
V podnikateľskom prostredí je fakturácia kľúčovým procesom, ktorý zabezpečuje transparentnosť a správnosť finančných transakcií. Často sa však stretávame s otázkou, či je namiesto faktúry DPH možné použiť zmluvu a aké sú podmienky pre prenesenie daňovej povinnosti. Tento článok sa zameriava na objasnenie týchto otázok, zákonnú úpravu fakturácie, náležitosti faktúr, špecifické prípady fakturácie a povinnosti spojené s poskytovaním služieb do zahraničia.
Fakturácia je presne definovaná v § 71 zákona o DPH. Faktúrou sa rozumie akýkoľvek doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej alebo elektronickej podobe podľa platného zákona o DPH v tuzemsku alebo iného členského štátu EÚ, ktorý upravuje pravidlá fakturácie. Za faktúru sa považuje aj dokument, ktorý upravuje alebo mení pôvodnú faktúru, pričom musí byť jasne a jednoznačne na ňu naviazaný. Ide o účtovný doklad, ktorý sa vystavuje na základe ústneho alebo písomného dohovoru.
Povinnosť vystavovať faktúry má podnikateľ podľa zákona č. 222/2004 o DPH, podľa zákona č. 431/2002 o účtovníctve musí podnikateľ vystaviť účtovný doklad. Okrem týchto dvoch zákonných úprav sú ešte dva zákony, ktoré nariaďujú vystaviť zákazníkovi doklad, a to zákon č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 289/2008 o používaní elektronickej registračnej pokladnice.
Vystaveniu faktúry spravidla predchádza objednávka, cenová ponuka, záznam o dohodnutých prácach alebo iná forma zmluvy. Tieto dokumenty slúžia ako podklady k fakturácii a často tvoria prílohu faktúry. Daňový úrad ich môže vyžadovať ako dôkaz o vykonanej fakturácii v prípade kontroly.
Objednávka musí obsahovať údaje odberateľa aj dodávateľa (názov, adresa, IČO, DIČ, kontaktné údaje), predmet dodávky (služba, tovar, názov, množstvo, kúpna cena), dobu, spôsob a miesto dodania, platobné podmienky, prípadne záručné podmienky a podpisy oboch zmluvných strán.
Prečítajte si tiež: Materská dovolenka a rodičovský príspevok – prehľad
Cenová ponuka musí obsahovať údaje odberateľa aj dodávateľa (názov, adresa, IČO, DIČ, kontaktné údaje), predmet dodávky (služba, tovar, názov, množstvo, kúpna cena), dátum vystavenia, dátum platnosti cenovej ponuky, podpis dodávateľa a celkovú cenu.
Zmluva obsahuje náležitosti uvedené v Občianskom zákonníku č. 40/1964 podľa druhu uzavretej zmluvy - zmluva o dielo, autorská zmluva, kúpno-predajná zmluva a iné. Väčšinou sú to rovnaké údaje v hlavičke zmluvy a telo zmluvy tvoria články, ktoré vypovedajú o predmete dodávky, cenových dojednaniach, platobných podmienkach, záručných podmienkach, záverečné ustanovenia a pod.
Pri dodávke tovaru je prílohou faktúry aj dodací list. Často sa využíva aj možnosť, že sa faktúra považuje zároveň aj za dodací list (priamo na faktúre sa uvedie, že slúži ako dodací list) a je v nej rozpísaný predmet dodávky položkovito. Potom už nie je potrebné zvlášť vystavovať dodací list. Ďalšou možnosťou je vystavenie jednej súhrnnej faktúry pre viacero dodacích listov, čo si popíšeme v časti druhy faktúr.
