
Inštitút premlčania zohráva kľúčovú úlohu v právnom systéme, a to najmä v oblasti občianskeho práva. Jeho správne pochopenie je nevyhnutné pre všetky subjekty práva, aby vedeli efektívne chrániť svoje práva a povinnosti. Tento článok poskytuje komplexný hmotnoprávny výklad námietky premlčania s cieľom objasniť jej podstatu, účel a dôsledky v rôznych právnych kontextoch.
Premlčanie predstavuje inštitút, ktorý obmedzuje časové obdobie, počas ktorého môže oprávnený subjekt (veriteľ) uplatniť svoje právo na súde. Po márnom uplynutí zákonom stanovenej doby na vykonanie práva dochádza k premlčaniu. Hoci nárok nezaniká, výrazne sa oslabuje, pretože súd ho nemôže priznať, ak povinný (dlžník) v konaní vznese námietku premlčania.
Účelom inštitútu premlčania je zabezpečiť právnu istotu v spoločnosti a predchádzať situáciám, keď sa majetkové práva uplatňujú po neprimerane dlhej dobe. Tým sa chráni dlžník pred hrozbou úspešnej žaloby zo strany veriteľa bez ohľadu na časový odstup. Námietka premlčania zároveň motivuje veriteľov k včasnému uplatňovaniu svojich práv.
Pod premlčaním rozumieme márne uplynutie doby stanovenej zákonom pre vykonanie práva. Premlčanie vedie k oslabeniu subjektívneho práva účastníka, pretože premlčaním nárok nezaniká, ale nemôže byť súdom priznaný, ak povinný v súdnom konaní vznese námietku premlčania. Ak poškodený riadne pokračuje v konaní podaním návrhu na uspokojenie rovnakého nároku v občianskom súdnom konaní, premlčacia doba nezačne plynúť znova dňom právoplatnosti rozhodnutia v predchádzajúcom konaní, ale jej plynutie bude naďalej prerušené až do právoplatného skončenia tohto nadväzujúceho konania.
Námietka premlčania je inštitútom hmotného práva, upravená v ustanovení § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v zákonom stanovenej dobe. Súd na premlčanie prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Týmto nedochádza k zániku práva, ale len k jeho oslabeniu. Nárok naďalej trvá ako naturálna obligácia. Zákon umožňuje a nevylučuje dobrovoľnú realizáciu povinnosti, ktorú by inak súd nemohol veriteľovi priznať, bez toho, že by takýto dôsledok sankcionoval podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení. Je na vôli povinného, či a v akom rozsahu uspokojí nárok veriteľa, ktorý v súdnom konaní nemohol byť priznaný pre námietku premlčania, avšak ktorý je neskôr dlžníkom splnený.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
Uplatnenie (dovolanie sa) námietky premlčania v exekučnom konaní nemožno povinnému uprieť. Na jej uplatnenie je súd povinný prihliadať v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Z týchto dôvodov neobstojí námietka oprávneného ohľadne nesprávnosti postupu súdov, ak tieto v exekučnom konaní prihliadali na hmotnoprávny úkon povinnej o uplatnení námietky premlčania vymáhanej pohľadávky potom, čo už bolo rozhodnuté o jej námietkach proti exekúcii (§ 50 - § 51 Exekučného poriadku).
Výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ), len ak bol prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo bez významu. Išlo by o zneužitie subjektívneho práva (šikanu) na úkor druhého účastníka. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania.
Pri nároku na náhradu škody na zdraví začína plynúť premlčacia lehota odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Vedomosť o vzniknutej škode zahŕňa informáciu o ustálenom zdravotnom stave a všetky ďalšie predpoklady pre možnosť uplatnenia nároku v občianskom súdnom konaní.
Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, vrátane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom, sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka. V takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka.
Ak sa zamýšľaná kúpa nerealizovala, záloha sa stáva bezdôvodným obohatením vo chvíli, kedy odpadol právny dôvod, na ktorého základe budúci kupujúci plnil budúcemu predávajúcemu, teda, kedy predávajúci odmietol nehnuteľnosť kupujúcemu predať, príp., kedy sa vytvoril stav, z ktorého je zrejmé, že kúpa už nebude realizovaná.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Zistenia týkajúce sa majetku a dlhov poručiteľa a rozhodnutie o nich nemá tak závažný dopad ako zisťovanie dedičov, preto zaradenie či nezaradenie určitého majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva nemá žiadne následky voči tretím osobám, ktoré nie sú účastníkmi konania o dedičstve (okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby sa domáhal svojho práva žalobou - § 175y ods.
Nedoplatok na koncesionárskych poplatkoch si uplatňuje Rozhlas a televízia Slovenska (ďalej ako „RTVS“) od platiteľa, ktorý je dlžníkom, aj formou výzvy na zaplatenie. V prípade, ak sú niektoré dlžné sumy už premlčané, dlžník - po uplatnení námietky premlčania - ich už nemusí uhradiť. To sa však vzťahuje len na premlčané pohľadávky.
Koncesionárske poplatky má povinnosť uhrádzať každá fyzická osoba, ktorá je evidovaná v evidencii odberateľov elektriny ako odberateľ elektrickej energie v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome, a súčasne každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 3 zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Túto povinnosť platenia koncesionárskych poplatkov a ich platenie zakotvuje zákon č. 340/2012 Z. z. Zákon o úhrade RTVS definuje okrem iného aj výšku, splatnosť i platenie koncesionárskych poplatkov, či subjekty, ktoré sú oslobodené od ich platenia.
