
Tento článok sa zaoberá problematikou dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len Najvyšší súd SR) podľa § 362 Trestného poriadku, pričom sa zameriava na podmienky a kontext jeho uplatnenia. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý slúži na nápravu závažných porušení zákona v trestnom konaní.
Dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok v trestnom konaní, ktorý umožňuje preskúmanie právoplatných rozhodnutí súdov. Jeho cieľom je zabezpečiť zákonnosť a spravodlivosť trestného procesu a chrániť základné práva a slobody obvinených. Ustanovenie § 362 Trestného poriadku upravuje špecifické situácie, kedy je možné dovolanie podať, a to najmä v prípadoch konania proti ušlému.
Konanie proti ušlému je osobitný spôsob trestného konania, ktorý sa vedie proti osobe, ktorá sa vyhýba trestnému stíhaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva. Charakteristickou črtou tohto konania je, že orgánom činným v trestnom konaní, resp. súdu nie je obvinený k dispozícii, a to z dôvodu jeho neprítomnosti na území Slovenskej republiky, alebo vzhľadom na to, že jeho pobyt nie je týmto orgánom známy.
Konanie proti ušlému do značnej miery obmedzuje princípy spravodlivého procesu, pretože predstavuje závažný zásah najmä do práva obvineného obhajovať sa sám. Pri vykonávaní konania ako proti ušlému v zmysle ustanovení piateho dielu siedmej hlavy Trestného poriadku (v prípade, že obvinený ušiel alebo sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým, že sa skrýva), sú výrazne obmedzené práva obvineného na obhajobu, ako aj zásada rovností zbraní za situácie, že jeho obhajobné práva síce zabezpečuje ustanovený obhajca, avšak obvinený nemá možnosť priamo sa zúčastňovať na konaní a aktívne uplatňovať svoje práva.
Na začatie konania proti ušlému nestačí iba konštatovanie orgánu činného v trestnom konaní, že sa obvinený zdržiava v cudzine alebo že sa skrýva. Je potrebné, aby boli splnené zákonné podmienky pre takéto konanie, a to najmä, aby sa obvinený vyhýbal trestnému konaniu a aby sa jeho pobyt nepodarilo zistiť ani napriek vykonaniu všetkých dostupných úkonov.
Prečítajte si tiež: Najvyšší príspevok na kampaň
Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak:
Náprava postupom podľa § 362 Tr. por. má povahu osobitného ustanovenia (lex specialis) oproti ustanoveniam o dovolaní, preto sa použije prednostne, t. j. ustanovenia o dovolaní sa neaplikujú. V konečnom dôsledku to znamená, že námietky smerujúce proti nesplneniu zákonných podmienok na vedenie konania ako proti ušlému možno uplatňovať len cez špeciálne ustanovenie § 362 ods. 1 Tr. por., nie aj ako jeden z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Úprava podľa § 362 rekodifikovanej zákonnej úpravy je v dôsledku uvedeného použiteľná nielen v prípade, ak bolo konanie proti ušlému vedené podľa § 358 a nasl. Tr. por. v znení účinnom od 1. januára 2006. Použije sa aj vtedy, ak sa konalo proti ušlému podľa § 302 a nasl. zákona č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov - tu však (podľa § 566 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. per analogiam) iba za predpokladu, že dotknuté súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť po 1. januári 2006. Pokiaľ rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť pred uvedeným dátumom, nesplnenie podmienok konania proti ušlému bolo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa opakovane zaoberal problematikou dovolania podľa § 362 Trestného poriadku. V tejto súvislosti je možné uviesť niekoľko rozhodnutí, ktoré ilustrujú jeho prístup k tejto problematike:
Tieto rozhodnutia poukazujú na to, že Najvyšší súd SR pri rozhodovaní o dovolaniach podľa § 362 Trestného poriadku dôsledne skúma, či boli splnené zákonné podmienky pre vedenie konania proti ušlému a či nedošlo k porušeniu základných práv obvineného na obhajobu.
Prečítajte si tiež: Dopad darcov na Twitchi na CZ/SK scénu
Vzhľadom na zložitosť problematiky dovolania podľa § 362 Trestného poriadku a jeho význam pre zabezpečenie spravodlivosti trestného konania je dôležité, aby sa obvinení, ktorí sa domnievajú, že v ich prípade došlo k porušeniu zákona, riadili nasledujúcimi odporúčaniami:
Prečítajte si tiež: Judikatúra NS SR k odmenám advokátov