Námietka proti povoleniu vkladu pre porušenie predkupného práva: Komplexný prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou námietok proti povoleniu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu porušenia predkupného práva. Analyzuje relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, súdnu prax a daňové aspekty, aby poskytol komplexný pohľad na túto oblasť. Cieľom je objasniť práva a povinnosti účastníkov konania a poskytnúť návod na efektívne uplatňovanie námietok.

Bezdôvodné obohatenie ako základ pre námietku

V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené predovšetkým ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil. Oproti tomu vzniká aj právo toho, na úkor ktorého k obohateniu došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa druhý zo subjektov tohto záväzku obohatil. Ustanovenie § 457 OZ upravuje osobitný spôsob vydania predmetu obohatenia, ak zmluva, podľa ktorej si strany vzájomne plnili, bola neplatná alebo zrušená. Ak plnila podľa zmluvy len jedna strana, ustanovenie § 457 sa neuplatní; v takomto prípade sa povinnosť vydať plnenie z neplatnej alebo zrušenej zmluvy riadi ustanovením § 451 OZ.

Ak vlastník nehnuteľnosti vykonal prevod rovnakej nehnuteľnosti na tú istú osobu dvakrát, kupujúci sa stane jej vlastníkom na základe tej kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva kataster povolil. U tej kúpnej zmluvy, u ktorej vklad nebol povolený (návrh na vklad bol zamietnutý, prípadne konanie o povolenie vkladu bolo zastavené), nejde o právny úkon neplatný, ale o právny úkon, u ktorého dochádza k zániku povinnosti dlžníka plniť v dôsledku nemožnosti plnenia (§ 575 ods. 1 OZ). Ak jedna zo strán podľa zmluvy už plnila, má právo na vydanie toho, čo druhá strana získala na základe takto zaniknutého záväzku (§ 577 ods.).

Súdna prax a bezdôvodné obohatenie

Okresný súd Senica rozsudkom z 27. marca 2008 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom sumu s úrokom a náhradu trov konania. Vychádzal zo zistenia, že žalobcovia ako kupujúci a spoločnosť S. Z., A. S. ako predávajúci platne uzavreli kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľností. V zmysle uzavretej zmluvy boli žalobcovia povinní zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu v prospech žalovanej, čo sa aj stalo (dôvodom takéhoto dojednania boli pohľadávky žalovanej voči predávajúcemu spoločnosti S. Z., A. S.). Keďže k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe uvedenej kúpnej zmluvy nedošlo (konanie o návrhu na vklad bolo napokon zastavené z dôvodu jeho späťvzatia), dospel k záveru, že žalovaná sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohatila, a to plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Aby žalobcovia nadobudli nehnuteľnosti do svojho vlastníctva, museli ich opätovne kúpiť od spoločnosti S. Z., A. S. za kúpnu cenu, k čomu došlo uzavretím kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený.

Nepriklonil sa k právnemu názoru žalovanej, podľa ktorého ustanovenie o spôsobe výplaty kúpnej ceny je typickým prípadom poukážky v zmysle § 535 Občianskeho zákonníka. Neprišlo preto k zámene subjektov na strane dlžníka a pasívne legitimovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto ho získal, v tomto prípade žalovaná. Žalovaná sa dostala do omeškania až keď sa prvýkrát dozvedela o povinnosti platiť, čo sa stalo doručením platobného rozkazu dňa 3. januára 2005.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo 14. októbra 2008 na odvolanie žalovanej rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej zmenil tak, že žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov celého konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná nie je v danej veci pasívne legitimovaná. Uviedol, že žalovaná nezískala majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ani ho nezískala z nepoctivých zdrojov. Plnenie bolo žalovanej poskytnuté na základe kúpnej zmluvy, ktorá je platným právnym úkonom. Dôvod plnenia neodpadol, nakoľko uvedená zmluva je stále platná. Nebola účastníkmi ani zrušená formou dohody, prípadne odstúpením jednej zo zmluvných strán. Stotožnil sa s názorom žalovanej, že vzťah medzi žalobcami, spoločnosťou S. Z., A. S. a žalovanou napĺňa znaky poukážky podľa § 535 OZ. Žalovaná sa teda na úkor žalobcov nemohla obohatiť ani z dôvodu, že plnenie prijala od žalobcov na základe platnej poukážky. Žalobu považoval za neopodstatnene podanú a preto rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 220 O.s.p.

Pozemkové úpravy a vplyv na vlastnícke práva

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu zákona o pozemkových úpravách, ktorá explicitne vyjadruje skutočnosť, že nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav zanikajú pôvodné pozemky a vznikajú nové pozemky a s nimi súvisiace vecné práva. Novela by mala zrýchliť procesy za nižšie náklady. Okrem toho sa pripravuje zavedenie nového registra užívacích vzťahov k pôde. Od septembra by sa mali rozšíriť dôvody na vykonanie pozemkových úprav. Legislatívny návrh tiež reaguje na zmenu klimatických podmienok, keďže sa zameriava na potrebu zabezpečenia zadržiavania vody v krajine.

Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na podnet okresného úradu, okresný úrad ich môže nariadiť so súhlasom ministerstva pôdohospodárstva. Ak sa pozemkové úpravy vykonajú na žiadosť fyzickej alebo právnickej osoby, povolí ich okresný úrad. V prípade, keď vlastník pozemku zomrie alebo je vyhlásený za mŕtveho, stanovuje novela opatrovníka. Bude určený z okruhu blízkych osôb poručiteľa, a to v poradí manžel alebo deti podľa toho, kto sa prevažnú časť roka zdržuje v obci, v ktorej prebiehajú pozemkové úpravy. Ak nebude možné splniť túto podmienku, za opatrovníka bude vyhlásená obec.

Novela zavádza novú definíciu vlastného trvalého porastu a trvalého porastu na cudzom pozemku, na ktorom sa trvalý porast nachádza v pozemkových úpravách. Trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene a so súhlasom vlastníka vysadený inou osobou, ako je vlastník pôvodného pozemku, je pravidelne obhospodarovaný a podrobovaný pestovateľským operáciám, je vlastníctvom tejto osoby.

Vlastník je počas konania o pozemkových úpravách pravidelne informovaný o celom priebehu konania a dostáva do vlastných rúk tri najdôležitejšie dokumenty - výpis z registra pôvodného stavu (informácie o pozemkoch v jeho vlastníctve v pozemkových úpravách), návrh zásad umiestnenia nových pozemkov (pravidlá projektovania nových pozemkov) a výpis z návrhu registra nového stavu (informácie o navrhnutých nových pozemkoch do jeho vlastníctva), ktoré môže pripomienkovať.

Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

Sebestačnosť v poľnohospodárstve a vplyv na vlastnícke práva

Podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Marián Šolty sa vyjadril k otázke sebestačnosti Slovenska v produkcii potravín. Poukázal na príklady krajín, ktoré sa stali významnými exportérmi potravín aj napriek obmedzeným prírodným zdrojom. Transformácia poľnohospodárskej výroby priniesla 40 % sebestačnosť v zemiakoch. Slovensko je tretí najväčší dodávateľ syrov do Česka. Štatistiky ďalej uvádzajú, že máme len 40 % sebestačnosť v produkcii hrozna, a teda aj vína.

Ovocinárstvo si dlhodobo drží moderný trend pestovania, ktorý je vo vyspelých krajinách EÚ. Koncepcia rozvoja ovocinárskej výroby na Slovensku do roku 2027 s výhľadom do roku 2035 predpokladá zvýšenie sebestačnosti v produkcii ovocia. V súčasnosti máme 3 500 hektárov produkčných sadov, ku ktorým by po realizácii uvedeného plánu výsadby pribudlo do roku 2027 minimálne 1 500 hektárov nových rodiacich sadov. Celkovou produkciou by sme sa mohli dostať na spomenutých 120- až 150-tisíc ton ovocia, čo by bola úroda, ktorú požadujeme. Zmena klímy znamená v niečom zhoršenie - častejší výskyt krupobitia, víchríc, prívalových dažďov, ale aj výskyt období dlhšie trvajúceho sucha. Na druhej strane je tu predpoklad, že budeme môcť pestovať ovocie typické skôr pre juh Európy.

Daňový poriadok a správa daní

Daňový poriadok s účinnosťou od 1. januára 2012 ruší doteraz platný a účinný zákon o správe daní. Nová úprava základnej procesnej normy v podmienkach správy daní zavádza niektoré nové inštitúty, už upravené inštitúty zákonom o správe daní spresňuje, dopĺňa, resp. z dôvodu ich neaktuálnosti alebo neosvedčenia sa v doterajšej praxi vypúšťa.

Daňový poriadok je rozdelený na 7 častí. Prvá časť zákona, Základné a všeobecné ustanovenia, platí pre celý daňový poriadok. V druhej časti sú upravené činnosti správcu dane, ktorými sú vyhľadávacia činnosť, miestne zisťovanie, daňová kontrola. Tretia časť daňového poriadku upravuje platenie daní. Vo štvrtej časti je upravené daňové konanie rozdelené podľa jednotlivých druhov daňového konania vrátane všeobecných ustanovení, ktoré sa týkajú všetkých daňových konaní. V tejto časti daňového poriadku sú upravené aj ustanovenia o vyrubení dane, opravných prostriedkoch, ustanovenia o daňových preplatkoch a nedoplatkoch, ako aj daňové exekučné konanie. Piata časť daňového poriadku upravuje ukladanie sankcií, ako aj ich úľavu alebo odpustenie. V šiestej časti daňového poriadku sú osobitné ustanovenia o konkurze a reštrukturalizácii. Posledná siedma časť upravuje prechodné, záverečné a splnomocňovacie ustanovenia.