Rozdiel v náležitostiach vo vystavených faktúrach vzniká registráciou pre daň z pridanej hodnoty. Neplatitelia DPH majú vystavovanie faktúr o čosi jednoduchšie. V oboch prípadoch musí faktúra obsahovať základné náležitosti:
Platiteľ DPH navyše na faktúre uvádza:
Prečítajte si tiež: Vydedenie v slovenskom práve
V určitých špecifických prípadoch, ktoré sú definované zákonom o DPH, musí faktúra obsahovať špecifické formulácie, aby sa jasne uviedlo, aký režim DPH sa na dané plnenie vzťahuje. Tieto formulácie slúžia ako povinný údaj pre daňový úrad, aby bol režim zdaňovania transparentný a správne zaevidovaný.
Podnikateľ si môže vybrať medzi klasickým papierovým spôsobom fakturovania, pričom potrebné tlačivá sú dostupné v kancelárskom sortimente, alebo elektronickým riešením. Väčšina podnikateľov dnes uprednostňuje elektronickú formu - buď si vytvoria vlastnú šablónu v Exceli či Worde podľa dostupných vzorov, alebo využívajú online fakturačné softvéry. Tieto nástroje sú nielen jednoduché a intuitívne na používanie, ale ponúkajú aj množstvo užitočných funkcií, ako je automatické uchovávanie histórie faktúr, monitorovanie úhrad a upozornenia na omeškané platby.
Lehoty na vystavenie faktúry nám udáva zákon o DPH, to znamená, že sa ním riadi podnikatelia, ktorí sú zároveň platiteľmi DPH. Lehota vystavenia závisí od predmetu dodávky, miesta dodania a sú stanovené v § 72 zákona o DPH nasledovne:
V prípade neplatiteľa DPH zákon nestanovuje termín, dokedy je povinný faktúru vystaviť. Zákon o účtovníctve prikazuje vystavenie účtovného doklad bez zbytočného odkladu, teda hneď po uskutočnení dodávky.
Najčastejšie je používaná 14-dňová lehota. Ustanovenie § 340a ods. 1 Obchodného zákonníka nám však umožňuje maximálnu možnú splatnosť 60 dní, ktorá sa počíta odo dňa doručenia faktúry alebo odo dňa, keď dodávateľ dodal tovar/službu, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku na stravu
Zálohová faktúra nie je účtovným ani daňovým dokladom. Jej hlavným účelom je minimalizovať riziko nezaplatenia za tovar alebo služby zo strany odberateľa. Žiadny zákon presne neustanovuje, ako má zálohová faktúra vyzerať alebo aké údaje má obsahovať. Pri jej vyhotovení sa však môžete riadiť pravidlami pre faktúry podľa zákona o DPH, čo zabezpečí konzistentnosť a prehľadnosť.
Rozlišujeme u platiteľa DPH a neplatiteľa DPH. Neplatiteľ DPH je povinný vystaviť ostrú faktúru až v deň dodania tovaru/služby, nemusí vystavovať k prijatej platbe žiadny ďalší daňový doklad. Platiteľ DPH je povinný vystaviť ostrú faktúru k prijatej platbe do 15 dní odo dňa prijatia platby alebo do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba prijatá, pričom si musí dať pozor, aby z prijatej platby vypočítal základ DPH a sumu DPH a dátum vystavenia bol zhodný s dátumom prijatia platby.
Zjednodušená faktúra sa používa v špecifických prípadoch, ktoré umožňujú jednoduchšie vystavovanie dokladov. Ide o situácie ako:
Cenové podmienky pre zjednodušenú faktúru:
Zjednodušená faktúra nemusí obsahovať všetky bežné údaje, ako sú meno a priezvisko alebo názov príjemcu tovaru či služby, adresa sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo obvyklého pobytu príjemcu, identifikačné číslo pre daň príjemcu, jednotková cena bez dane. Tento typ faktúry je však možné použiť len pri dodaní v rámci tuzemska.
Vystavuje sa za viac samostatných dodaní tovarov/služieb alebo za viac prijatých platieb pred samotným dodaním, pričom súhrnná faktúra môže zahŕňať najviac obdobie jedného kalendárneho mesiaca a musí byť vyhotovená do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca.
