Námietka premlčania a dobré mravy: Kolízia práv a morálky v slovenskom práve

Inštitút dobrých mravov je jedným z kľúčových pilierov súkromného práva, ktorý v slovenskej judikatúre dokonca nadobúda charakter súkromnoprávneho princípu. Jeho význam spočíva v tom, že často predstavuje podmienku platnosti alebo prípustnosti právneho úkonu a môže byť aj dôvodom na vrátenie poskytnutého plnenia. V Občianskom zákonníku nájdeme viacero ustanovení, ktoré tento inštitút obsahujú, napríklad v súvislosti s výpoveďou nájmu bytu, výkonom práv a povinností, či v oblasti dedičského práva.

Definícia dobrých mravov

Definícia dobrých mravov nie je v zákone explicitne stanovená. Podľa Uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 2. 2011 sú dobrými mravmi pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Najvyšší súd SR ich definuje ako súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť. Krajský súd v Žiline ich chápe ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom dôležité sú všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Súdy v Českej republike ponímajú inštitút dobrých mravov podobne.

Inštitút premlčania a jeho účel

Inštitút premlčania je prejavom princípu právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch. Platí stará rímska zásada "vigilantibus iura scripta sunt", teda "práva patria len bdelým". To znamená, že právo je na strane tých, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou. Zmyslom premlčania je stimulácia veriteľa k aktívnemu prístupu k uplatňovaniu svojich subjektívnych práv.

Námietka premlčania a jej (ne)súlad s dobrými mravmi

Vznesenie námietky premlčania je právom dlžníka a zásadne dobrým mravom neodporuje. Môžu však nastať situácie, kedy uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. V takýchto prípadoch by zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom.

Kedy môže byť námietka premlčania v rozpore s dobrými mravmi?

Rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi nemožno vyvodzovať len z okolností a dôvodov spojených s uplatneným nárokom, ale aj z okolností, za ktorých bola táto námietka uplatnená. Ide najmä o prípady, kedy dlžník využije formálne nedostatky uplatnenia nároku veriteľa vo svoj prospech prostredníctvom námietky premlčania.

Prečítajte si tiež: Výživné a dobré mravy

Ako uvádza Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012, takéto situácie môžu nastať napríklad v pomere blízkych príbuzných, spolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy. Podstatné je, že strana, voči ktorej je námietka premlčania uplatnená, márne uplynutie premlčacej doby nezavinila.

Judikatúra k námietke premlčania a dobrým mravom

Judikatúra súdov sa postupne odkláňala od pôvodného právneho názoru, že vznesenie námietky premlčania nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dnes súdy posudzujú každú situáciu individuálne, pričom zohľadňujú okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania vznesená, okolnosti, za ktorých k premlčaniu došlo, a prípadnú ujmu, ktorá veriteľovi hrozí.

Dôležité je, že úmysel poškodiť druhého účastníka námietkou premlčania nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.

Príklady z judikatúry:

• Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 226/2016: Je rozporné s dobrými mravmi, ak si silnejšia strana vzťahu vynúti uzavretie dohody odporujúcej zákonu a následne sa bráni námietkou premlčania.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 137/2017: Vznesenie námietky premlčania štátom v konaní o náhradu škody môže byť v rozpore s dobrými mravmi, ak štát sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu.
• Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 203/2018: Pri riešení otázky, či sa vznesenie námietky premlčania spotrebiteľom prieči dobrým mravom, súd skúma, či dodávateľ dostatočne predvídal dôsledky svojho konania a postupoval s náležitou mierou starostlivosti.

Aplikačná prax a jej vývoj

Z aplikačnej praxe súdov vyplýva, že posudzovanie súladu námietky premlčania s dobrými mravmi je vždy individuálne a závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súdy skúmajú, či uplatnenie námietky premlčania nesie znaky zneužitia tohto práva na úkor toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku bolo neprimerane tvrdým postihom.

Dobré mravy v kontexte zmluvnej pokuty a úrokov

Inštitút dobrých mravov sa často uplatňuje aj v kontexte zmluvnej pokuty a úrokov. Súdy posudzujú, či dojednaná výška zmluvnej pokuty alebo úrokov nie je v rozpore s dobrými mravmi.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

• Zmluvná pokuta: Krajský súd v Hradci Králové - pobočka v Pardubiciach vyjadril právny názor, že dojednaná sadzba úrokov z omeškania vo výške 0,5 % denne nie je v rozpore s dobrými mravmi. Najvyšší súd ČR však uviedol, že pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty sa prihliada aj k dojednanej výške úrokov z omeškania.
• Úroky pri peňažnej pôžičke: Najvyšší súd SR judikoval, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. Neprimeraná výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, je v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy a neplatnosť právneho úkonu

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie umožňuje súdu posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.

Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná". Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

tags: #námietka #premlčania #dobré #mravy