Námietka zaujatosti sudcu: Právo na nestranný súd a jeho ochrana

Nestrannosť sudcu je základným pilierom spravodlivého súdneho konania. Účastníci konania majú právo na to, aby ich vec posudzoval sudca, ktorý je nezávislý a nestranný voči veci, účastníkom a ich zástupcom. Ak existujú pochybnosti o nezaujatosti sudcu, je možné vzniesť námietku zaujatosti.

Úvod do problematiky zaujatosti sudcu

Častokrát majú účastníci konania pocit, že konajúci sudca je voči nim zaujatý. Tento ich pocit môže mať základ v rôznych skutočnostiach, napríklad sudca nevykonal všetky dôkazy, ktoré účastník navrhol, alebo koná podľa účastníka príliš pomaly (alebo príliš rýchlo), je v priateľskom vzťahu s protistranou a podobne. Je potrebné vychádzať z toho, že podľa článku 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nemôže byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Práve nestrannosť sudcu je zárukou riadneho výkonu základného práva jednotlivca na spravodlivú súdnu ochranu a spochybnenie nestrannosti sudcu má za následok povinnosť iného súdneho orgánu preveriť, či vyslovené pochybnosti sú spôsobilé prelomiť právo jednotlivca na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 ústavy, tzn. sudcu na príslušnom súde, ktorý sa má od počiatku s napadnutou vecou zaoberať (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. 01. 2011, sp. zn.

Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na spravodlivé súdne konanie. V civilnom sporovom konaní je táto požiadavka realizovaná prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu, ktorý je upravený v ustanoveniach § 49 až § 59 Civilného sporového poriadku (CSP).

Kto je nestranný sudca?

Za nestranného sudcu právna prax považuje takého sudcu, ktorý je podľa svojho vedomia a svedomia a z titulu funkcie nezávislý na prejednávanej veci a účastníkoch sporu (ich zástupcoch) v tom zmysle, že je voči nim neutrálny, že voči nim nemá žiadne predsudky, sympatie ani antipatie, teda že účastníci sú v jeho očiach úplne rovní, a že k právnemu vzťahu, ktorý rieši, nezískal vzťah ešte predtým, než mu vec pripadla na prejednanie a rozhodnutie, a je teda dostatočný predpoklad, že bude môcť vec posudzovať úplne nezávisle a slobodne.

Prečítajte si tiež: Vedenie výsluchu a námietky

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) považuje za nestranného sudcu takého, u ktorého pri rozhodovaní a prejednávaní veci absentujú akékoľvek predsudky a zaujatosť voči účastníkom konania a vo vzťahu k prejednávanej veci.

Subjektívna a objektívna nestrannosť sudcu

Z judikatúry ESĽP vyplýva, že pri zisťovaní, či sudca je alebo nie je nestranný, ESĽP skúma dva aspekty nestrannosti sudcu, a to subjektívnu a objektívnu nestrannosť sudcu.

• Subjektívna nestrannosť sudcu sa viaže k jeho osobnému presvedčeniu a jeho vnútornej zaujatosti voči stranám. ESĽP skúma subjektívnu nestrannosť najmä z vonkajších prejavov sudcu, z jeho správania a vystupovania počas konania s tým, že existencia subjektívnej nestrannosti sa u sudcu prezumuje, pokiaľ nie je preukázaný opak.
• Objektívna nestrannosť sudcu sa posudzuje na základe vonkajších okolností, pri ktorých sa skúma, či sudca poskytuje dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti. Týmito vonkajšími okolnosťami môže byť skutočnosť, že účastník konania je blízkou osobou sudcu v rodinnom alebo obdobnom pomere. V tejto súvislosti ESĽP vychádza z tzv. teórie zdania, podľa ktorej spravodlivosť nemôže byť iba poskytovaná, ale musí sa aj javiť, že je poskytovaná.

