Povinnosti kňaza na dôchodku v Katolíckej cirkvi: Predstava a realita

Slovenská spoločnosť je rozdelená v názoroch na financovanie cirkvi, pričom jedna skupina má skreslené predstavy o príjmoch a výdavkoch a druhá je informovanejšia o mzdovej realite duchovných a výdavkoch farností. Realita sa nachádza niekde uprostred.

Financovanie cirkvi a príjmy kňazov

Štát financuje platy a odvody duchovných prostredníctvom priamych dotácií a prevádzkové náklady cirkevných ústredí. Okrem toho farnosti získavajú neoficiálny príjem, takzvaný milodar, za krsty, pohreby, sobáše a omše. Biskupi Slovenska neuvádzajú oficiálny cenník, no za svätú omšu je stanovený milodar vo výške 5 eur, pričom veriaci môžu prispieť viac alebo nič.

Začiatkom roka 2018 sa platy duchovných mierne zvýšili v reakcii na zvýšenie minimálnej mzdy. Základný plat stúpol z 296,41 eur na 310,64 eur mesačne, čo je stále pod minimálnou mzdou bežného zamestnanca. Štát financuje 12 registrovaných cirkví, pričom prevažná väčšina peňazí smeruje ku katolíkom. Nástupný plat katolíckeho kňaza po vysviacke je 373 eur v hrubom, pričom výška mzdy závisí od odslúžených rokov. Spodná hranica je 310,64 eur mesačne a najvyšší plat je 788,60 eur mesačne, ktorý dosahujú len biskupi s dlhoročnou praxou. Farári s rovnakým počtom rokov majú nárok na maximálne 587,03 eur mesačne. K platu patria aj príplatky a milodary, pričom výška príplatku závisí od funkcie a činnosti. Milodary môžu byť použité na akýkoľvek účel, ak sú poskytnuté priamo farárovi. Kvalitný kňaz môže získať o 30 % vyšší plat.

Milodary a majetok cirkvi

Milodary sú nezdanený príjem cirkvi, ktorého výška nie je definovaná. Za svadbu sa dáva priemerne 30 až 100 eur, za krst 50 eur, za pohreb 30 až 50 eur a za omšu sa odovzdáva milodar do zvončeka. Predstavitelia cirkvi to definujú ako dobrovoľný príspevok, no niektorí duchovní očakávajú finančnú odmenu za obrady. Ľudia sú zvyknutí dávať duchovným honorár a mali by spresniť, komu je milodar určený.

Majetok cirkvi nebol od roku 1993 spísaný a jeho sčítanie by bolo podľa cirkevných predstaviteľov náročné. Kňazi majú bezplatné bývanie na farnostiach a takmer žiadnu daňovú povinnosť voči kostolom, sakrálnym budovám a kostolným zbierkam. Niektorí cirkevní zamestnanci užívajú farnosti bezplatne, no niekedy kňaz musí použiť vlastné prostriedky na fungovanie farnosti. Ubytovanie duchovných na fare funguje na základe dohody. Cirkev platí daň z nehnuteľnosti s výnimkou sakrálnych budov a časti farskej budovy používanej ako kancelária.

Prečítajte si tiež: Povinnosti príjemcu invalidného dôchodku

Staroba a úloha seniorov v cirkvi

Pápež František zdôrazňuje dôležitosť staroby a spojenectva medzi generáciami. Starší ľudia sú často vnímaní ako príťaž, no majú práva a sú dôležitou súčasťou spoločnosti. Dominantná kultúra uprednostňuje mladého dospelého, no staroba má tiež svoj zmysel a krásu. Je dôležité, aby starí ľudia odovzdávali svoje sny a skúsenosti mladým, aby mladí ľudia mali víziu budúcnosti. Staroba by sa mala prežívať ako ponuka zmyslu života, ktorý nekončí len pri prežití. Ak sa starobe neprinavráti dôstojnosť, je odsúdená uzavrieť sa do skľúčenosti. Cieľom je investovať do darov, ktoré staroba nesie pre ostatné fázy života.

Je potrebné dialóg medzi generáciami, aby si mohli odovzdávať múdrosť. Spoločnosť by mala vytvárať láskyplné vzťahy medzi starobou a mladosťou. Moderné mesto je často nepriateľské voči starým ľuďom, no spojenectvo generácií vracia nádej, že život nie je márny. Rytmy staroby sú nenahraditeľnými zdrojmi pre pochopenie zmyslu života poznačeného časom. Predlžujúca sa dĺžka života dáva príležitosť posilniť spojenectvo medzi všetkými obdobiami života. Zmysel života je vlastný celému životu, od narodenia až po smrť.

Povinnosti kňaza na dôchodku

Konkrétne povinnosti kňaza na dôchodku nie sú v poskytnutých informáciách explicitne uvedené. Avšak, z kontextu vyplýva, že by mali:

• Odovzdávať svoje skúsenosti a múdrosť mladším generáciám: Aktívne sa zapájať do dialógu s mladými ľuďmi a odovzdávať im svoje sny a vízie.
• Byť duchovnou oporou: Aj naďalej slúžiť veriacim, napríklad spovedaním, duchovným vedením alebo pomocou v pastorácii.
• Modliť sa za Cirkev a svet: Aj na dôchodku by mali kňazi pokračovať v modlitbách za potreby Cirkvi a sveta.
• Byť príkladom kresťanského života: Svojím životom a postojom by mali byť príkladom pre ostatných veriacich.
• Podporovať spojenectvo medzi generáciami: Aktívne sa zapájať do aktivít, ktoré spájajú mladších a starších ľudí.

Problémy a výzvy kňazov v aktívnej službe

Štúdia Centra pre aplikovaný výskum Apoštolátu (CARA) ukazuje, že väčšina nedávno vysvätených kňazov je spokojná so svojou službou. Sú presvedčení, že ich seminár dobre pripravil na liturgiu, kázanie a vysluhovanie spovedí. Avšak, takmer každý piaty nedávno vysvätený kňaz je nešťastný. Niektoré diecézy uvádzajú, že takmer polovica ich mladých kňazov opúšťa aktívnu službu do desiatich rokov od vysvätenia.

Medzi problémy, ktorým čelia kňazi v aktívnej službe, patrí:

Prečítajte si tiež: Úrad Práce a evidencia

• Osamelosť: Po vysvätení sú kňazi často odsúdení na život samotára.
• Generačná priepasť: Napätie medzi mladšími a staršími kňazmi, ktorí majú odlišné teologické postoje.
• Nedostatok podpory: Necítia sa byť podporovaní farármi, biskupmi a spolubratmi kňazmi.
• Zlyhania seminárneho systému: Sklon potláčať kreativitu a vodcovstvo.
• Nedôvera voči biskupom a diecéznym úradníkom: Neveria, že zodpovední ľudia majú na srdci ich najlepšie záujmy.

Prečítajte si tiež: Ukončenie pracovného pomeru a povinnosti

tags: #povinnosti #kňaza #na #dôchodku #katolícka #cirkev