
Môj predchádzajúci blog o postavení Slovenska vo svetovom príjmovom rebríčku mal "veľký úspech" - spustil obrovskú vlnu rozhorčenia. Veľa ľudí si nedokázalo predstaviť, že by mohli mať na svetové pomery pomerne vysoké príjmy. Hlavnou a oprávnenou kritikou bol v diskusiách argument, že hrubý domáci produkt (HDP) nemeria len príjmy občanov SR a ich firiem, ale aj zahraničné zisky, ktoré si majitelia spoza hraníc potom posielajú z krajiny von. Tieto príjmy započítané v HDP ale nehovoria veľa o životnej úrovni občanov SR. Pozrime sa preto na porovnanie medzi HDP a takzvaným hrubým národným dôchodkom (HND). Kým prvý hovorí o príjmoch ľudí a firiem na území Slovenska, teda aj zahraničných, druhý vyjadruje príjmy obyvateľov Slovenska - ale znova, aj v zahraničí.
Hrubý domáci produkt (HDP) je ekonomický ukazovateľ, ktorý meria celkovú hodnotu všetkých finálnych tovarov a služieb vyrobených v danej krajine za určité obdobie, zvyčajne za rok. Zahŕňa príjmy všetkých subjektov pôsobiacich na území štátu, vrátane zahraničných spoločností. Na druhej strane, hrubý národný dôchodok (HND) predstavuje celkový príjem rezidentov danej krajiny, bez ohľadu na to, kde bol tento príjem vytvorený. To znamená, že HND zohľadňuje príjmy občanov a firiem danej krajiny zo zahraničia, ale nezahŕňa príjmy zahraničných subjektov pôsobiacich v danej krajine.
Rozdiel medzi HDP a HND je dôležitý pre pochopenie ekonomickej situácie krajiny, pretože HDP môže skresľovať skutočnú životnú úroveň občanov. Na Slovensku je tento rozdiel spôsobený najmä odlivom ziskov zahraničných spoločností a vlastníkov, ktorí pôsobia na Slovensku. Tieto zisky sú zahrnuté v HDP, ale nie v HND, pretože sú odosielané do zahraničia.
Na grafe vidíme, že najväčšou zápornou položkou je spomínané "odlievanie ziskov" zahraničných spoločností a vlastníkov (dôchodky z majetku platené do zahraničia). V roku 2014 to bol objem viac ako 5 miliárd eur. Tieto niekedy reinvestované a niekedy naozaj odchádzajúce zdroje do menšej miery vyvažujú obdobné slovenské príjmy firiem a vlastníkov pôsobiacich v zahraničí (viac ako miliarda eur). V čistom slovenským príjmom pomáhajú niekoľkými stovkami miliónov aj zdroje z Európskej únie. Najväčšou pozitívnou položkou sú však odmeny zamestnancov "prijaté zo zahraničia" - teda príjmy Slovákov pracujúcich v zahraničí. Tvoria viac ako miliardu a pol. Celkový čistý rozdiel medzi HDP a HND dosiahol v roku 2014 mínus 2,4 miliardy eur, teda 3,2 percenta HDP.
Dlhodobý rozdiel medzi týmito dvomi ukazovateľmi je o niečo nižší: zhruba dvojpercentný a ukazuje ho druhý graf (dole). Ten zobrazuje, ako sa vyvíjal slovenský domáci produkt a národný dôchodok vzhľadom na európsky priemer (krivky vyjadrujú percento z priemeru EÚ28), spolu s prognózou Európskej komisie na roky 2015 a 16. Vidno na ňom postupné dobiehanie životnej úrovne Západných krajín okrem HDP aj v HND - napriek tomu, že časť z HDP krajiny dlhodobo putuje do vreciek zahraničných vlastníkov miestnych firiem.
Prečítajte si tiež: Primárna starostlivosť v reumatológii
Sledovanie vývoja HDP a HND v porovnaní s priemerom Európskej únie (EÚ) poskytuje dôležitý kontext pre hodnotenie ekonomickej výkonnosti Slovenska. Graf, ktorý zobrazuje vývoj slovenského domáceho produktu a národného dôchodku vzhľadom na európsky priemer (krivky vyjadrujú percento z priemeru EÚ28), spolu s prognózou Európskej komisie na roky 2015 a 16, ukazuje postupné dobiehanie životnej úrovne západných krajín. Je dôležité si všímať, že aj napriek tomu, že časť HDP krajiny dlhodobo putuje do vreciek zahraničných vlastníkov miestnych firiem, HND taktiež vykazuje rast a konvergenciu k priemeru EÚ.
Vidno tiež, že krivky HDP a HND sa od seba prvý krát výraznejšie oddelili v roku 2003: teda po roku prvej veľkej vlny privatizácie pôvodne štátnych firiem (napr.
Rozdiel medzi HDP a HND je ovplyvnený viacerými faktormi, vrátane:
Rozdiel medzi HDP a HND má niekoľko dôležitých dôsledkov:
Prečítajte si tiež: Prehľad výpočtu národného dôchodku
Prečítajte si tiež: Komplexná analýza HND Číny