Dôvody na vylúčenie sudcu

Občiansky súdny poriadok v ustanoveniach § 14 až § 17 obsahuje právnu úpravu vylúčenia sudcov z prejednávania a rozhodovania veci. Východiskovým je ustanovenie § 14, podľa ktorého sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Zákon však obsahuje aj negatívnu definíciu, a teda aké okolnosti nemôžu byť dôvodom na vylúčenie sudcu. Zrekapitulujme si to. pre jeho pomer k účastníkom alebo ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, teda sudca má určitý pozitívny (priateľský) alebo negatívny (nepriateľský) pomer k účastníkom, prípadne tu existujú rodinné väzby medzi sudcom a účastníkom resp.

Zákon rozlišuje dva základné dôvody na vylúčenie sudcu:

1. Pomer sudcu k veci: Sudca má spravidla pomer k veci (teda k tomu, čo je predmetom konania, v ktorom rozhoduje) vtedy, keď má priamy alebo nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci.

   Prečítajte si tiež: Námietka zaujatosti voči policajtovi: Detaily a postup

   • Priamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci má sudca vtedy, ak by mohol byť rozhodnutím súdu priamo dotknutý na svojich právach.
   • Nepriamy právny záujem na výsledku prejednávanej veci má sudca vtedy, ak by v danom konaní spĺňal podmienky intervenienta podľa § 81 CSP.

2. Pomer sudcu k účastníkom konania alebo ich zástupcom: O kvalifikovaný pomer sudcu k účastníkom konania (ich zástupcom) ide najmä vtedy, ak bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim.

   • Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti taktiež pravidelne uvádza, že aj nepriateľský vzťah sudcu voči strane je dôvodom na vylúčenie sudcu, avšak bez toho, aby tento nepriateľský vzťah bližšie definoval. Spravidla však pôjde o negatívny vzťah sudcu k strane, ktorý je značnej intenzity a ktorý je spôsobilý vyvolať pochybnosti o schopnosti sudcu rozhodovať nestranne.

Okrem uvedených okolností sú vylúčení z konania na súde vyššieho stupňa (napríklad na krajskom súde) aj sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde nižšieho stupňa (napríklad na okresnom súde) a naopak.

Čo nie je dôvodom na vylúčenie sudcu?

Najčastejšie sa v praxi vyskytujú zo strany účastníkov konania námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi z dôvodov týkajúcich sa postupu sudcu v konaní, a teda že napríklad sudca nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, konanie trvá dlhšie než účastník očakával a podobne. K uvedenému si dovoľujem odcitovať časť odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR z 19. 7. 2010, sp. zn. 1 Nc 20/2010, kde tento súd uviedol, že meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv. Takéto hodnotenie správnosti súdneho konania, resp. V judikatúre možno nájsť tiež prípad, kedy účastník považoval sudkyňu za zaujatú z dôvodu, že rozhodla príliš rýchlo.

Podľa ustálenej judikatúry nie je dôvodom na vylúčenie sudcu:

• Samotný postup sudcu v konaní, napríklad nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov, dĺžka konania, rýchlosť rozhodovania.
• Skutočnosť, že sudca pozná účastníka konania alebo jeho zástupcu, ak nejde o priateľský alebo nepriateľský vzťah, ktorý by mohol ovplyvniť jeho nestrannosť.
• Podanie trestného oznámenia na sudcu, ak nie sú preukázané iné skutočnosti, ktoré by svedčili o jeho zaujatosti.

Ako podať námietku zaujatosti

Ak má účastník konania pochybnosti o nezaujatosti sudcu, môže podať námietku zaujatosti.

Prečítajte si tiež: Ako postupovať pri námietke zaujatosti notára?

Náležitosti námietky zaujatosti

V prípade námietky zaujatosti ide o podanie strany, ktoré musí spĺňať všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP, teda strana musí uviesť, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a musí byť podpísaná. V prípade, ak námietka zaujatosti nebude spĺňať vyššie uvedené náležitosti, súd na takúto námietku nebude prihliadať.

Podanie, ktorým sa namieta zaujatosť sudcu, musí obsahovať:

• Označenie súdu, ktorému je určené.
• Meno a priezvisko (názov) účastníka konania, ktorý námietku podáva.
• Označenie veci, ktorej sa námietka týka (spisová značka).
• Dôvod, pre ktorý sa namieta zaujatosť sudcu. Dôvod musí byť konkrétny a preukázateľný. Nestačí len všeobecné tvrdenie o zaujatosti.
• Dôkaz o existencii dôvodu zaujatosti (ak je to možné).
• Podpis účastníka konania alebo jeho zástupcu.

