
Prezidentka Slovenskej republiky, Zuzana Čaputová, sa v priebehu svojho mandátu opakovane obracala na Ústavný súd SR s námietkami voči zákonom schváleným Národnou radou SR. Tieto kroky boli motivované snahou o zabezpečenie súladu legislatívy s Ústavou SR a ochranu práv občanov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na tieto prípady, ich pozadie a argumentáciu prezidentky.
Jedným z prípadov, kedy prezidentka využila svoje právo obrátiť sa na Ústavný súd, bola novela takzvaného kompetenčného zákona. Táto novela, ktorú opätovne schválili poslanci Národnej rady SR, predpokladá vznik ministerstva cestovného ruchu a športu od 1. februára. Prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla túto novelu nepodpísať a avizovala, že sa v krátkom čase obráti na Ústavný súd SR.
Prezidentka parlamentu vrátila novelu kompetenčného zákona začiatkom roka s viacerými výhradami. Poslanci schválili novelu kompetenčného zákona ešte v decembri 2023. Rokovali o nej v skrátenom legislatívnom konaní. Následne parlament prelomil jej veto a zákon opätovne schválil. Novela zákona o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy okrem vzniku nového ministerstva prináša aj zmeny vo výbere predsedu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) a predsedu Štatistického úradu (ŠÚ) SR. Z novely vyplýva, že predsedu ŠÚ SR by po novom vymenúvala a odvolávala vláda, nie prezident. Šéfa ÚDZS bude opäť menovať a odvolávať vláda na návrh ministra zdravotníctva. Doplnia sa aj dôvody na odvolanie. Novelou zákona sa takisto opätovne dopĺňajú medzi dôvody na odvolanie predsedu ÚDZS aj ďalšie závažné dôvody, medzi ktoré patrí najmä konanie, ktoré vyvoláva alebo je spôsobilé vyvolať pochybnosti o osobnostných, morálnych alebo odborných predpokladoch na výkon jeho funkcie. Hlava štátu takisto namietala zaradenie Slovenskej informačnej služby a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví medzi ústredné orgány štátnej správy.
Ďalším významným prípadom je novela Trestného zákona, pri ktorej prezidentka taktiež využila svoje ústavné právo. Prezidentka Zuzana Čaputová sa rozhodla nepodpísať novelu Trestného zákona, ale podala návrh na Ústavný súd na preskúmanie jej súladu s ústavou. Súčasne tiež podala návrh na pozastavenie účinnosti zákona, kým súd nerozhodne. „Tento spor už treba rozseknúť,“ vyhlásila. „Prestaňme sa už dohadovať a nechajme prehovoriť súd,“ dodala.
Prezidentka napáda novelu ako celok. Je presvedčená, že neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. „Zároveň v podaní upozorňujem na konkrétne nedostatky, kde protiústavnosť dosahuje značnú intenzitu a ktorými dokumentujem problematickosť toho, že to bolo v skrátenom legislatívnom konaní,“ priblížila. Prekáža je aj to, že sa na príprave novely podieľali ľudia, ktorým prinesie priame výhody. Novela podľa nej bude mať negatívny dosah na osoby, ktoré budú poškodené majetkovou trestnou činnosťou. „Ak by čo i len na chvíľu vstúpila do účinnosti, tak vy, občania, sa už nikdy nedomôžete náhrady škody, ktorú vám niekto spôsobil napríklad krádežou auta, vykradnutím bytu alebo aj ukradnutím vašich celoživotných úspor,“ vyhlásila. Takéto skutky podľa jej slov spadnú do veľkého koša premlčaných trestných činov a páchateľa budú občania stretávať na ulici.
Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky
Čaputová uviedla, že nevyhnutným predpokladom jej podania je to, že novelu musela podpísať, aj keď s ňou nesúhlasí. Podpísala ju preto, lebo podľa nej treba Ústavnému súdu na rozhodnutie poskytnúť čas, keďže novela má nadobudnúť účinnosť už 15. marca. „A navyše čakaním na doručenie zákona sme už jeden týždeň stratili,“ uviedla. Hlave štátu bola novela doručená po šiestich dňoch od schválenia v parlamente. Schválené zákony zvyčajne už na druhý deň doručujú prezidentke na podpis. Reagovala aj na výhrady predsedu parlamentu Petra Pellegriniho, ktorý povedal, že keď prezidentka zákon podpíše, tak to znamená, že s ním súhlasí. „Samozrejme, že takýto podpis pre mňa nebol jednoduchý, ale je to s plným uvedomením si toho, prečo ten podpis robím. Je to jediná cesta, ako novelu dostať na posúdenie Ústavného súdu,“ hovorí.
Koaličný Hlas na vyhlásenie prezidentky reagoval tým, že hlava štátu uprednostnila politický postoj pred záujmami ľudí. Strana Petra Pellegriniho uviedla, že prezidentka znemožnila parlamentu „prípadnú opravu ustanovení, ktoré by mohli priniesť vyšší pocit bezpečnosti ľudí“. Líder PS Michal Šimečka si myslí, že zmeny Trestného zákona musí posúdiť Ústavný súd, keďže sa udiali v skrátenom legislatívnom konaní. Iba ten podľa neho môže včas pozastaviť účinnosť novely. Predseda KDH Milan Majerský považuje za kľúčové, aby novela nebola v platnosti ani sekundu, inak by došlo k premlčaniu tisícok prípadov.
