
Civilné sporové konanie je nástrojom na ochranu práv a hodnôt, ktoré sú ohrozené alebo porušené. Aj keď sa civilný sporový proces chápe ako spor o právo, snahou je ukončiť ho zmierom, ktorý má súd vždy podporovať. Právna úprava uprednostňuje ukončenie konania schválením súdneho zmieru pred autoritatívnym rozhodnutím súdu.
Jedným z hlavných dôsledkov uzavretia manželstva je vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM), kde manželia nadobúdajú majetok spoločne, s výnimkami uvedenými v § 143 Občianskeho zákonníka. Režim BSM je prejavom rovnosti manželov a predstavuje majetkovú istotu pre oboch. Trvanie BSM je spojené s trvaním manželstva - vzniká uzavretím manželstva a zaniká jeho zánikom. Výnimočne môže BSM zaniknúť aj počas trvania manželstva, a to v prípadoch uvedených v § 148 OZ, § 148a ods. 2 OZ, uložením trestu prepadnutia majetku alebo vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka - manžela. Zánik BSM znamená, že manželia už nenadobúdajú ďalší majetok do bezpodielového spoluvlastníctva.
Po zániku BSM, či už zánikom manželstva alebo počas jeho trvania, je potrebné BSM vyporiadať. V súkromnom práve sa uprednostňuje dohoda manželov alebo bývalých manželov o vyporiadaní BSM. Ak dohoda nie je možná, môže ktorýkoľvek z nich podať žalobu na súd. Vyporiadanie BSM zo zákona sa vykoná podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Vyporiadanie dohodou alebo súdom na základe žaloby by sa malo riadiť zásadami uvedenými v § 150 OZ. Pri dohode o vyporiadaní BSM sa tieto zásady prelínajú so zásadou zmluvnej voľnosti.
Široká zmluvná voľnosť účastníkov dohody o vyporiadaní BSM je vyvážená inštitútom odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ. Veriteľ dlžníka sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony, ktoré ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné, ak spĺňajú podmienky uvedené v § 42a ods. 2 až 5 OZ. V súdnom konaní o vyporiadanie BSM je súd povinný držať sa zásad pre vyporiadanie BSM, ktoré sú normované v § 150 OZ. To znamená, že odklon od prezumovanej parity je možný len v prípade existencie individuálnych okolností, ktoré súd identifikuje a odôvodní.
Sporové konanie vzniká sporom o právo a vôľou žalobcu ho vyriešiť súdnou cestou. Ak spor o právo zanikne, konanie stráca význam. Zmier je dohodou strán, ktorá vylučuje vydanie rozsudku a žiada schválenie dohody súdom. Uznesenie o schválení súdneho zmieru nenahrádza rozsudok, ale predstavuje rei transactae, a teda je na procesnej taktike strany, či ho bude tvrdiť a preukazovať v inom konaní. Uznesenie o schválení zmieru nie je meritórnym rozhodnutím.
Prečítajte si tiež: Najvyšší príspevok na kampaň
Pri skúmaní rozporu navrhovaného zmieru s právnymi predpismi (§ 148 ods. 2 CSP) súdy postupujú dvoma spôsobmi:
Väčšina súdov prvej inštancie zastáva prvý prístup, pričom zdôrazňujú rešpektovanie vôle strán sporu a nezaoberajú sa zásadami uvedenými v § 150 Občianskeho zákonníka. Súdy sa zameriavajú na platnosť zmluvy a neskúmajú jej výhodnosť alebo nevýhodnosť, nakoľko by to bolo v rozpore s princípom rovnosti zbraní.
Pri schvaľovaní súdneho zmieru súd prima facie preskúmava predloženú dohodu v rozsahu neexistencie jej rozporu so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Nedodržanie zásad pre vyporiadanie BSM podľa § 150 OZ nie je sankcionované neplatnosťou dohody. Prieskum súdu nezahŕňa skúmanie možného ukracovania veriteľa dlžníka, ani skúmanie existencie vymáhateľnej pohľadávky. Z procesnoprávnej roviny prichádza do úvahy skúmať navrhovaný súdny zmier v kontexte princípu zákazu zneužitia práva. Súd by mohol zisťovať dôvod, pre ktorý strany navrhli vyporiadať BSM v rozpore s princípom parity podľa § 150 OZ, a tiež sa dotazovať ohľadom prípadnej existencie vymáhateľných záväzkov strán sporu. Uplatňovanie prejednacieho princípu limituje súd v možnosti vykonávať dôkazy za účelom overenia existencie veriteľov strany sporu. Koncepcia sporového procesu umožňuje súdu zistiť rozhodujúce skutočnosti len veľmi obmedzene. Ak by súd dospel k presvedčeniu, že schválenie dohody o vyporiadaní BSM je zjavným zneužitím práva, spočívajúcim v ukrátení veriteľa strany sporu, súd nie je oprávnený zamietnuť návrh na schválenie súdneho zmieru z tohto dôvodu, a to v dôsledku absencie sankcie pre túto konkrétnu situáciu.
Otázka prípustnosti odporovacej žaloby podľa § 42a a nasl. OZ je kruciálna pre veriteľa manžela v prípadoch, kedy bolo BSM vyporiadané neparitným spôsobom, ktorý ohrozuje uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Okresný súd Galanta zamietol odporovaciu žalobu veriteľa voči súdnemu zmieru schválenému v súdnom konaní, ktorým bola schválená dohoda sporových strán o vyporiadaní BSM. Súd uviedol, že dohoda bola povýšená na súdne rozhodnutie a je právne nemožné ju napadnúť žalobou o vyslovenie jej neúčinnosti. Krajský súd Trnava uviedol, že dohodu manželov o vyporiadaní vecí nadobudnutých v BSM je možné napadnúť žalobou o neúčinnosť právneho úkonu. Najvyšší súd SR vyslovil právny názor, podľa ktorého dohode o vyporiadaní BSM je možné odporovať, nie je však možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier. Ústavný súd SR zvýraznil hmotnoprávny charakter dohody a konštatoval, že z petitu žaloby musí vyplývať atakovanie zmieru schváleného uznesením súdu a nie dohody o vyporiadaní BSM.
Prečítajte si tiež: Dopad darcov na Twitchi na CZ/SK scénu
Prečítajte si tiež: Judikatúra NS SR k odmenám advokátov