Tieto faktúry sa týkajú najmä energií, nájomného, lízing, kedy sa vystavuje faktúra za opakované dodávky za určité obdobie s paušálnymi sumami alebo sa vyhotovuje tzv. splátkový kalendár. Deň dodania sa v tomto prípade riadi § 19 ods. 1 a 3 zákona o DPH, ktorým je posledný deň obdobia, na ktoré sa opakovaná dodávka vzťahuje.
Stav, kedy podnikateľ nadobudnutý tovar alebo služby následne dodáva a fakturuje inému subjektu. Môže byť refakturovaná iba časť prijatej dodávky tovaru/služby alebo celý rozsah.
Tieto faktúry opravujú pôvodný doklad z dôvodu mylného vystavenia, zníženia/zvýšenia ceny, vrátenia/reklamácie dodávky. Zaraďujeme sem dobropis a ťarchopis. Každá opravná faktúra, dobropis aj ťarchopis, musí obsahovať okrem povinných náležitostí faktúry aj poradové číslo pôvodnej faktúry, označenie, že ide o dobropis/ťarchopis, údaje ktoré sa menia, kedy sa vyhotovuje (v deň vrátenia tovaru, čiastočného vrátenia tovaru, v deň reklamácie, v deň zníženia ceny atď), znamienko mínus pri dobropise.
Pri fakturácii do zahraničia v cudzej mene je vo faktúre uvedená jednotková suma aj celková suma v dohodnutej mene a dodávateľ vystavenú faktúru prepočíta na tuzemskú menu, pričom použije kurz ECB v deň, ktorý predchádza dňu dodania tovaru/služby.
Medzi ďalšie špecifické prípady fakturácie, ktoré sú dôležité pre platiteľov DPH sú:
Ich úprava spadá pod zákon o DPH.
Podľa § 7a zákona o dani z príjmov pri fakturácii do EÚ za dodanie služieb si podnikateľ musí dať pozor, aby vo faktúre uviedol svoje pridelené IČ DPH a súčasne formulku „prenos daňovej povinnosti“, prípadne sa používa „reverse charge“, aby tomu jednoznačne rozumel aj odberateľ. Musí dodržať lehotu na vystavenie faktúry a tou je do 15. dňa od konca kalendárneho mesiaca po mesiaci, v ktorom službu dodal.
Prechodné položky predstavujú výdavky platené v mene a na účet kupujúceho alebo zákazníka, ktoré požaduje dodávateľ preplatiť. Môžu to byť napr. súdne poplatky. Prechodné položky nie sú predmetom DPH.
Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) rozdeľuje služby na štandardné služby a elektronické služby. Dodaním štandardnej služby je všetko, čo nie je dodaním tovaru a dodaním elektronickej služby.
Povinnosti pred začatím poskytovania služieb do zahraničia (členských krajín EÚ) vyplývajú z postavenia podnikateľa na účely DPH (t. j. či je platiteľ DPH alebo neplatiteľ DPH), z typu služby (miesto dodania služby) a z postavenia odberateľa (klienta) na účely DPH. Je potrebné preveriť a zohľadňovať všetky tieto skutočnosti, nakoľko ich rôzna kombinácia zakladá podnikateľovi odlišné povinnosti. V prípade, ak ich nevyhodnotí správne, môže zmeškať lehotu alebo sa dopustiť inej chyby a daňový úrad mu uloží pokutu.
Základom je, aby podnikateľ vedel, či je alebo nie je platiteľom DPH. Táto vedomosť je pre podnikateľa dôležitá vo všeobecnosti, nie len pre poskytovanie služieb do iných členských krajín EÚ. Platiteľom DPH sa podnikateľ stáva na základe registrácie, ktorá je povinná alebo dobrovoľná.