Prezidentka opakovane kritizovala využívanie skráteného legislatívneho konania pri schvaľovaní zákonov. Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave upozornil, že podmienkou na to je existencia mimoriadnych okolností, teda takých, čo nastali náhle, neočakávane. „Pri takomto chápaní mimoriadnych okolností môžeme konštatovať, že podmienky pre skrátené legislatívne konanie splnené neboli,“ vysvetlil. To je podľa neho preukázané pri tých častiach zákona, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2023.
Podanie hlavy štátu podľa Bujňáka umožní, aby Ústavný súd jasne povedal aj do budúcnosti, či sa politici môžu obávať dôsledkov pri porušení pravidiel pre skrátené legislatívne konanie. Upozornil, že s týmto negatívnym javom sa parlament stretáva v každom volebnom období. „Rozhodnutie Ústavného súdu by pomohlo odstrániť stav právnej neistoty aj smerom k budúcim volebným obdobiam, preto by som podanie hlavy štátu považoval za veľmi prínosné,“ uzavrel. Advokát a ústavný právnik Radoslav Procházka poukázal na to, že námietky prezidentky majú základnú logiku v tom, že ak majú byť splnené podmienky pre skrátené legislatívne konanie, tak musí hroziť nejaká neodvratná škoda alebo ujma. „Ak tá škoda bezprostredne hrozí, tak nemá logiku, že pravidlá majú platiť až od 1. januára budúceho roka,“ uviedol. Zdôraznil, že schvaľovanie daňovej revolúcie, akou je napríklad protiinflačný balíček, z povahy veci nepredpokladá skrátené legislatívne konanie.
Štefan Harabin, neúspešný kandidát na prezidenta, sa po voľbách obrátil na Ústavný súd s námietkami voči ich priebehu a výsledku. Harabin sa sťažoval na neférovosť volieb, pretože Čaputová bola podľa neho zvýhodnená tým, že sa Mistrík vzdal v jej prospech a vyjadril jej priamu podporu. Mistrík stihol do kampane investovať aj pomocou tretích strán takmer 700-tisíc eur. Nazval to „kupčením“, ktoré nie je v súlade s ústavou. V opačnom prípade zákonom stavený limit kampane nemá zmysel. Ten bol určený pre kandidátov na pol milióna eur. Pomôcť si mohli tretími stranami, ktoré mohli prispieť na kampaň najviac sumou 100-tisíc eur. Prezidentka vo svojom vyjadrení k Harabinovmu návrhu pripomenula, že zákon o kampani nestanovuje pravidlá o započítavaní si nákladov aj inými kandidátmi. Naopak, bolo by to nezmyselné. Okrem toho kandidát, ktorý sa vzdáva, sa rozhoduje samostatne. Ústavný súd oslovil aj štátnu volebnú komisiu. Tá potvrdila, že zákon nevylučuje, aby jeden z kandidátov vyjadril podporu inému kandidátovi. A či to je obchádzanie pravidiel, ponechala na súd. Veľký problém mal Harabin aj s „neštandardne“ vysokým počtom hlasovacích preukazov, teda voličov, ktorí nevolili v mieste bydliska. Na základe „štyroch vyhlásení troch voličov“ nadobudol podozrenie o „spáchaní volebného deliktu“. Ústavný súd žiadal, aby zabezpečil zoznam voličov všetkých okrskov, aby sa zistilo, koľkým bol vydaný hlasovací preukaz. Podozrenie preverovala aj štátna volebná komisia a na žiaden „delikt“ neprišla.
Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup
Ústavní sudcovia v uznesení skonštatovali, že Harabin v sťažnosti viac využíva politologické hľadisko ako právne a používa silné adjektíva ako „enormné, nemalé“, no neponúka presné fakty a čísla. „Ústavný súd porozumel pohľadu navrhovateľa na vec, ale musí konštatovať, že právny poriadok neobsahuje také pravidlá, aké odvodzuje navrhovateľ,“ vyhodnotili ústavní sudcovia podanie Harabina. Harabinovi tiež pripomenuli, že volí silné adjektíva ako „enormné, nemalé, rozsiahly marketing“, ale neponúka presné, jasné fakty a čísla. Ďalej skonštatovali, že dôkazný deficit kompenzuje tým, že konfrontuje samotnú zákonnú koncepciu volieb.
Harabin namietal štyroch sudcov - Ľuboša Szigetiho, Ivana Fiačana, Libora Duľu a Ladislava Duditša. Ústavní sudcovia vylúčili len Szigetiho, ktorý sa na rozhodovaní nezúčastnil. Duľu a Duditša zasa Harabin namietal, pretože na portáli Hlavných správ sa o nich negatívne vyjadril v zmysle, že ich vzťahy sú naštrbené.
Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?