Námietka zaujatosti by mala byť podaná písomne. Vzor námietky zaujatosti sudcu je možné nájsť na internete alebo získať od právneho zástupcu. Vzor námietky zaujatosti sudcu JUDr. Alexander Škrinár, CSc., JUDr. Jaroslav Kuchár, LLM. Stiahnuť vzor Okresný súd …………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………………….. V ……………….. dňa ……………. NÁMIETKA zaujatosti sudcu JUDr. …………………… sp. zn. ………………….. vo veci žalobcu ………………. proti žalovanému ……………….. o určenie vlastníckeho práva k bytu V hore uvedenom spore vznášam námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi JUDr. …………………….. z dôvodu jeho pomeru k prerokávanej veci. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k bytu v …………………., na ulici …………, číslo ……, zapísanom na Liste vlastníctva č. ….

Lehota na podanie námietky zaujatosti

Strana je povinná námietku zaujatosti uplatniť najneskôr do 7 dní, odkedy sa dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený, inak sa na námietku zaujatosti nebude prihliadať. Ak námietka spĺňa zákonom stanovené náležitosti, súd ju predloží s vyjadrením namietaného sudcu do 7 dní od jej uplatnenia nadriadenému súdu, ktorý o nej rozhodne do 7 dní od jej predloženia.

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide. Je však možné, že o vzťahu sudcu k veci alebo k účastníkom konania sa účastník dozvie až neskôr.

Kam podať námietku zaujatosti?

Námietku zaujatosti je potrebné podať na súde, na ktorom prebieha konanie.

Konanie o námietke zaujatosti

Ak je námietka podaná včas, má zákonné náležitosti a netýka sa postupu sudcu v konaní, súd predloží vec nadriadenému súdu spolu s vyjadrením sudcu, ktorý má právo sa k uvádzaným skutočnostiam vyjadriť. Súd je povinný aj v prípade, ak vec nepredkladá na rozhodnutie o námietke zaujatosti nadriadenému súdu, upovedomiť účastníka konania, ktorý námietku uplatnil, teda musí listom oznámiť účastníkovi, prečo vec nepredložil nadriadenému súdu na rozhodnutie! Nepostačuje, že súd námietku jednoducho odignoruje. Účastník, ktorý námietku podal má právo vedieť, prečo o nej nebude rozhodované.

O vylúčení sudcu rozhoduje predseda súdu uznesením, voči ktorému nie je možné podať odvolanie.

Následky podania námietky zaujatosti

Podanie námietky zaujatosti síce nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu, ale len ak možno predpokladať, že námietka nie je dôvodná.

Ak súd rozhodne o tom, že sudca nie je z konania vylúčený, nič nebráni strane, aby zaujatosť sudcu namietala v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. c) CSP, prípadne ako dovolací dôvod podľa § 420 písm. e) CSP.

Zneužívanie inštitútu námietky zaujatosti

Účastníci súdnych konaní, najmä tí, ktorí sú si dobre vedomí svojich povinností, avšak sa snažia splneniu povinnosti vyhnúť, využívajú všetky možné procesné inštitúty, aby súdne konanie predĺžili či inak zmarili veriteľovi možnosť domôcť sa včas vydania exekučného titulu. V minulosti sa dosť často stávalo, že sa účelovo podávali neúplné a nejasné námietky zaujatosti voči konajúcemu sudcovi s účelom predlžovať konanie, keďže súd následne musel účastníka vyzývať na doplnenie chýbajúcich údajov a predkladať súdny spis na rozhodnutie o námietke na nadriadený súd.

Zákonodarca sa snaží zamedziť zneužívaniu inštitútu námietky zaujatosti. V súčasnosti teda pri podaní námietky zaujatosti, ktorá neobsahuje zákonom vyžadované náležitosti, alebo ide o námietku zaujatosti, ktorá je neprípustná, lebo sa týka len okolností spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, sa takáto námietka vôbec nerieši a vôbec sa na ňu neprihliada. Zákon hovorí, že na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd.

tags: #namietka #zaujatosti #sudcu #vzor