Ďalším podstatným kritériom je miesto dodania služby, ktoré sa určuje podľa § 15 a 16 zákona o DPH. Podnikateľ (dodávateľ) neurčuje miesto dodania služby na základe dohody s odberateľom. Jednotlivé ustanovenia zákona o DPH upravujú všeobecne (v § 15 zákona o DPH) alebo špecificky podľa druhu služby (v § 16 zákona o DPH) miesto jej dodania. Služba môže mať miesto dodania v krajine dodávateľa (Slovenská republika) alebo v krajine odberateľa (iná členská krajina EÚ). V niektorých situáciách je náročné určiť miesto dodania služby. Dodanie služby bude podliehať zdaneniu v tej krajine, v ktorej má služba miesto dodania.
A nakoniec, záleží aj od postavenia odberateľa (klienta). Odberateľom môže byť iný podnikateľ alebo právnická osoba s prideleným IČ DPH (t. j. na účely DPH zdaniteľná osoba), alebo bežný nepodnikajúci občan, označovaný aj ako konečný spotrebiteľ (t. j. na účely DPH nezdaniteľná osoba).
Povinnosť registrovať sa na daňovom úrade môže mať len podnikateľ, ktorý nie je platiteľ DPH a dodáva službu do inej členskej krajiny (t. j. s miestom dodania v tejto členskej krajine) inému podnikateľovi alebo právnickej osobe s prideleným IČ DPH. Registračnú povinnosť si musí splniť ešte pred začatím poskytovania služieb do inej členskej krajiny EÚ. V praxi nie je výnimkou, že podnikateľ (neplatiteľ DPH) o registračnej povinnosti nevie. Pritom za nesplnenie registračnej povinnosti môže daňový úrad uložiť pokutu až do výšky 20 000 eur. V tomto prípade neplatí, že ak podnikateľ nie je registrovaný pre DPH ako platiteľ DPH, tak sa ho DPH netýka.
Zdaneniu podlieha dodanie služby podnikateľovi alebo právnickej osobe do inej členskej krajiny EÚ (t. j. s miestom dodania v tejto krajine), bez ohľadu na to, či je dodávateľom platiteľ DPH alebo neplatiteľ DPH. Osoba, ktorá bude mať povinnosť zdaniť dodanie služby je odberateľ - príjemca služby - v inej členskej krajine EÚ. V tomto prípade sa uplatňuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti, v angličtine označovaný ako reverse-charge mechanizmus.
Poskytovateľ služby (slovenský podnikateľ v postavení dodávateľa) si neúčtuje k cene služby slovenskú DPH, aj keď je platiteľom DPH. Faktúru vystavuje bez DPH. Odberateľ z inej členskej krajiny má povinnosť vypočítať DPH podľa platného zákona v tejto inej členskej krajine, odviesť DPH v súlade s postupom platným v tejto krajine a predložiť daňovému úradu požadované formuláre (napr. daňové priznanie).
Podnikateľ, bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom DPH, je povinný vyhotoviť faktúru pri poskytnutí služby inému podnikateľovi alebo právnickej osobe do inej členskej krajiny EÚ. Faktúru nie je potrebné vyhotoviť, ak sa služba poskytuje konečnému spotrebiteľovi. Ak podnikateľ vyhotoví faktúru aj pre konečného spotrebiteľa, neporuší zákon o DPH.
Faktúru je potrebné vystaviť do 15 dní po skončení mesiaca, v ktorom bola dodaná služba podnikateľovi alebo právnickej osobe do inej členskej krajiny EÚ.
Faktúra musí obsahovať podľa zákona o DPH tieto povinné údaje:
Podnikateľ, ktorý nie je platiteľom DPH a má pridelené IČ DPH, má povinnosť podávať súhrnný výkaz a to vždy za kalendárny štvrťrok, v ktorom dodá službu do inej členskej krajiny EÚ inému podnikateľovi alebo právnickej osobe s prideleným IČ DPH. Ak dodá službu konečnému spotrebiteľovi, nepodáva súhrnný výkaz.
