
Určovacia žaloba je významný právny nástroj, ktorý umožňuje súdom určiť, či určité právo existuje alebo neexistuje. V kontexte bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) má určovacia žaloba osobitný význam, najmä ak existuje neistota alebo spor o to, či určitá nehnuteľnosť patrí do BSM. Kľúčovým prvkom pri určovacích žalobách je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Tento článok sa zameriava na analýzu naliehavého právneho záujmu v kontexte určovacej žaloby týkajúcej sa nehnuteľností patriacich do BSM, s odkazom na relevantné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a ďalšie súvisiace právne aspekty.
Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby a musí byť v čase rozhodovania súdu preukázaný tým, kto sa tohto určenia domáha (žalobca).
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu súd posudzuje, či je podaná žaloba vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.
Judikatúra slovenských súdov zdôrazňuje význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností ako jeden z typických príkladov naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách. Ak je ako vlastník určitej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností popri žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje to vždy naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností.
V kontexte BSM nastáva právna neistota, ak sú dotknuté nehnuteľnosti zapísané ako výlučné vlastníctvo jedného z manželov, a druhý manžel nemá inú možnosť, než žalobou sa domáhať určenia rozsahu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Práve v súvislosti s realizáciou spôsobov vyporiadania BSM nastáva právna neistota žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že dotknuté nehnuteľnosti sú zapísané ako výlučné vlastníctvo žalovaného a žalobkyňa nemá inú možnosť, než žalobou sa domáhať určenia rozsahu zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Prečítajte si tiež: Kataster nehnuteľností a naliehavý právny záujem
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011, zdôrazňuje, že pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či je podaná žaloba vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska opodstatnenosti uplatneného nároku). Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba o určenie nie je spravidla opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti.
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 9. júla 2009, č.k. 4 C 160/2008-208 v spojení s opravným uznesením z 9. júla 2009, č.k. 4 C 160/2008-218 určil, že D. K.L. je vlastníkom v celosti pozemkov a spoluvlastníkom ½-ice rodinného domu. Súd dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mu darovala žalovaná 1/, ktorá sa nedomáhala vrátenia daru podaním žaloby na súd a pokiaľ žalovaná 1/ predmetné nehnuteľnosti previedla na žalované 2/, 3/, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože nikto nemôže previesť viac práv, ako má sám. Mal za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení bol daný tým, že v katastri nehnuteľností je vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vyznačené na žalované 2/, 3/.
Súdny záver, že po právoplatnosti rozvodu manželstva musí nevyhnutne nasledovať konanie o vyporiadanie BSM, je nesprávny, keďže vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva je možné aj dohodou v zmysle ust. § 149 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale aj na základe zákonnej domnienky v zmysle ust. § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Existujú aj výnimky, kedy naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Je tomu tak v prípade, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo zaväzuje podať určovaciu žalobu. Takýmto žalobami sú napríklad v zmysle ust. § 55 ods. 1 Exekučného poriadku žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia osoba (niekto iný ako povinný) uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (žalovaným je v takomto prípade ten, kto v exekúcií vystupuje ako oprávnený).
Prečítajte si tiež: Analýza a judikatúra k neplatnosti právnych úkonov
Prečítajte si tiež: Princípy demokratického štátu