Spravidla sa koncesionárske poplatky platia mesačne, v zmysle § 7 ods. 2 Zákona o úhrade RTVS. Platiteľ je povinný uhradiť koncesionársky poplatok do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Dobrovoľne môže platiteľ uhrádzať koncesionárske poplatky aj jednorazovo za kalendárny štvrťrok, kalendárny polrok, či kalendárny rok. V takom prípade má platiteľ povinnosť uhradiť koncesionárske poplatky do posledného dňa prvého kalendárneho mesiaca obdobia, za ktoré sa táto úhrada platí, v súlade s § 7 ods. 3.
Zákon o úhrade RTVS nezakotvuje osobitne ustanovenia o premlčacej lehote. V súlade s § 101 zákona č. 40/1964 Zb. V súlade s § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Obchodný zákonník“): Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. V zmysle § 261 ods.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?
Vo všeobecnosti platí, že ak dlžník uplatní voči premlčaným záväzkom námietku premlčania, nemusí tieto premlčané dlžné sumy uhradiť. Uplatnením námietky premlčania pred súdom by totiž právo na zaplatenie premlčanej dlžnej sumy súd neuznal / nepriznal. Záväzky, ktoré sú premlčané, môže však dlžník plniť dobrovoľne, pretože podľa zákona nezanikajú, ale nie je už možné vymôcť ich súdnou cestou.
Voči neuhradeným koncesionárskym poplatkom, ktoré presahujú 3-ročnú premlčaciu dobu pri platiteľoch - fyzických osobách, alebo presahujú 4-ročnú premlčaciu dobu pri platiteľoch - právnických osobách a ktoré žiada RTVS uhradiť, môže platiteľ listom adresovaným RTVS uplatniť námietku premlčania. Premlčacia lehota sa počíta samostatne pre každú splátku koncesionárskeho poplatku.
Každá mesačná úhrada za poskytované verejné služby je teda splatná posledným dňom tohto príslušného mesiaca. RTVS má potom 4, resp. 3 roky od splatnosti každej mesačnej úhrady (podľa povahy platiteľa, či ide o právnickú osobu (zamestnávateľa) alebo fyzickú osobu) na to, aby si splatnú mesačnú úhradu uplatnila na súde. Premlčacia lehota teda začína plynúť odo dňa uplynutia splatnosti každej jednotlivej splátky koncesionárskych poplatkov.
V odpovedi na výzvu na zaplatenie RTVS odporúčame uviesť, ktoré presne pohľadávky platiteľ uhradí a na ktoré pohľadávky si uplatňuje námietku premlčania. V opačnom prípade by sa uhradené sumy mohli započítať na záväzky najskôr splatné (ktoré môžu byť napríklad už premlčané).
Adhézne konanie spája riešenie verejnoprávnej hmotnej otázky s riešením otázky súkromnoprávnej povahy, ktorou je náhrada škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti so skutkom, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Cieľom adhézneho konania je zlepšiť postavenie poškodeného, ktorému v dôsledku trestného činu vznikla majetková či nemajetková ujma.
Obvinený, ktorý má mať postavenie škodcu, môže v adhéznom konaní využiť všetky prostriedky obrany, ktoré by mohol použiť v civilnom spore, vrátane vznesenia námietky premlčania. Súd v trestnom (adhéznom) konaní sa preto s touto námietkou musí hmotnoprávne, ako aj procesne vysporiadať.
Námietka premlčania vznesená v adhéznom konaní má špecifický charakter, ktorý vychádza z charakteru konania, ktorým obžalovaný spôsobil škodu. Trestné právo chráni tie najdôležitejšie právne statky, a preto je každý zásah do týchto statkov nielen protiprávnym, ale aj amorálnym činom. V súvislosti s námietkou premlčania naberá amorálnosť protiprávneho konania škodcu osobitný význam.
Všeobecné podmienky pre neuznanie námietky premlčania v adhéznom konaní:
Všeobecne tak možno konštatovať, že vznesenie námietky premlčania v adhéznom konaní môže nasvedčovať tomu, že pôjde zo strany obžalovaného o výkon práva odporujúci dobrým mravom.
Medzitýmny rozsudok predstavuje výnimku zo zásady, podľa ktorej súd rozhoduje o celej veci. Aj napriek tomu je kategorizovaný ako rozhodnutie súdu vo veci samej. Rozhoduje sa ním o právnom „fundamente“ sporného nároku, ako je existencia práva.
Zásadnou otázkou je, kedy dlžník môže námietku premlčania uplatniť. Z vyššie uvedeného je evidentné, že námietku premlčania dlžník môže uplatniť v prvom rade až vtedy, keď uplynie zákonná premlčacia doba, resp. lehota. A contrario, námietka premlčania daná pred uplynutím premlčacej doby, by bola spravidla právne bezvýznamná.
Námietku premlčania je možné platne vzniesť len v konaní, v ktorom sa rozhoduje o nároku veriteľa (t.j. v konaní o zaplatenie pohľadávky, ktorej premlčania dlžník namieta), a to od začiatku konania do jeho právoplatného skončenia.
Medzi nárokom, ktorý bol uplatnený žalobou a následne bol rozhodnutý medzitýmnym rozsudkom a nárokom, ktorý bol uplatnený až po vydaní medzitýmneho rozsudku, existuje rozdiel. Kým v prvom prípade námietku premlčania dlžník už nemôže vzniesť, v tom druhom prípade je dlžník stále oprávnený vzniesť právne účinnú námietku premlčania aj po vydaní medzitýmneho rozsudku.
tags: #namietka #premlčania #hmotnoprávny #výklad