Daňový poriadok vymedzuje svoju pôsobnosť a vzťahuje sa aj na práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. Ak osobitný zákon neustanovuje inak, postupuje sa podľa daňového poriadku. Ustanovenia daňového poriadku sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Správa daní upravuje celú činnosť súvisiacu so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane. Zahŕňa úkony a činnosti, ktoré slúžia na zabezpečenie základného cieľa, a to správne zistiť a zaplatiť daň. Daňový poriadok rozlišuje pri pojme správa daní úkony a činnosti, a to všetky, ktoré slúžia na zabezpečenie priebehu a účelu správy daní.

Základné zásady správy daní

Základné zásady správy daní sú nevyhnutnými interpretačnými návodmi, z ktorých je potrebné vychádzať pri realizácii a aplikácii jednotlivých ustanovení právnych predpisov v oblasti daňového práva. Každý, kto sa akokoľvek na správe daní zúčastnil, je povinný ich rešpektovať a dodržiavať.

V daňovom konaní sa zásada zákonnosti uplatňuje hlavne tým, že v konaní je potrebné postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa na konkrétnu daňovú vec vzťahujú. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení dane iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho zo zákona.

Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. V zmysle tejto zásady správca dane vytvára také podmienky, ktoré umožňujú daňovým subjektom a iným osobám realizovať svoje práva, na druhej strane daňové subjekty a iné osoby majú zákonnú povinnosť spolupracovať so správcom dane.

Pri zisťovaní podkladov potrebných pre rozhodnutie vo veci musí správca dane postupovať tak, aby nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniu daňového subjektu a musí zvoliť také zákonné prostriedky, ktorých výsledkom bude rýchle, avšak objektívne rozhodnutie vo veci. Súčinnosť iných osôb je osobitne upravená aj v ustanovení § 26 daňového poriadku, v zmysle ktorého sú súdy, orgány štátnej správy, vyššie územné celky, notári, štátne kontrolné orgány, osoby, ktoré majú písomnosti, ktoré môžu byť dôkazom pri správe daní, a iné tam vymenované inštitúcie povinné poskytnúť správcovi dane potrebné údaje, resp. súčinnosť v inej forme buď na základe osobitného zákona, alebo na základe výzvy správcu dane, resp. na základe jeho písomnej žiadosti.

Povinnosti daňových subjektov musia byť jednoznačne a zrozumiteľne formulované v právnych predpisoch už v čase, kedy majú byť plnené. Neskoršia zákonná úprava nemôže byť preto následne aplikovaná v neprospech daňových subjektov.

Voľné hodnotenie dôkazov

Z tejto zásady vyplýva, že správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov však neznamená ľubovôľu správcu dane; hodnotením dôkazov musí byť zabezpečené presné, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, pričom správca dane musí prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Zásada oficiality

Táto zásada vyjadruje skutočnosť, že v zásade celá správa daní je neverejná s výnimkou úkonov, ktorých povaha to nedovoľuje (napríklad dražba). Podstatou tejto zásady je skutočnosť, že správca dane je oprávnený vykonať úkony aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky na vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky. Oficialita v podstate vyjadruje zákonom upravenú aktivitu správcu dane vo vzťahu k daňovému subjektu, pričom pod jej obsahovým vyjadrením nie je možné chápať aktivitu správcu dane len v súvislosti so začatím konania, ale správanie sa správcu dane v procese správy daní. Jej aplikácia v praxi vlastne znamená, že správca dane je povinný robiť úkony, ktoré smerujú k vyrubeniu dane, resp. k jej vymáhaniu v prípade, ak je daňový subjekt nečinný a nekoná, resp. sa nespráva tak, ako to daňový poriadok alebo hmotnoprávne predpisy vyžadujú.

Subjekty správy daní

Daňový poriadok definuje správcu dane a osoby zúčastnené na správe daní v osobitnom ustanovení. Správcom dane je pre dane, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu, daňový úrad a colný úrad a pre dane, ktoré sú príjmom obcí, obec. Po novom sú definované osoby, ktoré sa zúčastňujú na správe daní. Ide o osoby, ktoré zákon o správe daní označoval ako tretie osoby. Z dôvodu zlúčenia daňových a colných orgánov je zamestnanec správcu dane definovaný ako zamestnanec, ktorého zamestnávateľom alebo služobným úradom je Finančné riaditeľstvo SR alebo obec. Nová je aj definícia druhostupňového orgánu, ktorým je v závislosti od stupňa, v ktorom sa rozhoduje, finančné riaditeľstvo alebo ministerstvo. Oproti predchádzajúcej právnej úprave je širšie vymedzený daňový subjekt a iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní.

Používanie štátneho jazyka v správe daní

Daňový poriadok jednoznačne stanovuje pre správcu dane povinnosť používať pri správe daní štátny jazyk, ako aj povinnosť vyhotovovať písomnosti v tomto jazyku. Zároveň ukladá aj pre daňový subjekt povinnosť vyhotovovať podania v štátnom jazyku. Ak by daňový subjekt predložil správcovi dane svoje podanie v inom ako štátnom jazyku, je správca dane oprávnený vyzvať daňový subjekt, aby toto podanie bolo preložené do štátneho jazyka, pričom tento preklad musí byť úradne overený.

tags: #námietka #proti #povoleniu #vkladu #pre #porušenie