
Inštitút dobrých mravov je jedným z kľúčových pilierov súkromného práva, ktorý v slovenskej judikatúre dokonca nadobúda charakter súkromnoprávneho princípu. Jeho význam spočíva v tom, že často predstavuje podmienku platnosti alebo prípustnosti právneho úkonu a môže byť aj dôvodom na vrátenie poskytnutého plnenia. V Občianskom zákonníku nájdeme viacero ustanovení, ktoré tento inštitút obsahujú, napríklad v súvislosti s výpoveďou nájmu bytu, výkonom práv a povinností, či v oblasti dedičského práva.
Definícia dobrých mravov nie je v zákone explicitne stanovená. Podľa Uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 55/2011-19 z 24. 2. 2011 sú dobrými mravmi pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Najvyšší súd SR ich definuje ako súbor spoločenských, kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil istú nemennosť. Krajský súd v Žiline ich chápe ako obvyklé, poctivé a spravodlivé správanie sa, pričom dôležité sú všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon uzatvorený. Súdy v Českej republike ponímajú inštitút dobrých mravov podobne.
Inštitút premlčania je prejavom princípu právnej istoty v súkromnoprávnych vzťahoch. Platí stará rímska zásada "vigilantibus iura scripta sunt", teda "práva patria len bdelým". To znamená, že právo je na strane tých, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou. Zmyslom premlčania je stimulácia veriteľa k aktívnemu prístupu k uplatňovaniu svojich subjektívnych práv.
Vznesenie námietky premlčania je právom dlžníka a zásadne dobrým mravom neodporuje. Môžu však nastať situácie, kedy uplatnenie tejto námietky je výrazom zneužitia práva na úkor strany konania, ktorá márne uplynutie premlčacej doby nezavinila. V takýchto prípadoch by zánik nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby bol neprimerane tvrdým postihom.
Rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi nemožno vyvodzovať len z okolností a dôvodov spojených s uplatneným nárokom, ale aj z okolností, za ktorých bola táto námietka uplatnená. Ide najmä o prípady, kedy dlžník využije formálne nedostatky uplatnenia nároku veriteľa vo svoj prospech prostredníctvom námietky premlčania.
Prečítajte si tiež: Výživné a dobré mravy
Ako uvádza Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012, takéto situácie môžu nastať napríklad v pomere blízkych príbuzných, spolupracovníkov alebo spolumajiteľov firmy. Podstatné je, že strana, voči ktorej je námietka premlčania uplatnená, márne uplynutie premlčacej doby nezavinila.
Judikatúra súdov sa postupne odkláňala od pôvodného právneho názoru, že vznesenie námietky premlčania nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Dnes súdy posudzujú každú situáciu individuálne, pričom zohľadňujú okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania vznesená, okolnosti, za ktorých k premlčaniu došlo, a prípadnú ujmu, ktorá veriteľovi hrozí.
Dôležité je, že úmysel poškodiť druhého účastníka námietkou premlčania nemožno vyvodzovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale z tých konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto okolnosti musia byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania.
Z aplikačnej praxe súdov vyplýva, že posudzovanie súladu námietky premlčania s dobrými mravmi je vždy individuálne a závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súdy skúmajú, či uplatnenie námietky premlčania nesie znaky zneužitia tohto práva na úkor toho účastníka, ktorý márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči ktorému by nepriznanie jeho nároku bolo neprimerane tvrdým postihom.
Inštitút dobrých mravov sa často uplatňuje aj v kontexte zmluvnej pokuty a úrokov. Súdy posudzujú, či dojednaná výška zmluvnej pokuty alebo úrokov nie je v rozpore s dobrými mravmi.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Toto ustanovenie umožňuje súdu posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že tomu tak nie je, odoprieť právnu ochranu uplatňovaného práva.
Ak je určitý úkon absolútne neplatný, nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu „uzná alebo neuzná". Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
tags: #námietka #premlčania #dobré #mravy