môže ísť o subjekt, ktorý z uznesenia nemá žiaden „neprospech“, teda napadnuté uznesenie sa ho procesne nedotýka v takom zmysle, že by ho akýmkoľvek spôsobom ukracovalo. Výrok rozsudku znie: strana (žalobca/žalovaný) má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Lehoty sa v ustanoveniach CSP vyskytujú len výnimočne, a ak nie sú výslovne upravené, …

Správne súdnictvo

Právna veta: V správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmavajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je, aby pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo …

Prerušenie konania

Právna veta: Podľa § 29 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon. Predbežnou otázkou treba rozumieť takú otázku, od posúdenia ktorej závisí rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom správneho konania.

Neoprávnená stavba

Právna veta: Dovolací súd konštatuje dôvodnosť dovolacej námietky žalobcu s poukazom § 421 ods. 1 písm. a) CSP a to v právnom posúdení veci pri aplikácii ust. § 135c ods. 1 OZ, keďže z hľadiska posúdenia stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stavba zasahuje do cudzieho pozemku len z časti, treba v danej veci hospodársku stavbu postavenú žalovaným (jeho právnymi predchodcami) považovať za stavbu neoprávnenú. Obidve vyššie citované rozhodnutia dovolacieho súdu vychádzajú z právneho názoru, že pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti.

Výklad ustanovenia § 475 ods. 1 OZ

Právna veta: Výklad ustanovenia § 475 ods. 1 OZ, na základe ktorého odvolací súd v zhode s ustálenou praxou dovolacieho súdu (bod 15) dospel k záveru, že minimálna doba jedného roka uvedená v citovanom ustanovení sa počíta spätne odo dňa smrti poručiteľa a je treba, aby v čase poručiteľovej smrti trvalo uvedené spolužitie, považuje dovolací súd za právne konformný a teda aj správny. Pokiaľ potom nižšie súdy na základe skutkových zistení (§ 442 CSP) dospeli k záveru, že žalobcovia opustili spoločnú domácnosť poručiteľky ešte pred jej smrťou a od tejto doby až do smrti poručiteľky sa v byte patriacom poručit …

Postúpenie sporu

Právna veta: S ohľadom na skutočnosť, že k postúpeniu sporu (veci) môže dôjsť nielen za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 43 ods. 1 CSP, ale aj pri splnení podmienok uvedených v ustanovení § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, je potrebné pojem „postúpenie sporu“ použitý v ustanovení § 43 ods. 2 CSP vykladať extenzívne, t. j. tak, že pod postúpením sporu treba rozumieť nielen postúpenie sporu ako výsledok postupu súdu podľa ustanovenia § 43 ods. 1 CSP, ale aj ako výsledok postupu súdu podľa ustanovenia § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní (obdobne 1Ndc/ …

tags: #platobný #rozkaz #neoprávnená #osoba #námietky