Podnikateľ, ktorý je platiteľom DPH, má povinnosť podávať súhrnný výkaz pri dodaní služby do inej členskej krajiny EÚ inému podnikateľovi alebo právnickej osobe s prideleným IČ DPH. Platiteľ podáva súhrnný výkaz mesačne alebo štvrťročne, a to v závislosti od hodnoty dodaných tovarov do inej členskej krajiny EÚ.
Daňový úrad môže uložiť aj úhrnnú pokutu za porušenie viacerých povinností, ak sankcie vyplývajú z rovnakého právneho predpisu, ich výška je určená rozpätím a daňový úrad vyhodnotí, že uloženie úhrnnej pokuty bude účelné.
Prenesená daňová povinnosť je koncept v daňovom práve, ktorý sa často vyskytuje v súvislosti s daňou z pridanej hodnoty (DPH). V Slovenskej republike (tuzemsku) sa prenesená daňová povinnosť upravuje v Zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom znení.
Prenos daňovej povinnosti pri uplatňovaní dane z pridanej hodnoty znamená, že daňová povinnosť z dodania tovaru alebo služby v tuzemsku je prenesená z dodávateľa tovaru alebo služby na osobu, ktorej bol tovar dodaný alebo služba poskytnutá. Príjemca plnenia (odberateľ), ktorý je osobou povinnou platiť daň, uplatní tzv. samozdanenie, t.j. k cene dodaného tovaru alebo služby uplatní daň z pridanej hodnoty, ktorú uvedie do daňového priznania. Dodávateľ však nie je povinný uvádzať sadzbu dane na faktúre pri plneniach, pri ktorých sa uplatňuje daňový režim - prenesenie daňovej povinnosti na odberateľa, pretože žiadnu sadzbu dane neuplatňuje.
Dodanie nehnuteľnosti alebo jej časti v SR, ktoré síce spĺňa režim pre definitívne oslobodenie od výstupnej DPHčky, ale dodávateľ sa ju pri predaji inému platiteľovi DPH dobrovoľne rozhodol zdaniť - napr. z dôvodu ponechania odpočítanej DPHčky (§ 38 ods.
Obilniny a iné poľnohospodárskej produkty na ďalšiu výrobu, okrem situácií, kedy sa vystavuje zjednodušená faktúra (napr.
Železo a oceľ, železné konštrukcie a vybrané podobné produkty, okrem situácií, kedy sa vystavuje zjednodušená faktúra (napr.
Prenosu daňovej povinnosti podliehaj aj predaj zlata ako suroviny či investičného zlata (§ 69 ods.
Vo väčšine spomenutých obchodov sa používa výraz či pravidlo nazvané „prenesenie daňovej povinnosti“. Presnejšie: prenesenie povinnosti vykázať daň (DPHčku) - keďže DPHčku síce vykazuje druhá strana, ale či ju musí odviesť, závisí od zákonov platných v krajine odberateľa prípadne možnosti či nemožnosti odpočítať si vstupnú DPHčku v prípade tohto odberateľa. V týchto prípadoch sa aj na faktúre uvádza povinná formulka „Prenesenie daňovej povinnosti“.
Vyslovene dodávka tovaru zo SR slovenským platiteľom DPH odberateľovi do inej krajiny EÚ (ktorý pri objednávke oznámil svoje zahraničné IČ DPH) je pomenovaná ako intrakomunitárna dodávka tovaru oslobodeného od dane v zmysle § 43 ods. 1 zákona o DPH (aj napriek tomu, že v reále nejde o oslobodenie, keďže DPHčku odvádza odberateľ). V tomto prípade sa na faktúre uvádza napr. - „dodanie tovaru je oslobodené od dane v zmysle § 43 ods. - „dodanie tovaru je oslobodené od dane v zmysle článku 138 smernice Rady 2006/112/ES z 28.